Bratislava 29. mája (TASR) - V poradí deviate stretnutie prezidentov stredoeurópskych krajín absolvuje koncom týždňa prezident SR Rudolf Schuster. Na dvojdňovom stretnutí sa zúčastní 16 hláv stredoeurópskych štátov, čím sa schôdzka zapíše do histórie týchto stretnutí ako najpočetnejšia.
Témou rozhovorov, ktoré sa začnú v piatok 31. mája v slovinských mestách Bled a Brdo, bude Stredná Európa ako integrátor zjednotenej Európy - úspechy v transformačnom procese v strednej Európe. Okrem účasti na zasadnutí prezidentov má Schuster na programe odovzdanie odmínovacieho zariadenia Božena 4 Medzinárodnému centru pre odmínovanie. Informáciu TASR poslali z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.
Na stretnutí sa okrem hostiaceho prezidenta Milana Kučana zúčastnia slovenský prezident Rudolf Schuster, Thomas Klestil (Rakúsko), Václav Havel (Česká republika), Leonid Kučma (Ukrajina), Aleksander Kwasniewski (Poľsko), Carlo Azeglio Campi (Taliansko), Johannes Rau (Nemecko), Boris Trajkovski (Macedónsko), Stipe Mesič (Chorvátsko), Ferenc Mádl (Maďarsko), Vojislav Koštunica (Juhoslávia), Ion Iliescu (Rumunsko), Vladimír Voronin (Moldavsko), Georgi Parvanov (Bulharsko) a Beriz Belki† (Republika Bosna a Hercegovina).
Tradícia schôdzok stredoeurópskych prezidentov sa vyvinula z neformálneho stretnutia štyroch prezidentov na otvorení hudobných slávností v rodisku svetoznámeho hudobného skladateľa W.A. Mozarta v rakúskom Salzburgu v júli 1993. Vtedajší prezidenti Českej republiky, Maďarska, Nemecka a Rakúska Václav Havel, Árpád Göncz, Richard von Weizsäcker a Thomas Klestil sa vtedy dohodli, že zavedú pravidelné stretnutia, a to aj s účasťou Slovenska.
Na nasledujúcom stretnutí, ktoré sa na návrh Václava Havla konalo v českej Litomyšli v roku 1994, sa okrem prezidentov Rakúska, Nemecka a Slovinska zúčastnili aj prezidenti štátov Visegrádskej štvorky, teda Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. Cieľom dvojdňovej schôdzky bolo nielen posúdiť integračné procesy v Európe, otázky týkajúce sa stredoeurópskeho regiónu, ale aj vývoj v krajinách bývalej Juhoslávie a Ruska. Na nasledujúcom stretnutí sa prezidenti v maďarskom Keszthelyi zhodli na tom, že integrácia strednej Európy do Európskej únie a NATO nemá alternatívu. Ďalšie stretnutie v poľskom Lancute malo charakter neformálnej schôdzky s voľnou výmenou názorov, ktorá nemala pevne stanovený program a účastníci neschválili nijaký záverečný dokument či vyhlásenie.
Tesne pred schôdzkou NATO v Madride v roku 1997, na ktorom sa aliancia rozšírila o tri stredoeurópske krajiny, sa prezidenti stretli v najluxusnejšom kúpeľnom stredisku slovinského prímoria, v Pirani. Diskutovali o budúcnosti Európy ako kontinentu národných alebo občianskych štátov. Slovensko bolo dejiskom schôdzky prezidentov v januári 1998. Témou piateho summitu, na ktorý pricestovalo do historickej Levoče 11 prezidentov, bola Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy.
Na schôdzke v ukrajinskom Ľvove v roku 1999 sa zástupca SR nezúčastnil, pretože Slovensko bolo v tom čase bez prezidenta. Problematika globalizácie, historický význam dvadsiateho storočia a európska integrácia bola predmetom siedmeho stretnutia hláv štátov v maďarskom meste Székesfehérvár. Doteraz najpočetnejšie bolo ostatné multilaterálne stretnutie na najvyššej úrovni, ktoré sa konalo vlani v severotalianskych letoviskách Stresa a Verbania. Štrnásti prezidenti štátov strednej Európy na ňom diskutovali na tému Hodnoty slobody a demokracie v Európe.
