Na Slovenských dňoch v Brandenbursku sa zúčastnila vicepremiérka
Kadlečíková
Postupim 28. mája (TASR) - Na prezentácii SR v Brandenbursku v rámci
Slovenských dní sa v pondelok a dnes v Postupime zúčastnila
vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková. Počas
rozhovorov s nemeckými partnermi odznela jednoznačná podpora pre
rozšírenie Európskej únie, a to tak zo strany vládnej
Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ako aj opozičnej koalície
CDU/CSU, uviedla dnes pre TASR Kadlečíková. Podpredsedníčka vlády SR
sa na rokovaniach okrem predsedu brandenburskej vlády Manfreda
Stolpeho stretla aj s predsedom Krajinského snemu Brandenburska
Herbertom Knoblichom, ministrom pre európske a spolkové záležitosti
Kurtom Schelterom i ministerkou pre vedu, výskum a kultúru Johannou
Wankovou.
Podľa Scheltera je jedným z argumentov pre vstup Slovenska
do EÚ to, že sa stačí pozrieť na mapu Európy a predstaviť si ju bez
SR. Brandenburský minister v tejto súvislosti podčiarkol otázku
budovania bezpečnosti schengenskej hranice, zároveň však upozornil na
to, aby sa nevytvárali múry a zabezpečila sa určitá citlivosť
a priepustnosť, najmä medzi príbuznými. Tým podľa Kadlečíkovej myslel
hranicu medzi SR a Ukrajinou. Slovenská vicepremiérka sa na
rokovaniach nestretla s obavami z masívnej migrácie pracovných síl zo
SR do NSR. Nemeckí partneri naopak prijali slovenské argumenty
a dôvody a akceptovali, že v prvých rokoch bezprostredne po vstupe do
EÚ dôjde k úprave nepriaznivej dohody, ktorá bola dosiahnutá v rámci
sedemročného prechodného obdobia v kapitole voľného pohybu osôb.
Nemeckí predstavitelia sa zaujímali aj o legislatívu v otázke
národnostných menšín a spôsoby riešenia zložitej situácie rómskej
menšiny, v čom vyslovili veľké pochopenie. Kadlečíková zdôraznila, že
v nových spolkových krajinách majú pre SR veľké sympatie a prejavujú
podporu a ochotu spolupracovať. Dôležitou súčasťou Slovenských dní
v Brandenbursku bola účasť zástupcov slovenských firiem, ktorých
výrobky sa na miestnom veľtrhu stretli s veľkým záujmom nemeckej
verejnosti. Vytvoril sa tým predpoklad pre obchodné kontakty, najmä
pri potravinárskych i drevárskych výrobkoch, ako aj pri brúsenom
skle, dodala Kadlečíková. Vicepremiérka sa so Stolpem zhodla v tom,
že v blízkej budúcnosti by sa mohli zorganizovať brandenburské dni na
Slovensku. Takéto podujatie by sa podľa odhadov Kadlečíkovej mohlo
uskutočniť na budúci rok.
Amnesty International vytýka SR zlé zaobchádzanie s Rómami
Bratislava 28. mája (TASR) - Porušovanie ľudských práv rómskej
menšiny, zlé zaobchádzanie s Rómami zo strany polície a obťažovanie
ochrancu ľudských práv s medzinárodnou pôsobnosťou sú hlavné body,
ktoré vytkla Slovensku medzinárodná organizácia Amnesty International
(AI) v dnes zverejnenej výročnej správe o dodržiavaní ľudských práv
vo svete. AI poukazuje na zlé zaobchádzanie s Rómami zo strany
slovenskej polície a úmrtie rómskeho muža v policajnej väzbe za
podozrivých okolností. Slovenské úrady podľa AI nedokázali poskytnúť
dostatočné informácie o vyšetrovaní týchto prípadov organizáciám
monitorujúcim ľudské práva.
Správa pripomína, že informácie získané z mimovládneho Európskeho centra pre rómske práva vyvolali
pochybnosti o úrovni vyšetrovania zabitia Ľubomíra Šarišského v roku
1999. Navyše právnik zastupujúci rómske obete nedostal od polície
dostatočnú ochranu pred rasistickými útokmi, píše sa v správe AI. "Po
zvážení slovenskej správy týkajúcej sa implementácie ustanovení
Dohovoru proti mučeniu OSN vyjadril Výbor OSN proti mučeniu
znepokojenie nad hlásenými prípadmi zlého zaobchádzania s Rómami zo
strany polície, ako i nad obvineniami, podľa ktorých polícia zlyhala
pri poskytovaní adekvátnej ochrany Rómom pred rasovo motivovanými
útokmi skinheadov.
Výbor je tiež znepokojený, že úrady neboli schopné
zabezpečiť promptné, nestranné a dôkladné vyšetrenie týchto útokov,
alebo stíhať a potrestať všetkých zodpovedných," píše sa
v samostatnej kapitole správy AI pod názvom Rómovia. AI v tejto
súvislosti konkrétne spomína prípady úmrtia Karola Sendreia, ktorý
zomrel 6. júna na policajnej stanici v Revúcej na následky zranení
utŕžených pri policajnom mučení, a smrti 21-ročného Ľubomíra
Šarišského, ktorý bol v auguste 1999 zabitý strelou do brucha počas
výsluchu na policajnej stanici v Poprade. AI zdôrazňuje, že od
slovenských úradov opakovane žiadala informácie týkajúce sa
vyšetrovaní týchto prípadov i výsledky vyšetrovania porušovania
ľudských práv Rómov na Slovensku. Odpoveď však nikdy nedostala.
V prípade smrti K. Sendreia zatkli v októbri sedem policajtov,
ktorých obvinili z mučenia a krutého, neľudského a ponižujúceho
zaobchádzania, pripomína AI. V súvislosti so smrťou Ľ. Šarišského AI
namierila kritiku na slovenské úrady a vyjadrila pochybnosti nad tým,
či oficiálne vyšetrovanie a následný súdny proces so zainteresovaným
príslušníkom polície boli promptné, dôkladné a nestranné. Na čele
rezortu vnútra SR stál vtedy Ladislav Pittner, pripomína AI a dodáva,
že právny zástupca rodiny zabitého nebol o súdnom procese vôbec
informovaný. V samostatnej kapitole s podtitulom Obťažovanie ochrancu
ľudských práv sa správa AI venuje incidentu z októbra 2001, keď sa
stal terčom verejného ohrozenia Columbus Igboanusi, ochranca ľudských
práv s medzinárodnou pôsobnosťou. Columbusa Igboanusiho, nigérijského
štátneho príslušníka, v uvedenom čase dvakrát ohrozovala pred jeho
bytom v Bratislave skupina ozbrojených osôb.
Leták, ktorý koloval medzi slovenskými príslušníkmi hnutia skinheads, tohto predstaviteľa
označoval za ochrancu Rómov a hrozbu pre Slovensko. Keď Igboanusi
vyhľadal policajnú ochranu, bol podrobený výsluchu v súvislosti
s jeho pobytom na Slovensku i mimovládnou organizáciou, ktorú
zastupuje, pripomína kriticky AI. Na druhý deň sa v istom
bratislavskom denníku objavila správa začínajúca slovami, že Columbus
Igboanusi na Slovensku odmietol policajnú ochranu. Na záver svojej
výročnej správy v časti o Slovensku Amnesty International vyzdvihla,
že krajina nemá v zákonodarstve trest smrti, a v roku 2001 Slovenská
republika podpísala Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa,
ktorý zakazuje účasť detí v ozbrojených konfliktoch.
Parlamentné zhromaždenie NATO vyzvalo alianciu na prijatie siedmich
krajín
Sofia 28. mája (TASR) - Na prijatie siedmich kandidátskych krajín
v nadchádzajúcom kole rozširovania vyzvalo dnes Severoatlantickú
alianciu Parlamentné zhromaždenie (PZ) NATO. V záverečnom vyhlásení
jarného zasadania PZ NATO v bulharskej Sofii sa prvýkrát ako možní
noví členovia organizácie menovite uvádzajú: Slovensko, Litva,
Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko.
Zmena návrhu rezolúcie, ktorá pôvodne neobsahovala nijaké mená štátov, dostala 65
hlasov za, 13 proti a 22 sa zdržalo. Iniciovali ju nemecká
a talianska delegácia. Bulharský minister zahraničných vecí Solomon
Passi zhodnotil výsledok hlasovania ako "veľmi povzbudzujúce
rozhodnutie". Záverečným vyhlásením sa apeluje na účastníkov
pražského summitu aliancie (v dňoch 21. a 22. novembra), aby
oficiálne prizvali sedem menovaných štátov za členov NATO.
V dokumente sa poukazuje aj na dosiahnuté výsledky týchto krajín pri
úsilí o vstup do aliancie a na ich solidaritu a príspevok pri
potláčaní terorizmu. Generálny tajomník NATO George Robertson
ubezpečil prostredníctvom videozáznamu účastníkov rokovania
o pripravenosti aliancie uskutočniť "obsiahle a regionálne vyvážené"
rozšírenie. Robertson dodal, že je nevyhnutné, aby aj po summite
v Prahe "zostali dvere do NATO otvorené". Balkánske krajiny
Macedónsko a Albánsko sa síce tiež pokúšajú získať členstvo v NATO,
no podľa odhadov pozorovateľov zrejme neuspejú.
Cox: Extrémna pravica rozširovanie EÚ neohrozuje
Riga 28. mája (TASR) - Volebné úspechy extrémne pravicových strán
v rôznych krajinách EÚ nebudú mať vplyv na ratifikáciu rozšírenia
únie jednotlivými národnými parlamentmi. V Rige to dnes vyhlásil
predseda Európskeho parlamentu (EP) Pat Cox. "Som presvedčený, že
v parlamente každej členskej krajiny existuje väčšina, ktorá si je
vedomá, že teraz máme v Európe veľkú historickú zodpovednosť zaceliť
rany 20. storočia poznamenaného barbarstvom," povedal pred novinármi
Cox. Cox sa v Rige zúčastňuje na stretnutí zástupcov parlamentu
Španielskeho kráľovstva, ktoré je tento polrok predsedníckou krajinou
EÚ, s náprotivkami z 13 krajín kandidujúcich na členstvo v EÚ.
Slovensko zastupuje predseda Národnej rady SR Jozef Migaš. "Medzi
poslancami táto veľká vízia zvíťazí nad vyjadreniami extrémnej
pravice, ktorá, verím, nebude vedieť dominovať v diskusii
o ratifikácii rozšírenia EÚ," povedal Cox. Dobré výsledky Jeana-Marie
Le Pena vo francúzskych prezidentských voľbách a strany Pima Fortuyna
vo voľbách do holandského parlamentu vyvolali znepokojenie
o budúcnosť procesu rozširovania EÚ. Parlamenty všetkých členských
krajín EÚ, s výnimkou Írska, majú rozšírenie ratifikovať.
V Írsku bude táto otázka na jeseň súčasťou druhého referenda po tom, čo
obyvatelia tejto krajiny Zmluvu z Nice v prvom hlasovaní zamietli.
Brusel dúfa, že rokovania o prijatí s desiatimi kandidátskymi
krajinami zavŕši ešte tento rok. Desiatka uchádzačov by sa mala stať
členmi EÚ v roku 2004. Ide o Cyprus, Česko, Estónsko, Litvu,
Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.
Exponáty zo Slovenska sú súčasťou medzinárodnej výstavy bábok v Györi
Gy‹r 28. mája (TASR) - Bábky z Fínska, Maďarska, Poľska i Slovenska
a porcelánové bábky z Rakúska a Švajčiarska sú vystavené na
medzinárodnej výstave bábok, ktorú dnes sprístupnili v Zichyho paláci
v Györi. Návštevníci expozície môžu obdivovať slávne literárne
postavy i uhorské panovníčky v podobe bábok. Nechýbajú ani bábky
v krojoch slovenských regiónov obývaných príslušníkmi maďarskej
menšiny. V nedeľu sa v dejisku výstavy uskutoční veľká burza, na
ktorej si záujemcovia budú môcť zakúpiť aj materiál na výrobu bábok.
Od 14. do 16. júna bude Györ dejiskom medzinárodnej konferencie
odborníkov stredoeurópskych krajín o význame bábkového umenia pre
formovanie osobnosti a o dôležitosti zbierania hračiek.
Predstavitelia V4 rokovali na summite NATO o možnostiach posilnenia
spolupráce
Rím 28. apríla (TASR) - Prezidenti Česka a Poľska - Václav Havel
a Aleksander Kwasniewski a maďarský premiér Péter Medgyessy dnes
posúdili možnosti posilnenia spolupráce v rámci Visegrádskej štvorky.
Trojstranná schôdzka sa uskutočnila na vojenskej základni Pratica di
Mare v Taliansku, kde sa konala schôdzka hláv štátov a vlád 19
členských krajín NATO a Ruska. Účastníci stretnutia V4 sa zhodli na
tom, že v oblasti bude potrebné silné, otvorené a demokratické
Slovensko. Pre strednú a východnú Európu je dôležité, aby sa SR čo
najskôr mohla stať členom NATO a aby sa pre to v nadchádzajúcich
mesiacoch vytvorili predpoklady, informoval Medgyessy. Po stretnutí
maďarský premiér uviedol, že ak spolupráca V4 mala niekedy význam,
tak v súčasnosti to platí osobitne - súvisí to s prípravou na vstup
do Európskej únie.
Medgyessy víta Nastaseho otvorenosť k revízii krajanského zákona
Budapešť 28. mája (TASR) - Maďarská vláda bude realizovať zákon
o Maďaroch žijúcich v zahraničí, ale v júni preverí určité prvky
dohody o uplatnení tohto zákona medzi Maďarskom a Rumunskom. Ešte
pred stretnutím premiérov oboch krajín sa v tejto veci začnú odborné
konzultácie. Vyhlásil to dnes pre maďarskú verejnoprávnu televíziu
premiér Péter Medgyessy, ktorý je na pracovnej ceste v Taliansku.
"Vážne si myslím, že dohoda s Rumunskom je zlá, obsahuje viacero
prvkov, ktoré je potrebné zmeniť. Ak je rumunský premiér k takémuto
kroku otvorený, tak to beriem rád," povedal Medgyessy.
Predseda rumunskej vlády Adrian Nastase v pondelok vo Viedni vyhlásil, že pre
novozvolený maďarský parlament je teraz vhodná chvíľa na revíziu
krajanského zákona. "Všetky krajiny majú povinnosť chrániť menšiny
žijúce na svojom území. Rumunsko je odhodlané ísť touto cestou
a chrániť maďarskú menšinu v Rumunsku," zdôraznil Nastase, podľa
ktorého maďarský krajanský zákon obsahuje diskriminačné prvky
a v Európe je ojedinelý. Nastase dodal, že memorandum podpísané ním
a maďarským expremiérom Viktorom Orbánom považuje za prechodné
riešenie.
Slovensko zatiaľ neuzatvorí s EÚ regionálnu politiku
Brusel 28. mája (TASR) - Slovensko zrejme neuzatvorí v tomto polroku
na prístupových rokovaniach s EÚ kapitolu regionálna politika.
Vyplynulo to z dnešného rokovania slovenského vicepremiéra Pála
Csákyho a ministra pre výstavbu a regionálny rozvoj Istvána Harnu
v sídle Európskej komisie v Bruseli. Podľa Csákyho sa dnes podarilo
dosiahnuť istý pokrok v zatiaľ nedoriešených otázkach, ktorými sú:
zjednodušenie toku financií, vyjasnenie kompetencií pri rozhodovaní,
prepracovanie národného plánu rozvoja či dobudovanie kapacít
odborného charakteru.
Napriek pokroku však EÚ podľa vicepremiéra nestihne do ministerského kola rokovaní, naplánovaného na 11. júna,
prijať spoločné stanovisko voči SR. "Reálny (pre uzavretie kapitoly)
sa zdá koniec júna alebo polovica júla," povedal Csáky po rokovaniach
s generálnym riaditeľom EK pre regionálnu politiku Guyom Crauserom.
Aby Slovensko mohlo v týchto termínoch kapitolu uzavrieť, muselo by
španielske alebo v júli už dánske predsedníctvo zvolať dodatočné kolo
rokovaní. Ambíciou Slovenska je uzavrieť kapitolu ešte pred
predvolebnou kampaňou, aby sa táto otázka nestala súčasťou volebného
súboja, uviedol Csáky. Zdôraznil, že okrem rokovaní s Bruselom sa
Slovensko doma pripravuje na čerpanie peňazí zo štrukturálnych fondov
a kohézneho fondu, určených na podporu zaostávajúcich oblastí.
"Ide o to, aby sme boli pripravení od roku 2004 čerpať 700 miliónov eúr
ročne pre potreby našich regiónov. Na to sa musíme dobre pripraviť,
pripraviť dobré projekty a štruktúry, ktoré budú schopné peniaze
absorbovať," zdôraznil vicepremiér. Podľa ministra Harnu ide najmä
o riadiace štruktúry, ktoré budú na jednotlivých ministerstvách,
centrálnu riadiacu jednotku na ministerstve výstavby a regionálneho
rozvoja či platobnú agentúru pri ministerstve financií.