Na odkalisku v Žiari nad Hronom sa nemôže stať to, čo v maďarskej Ajke, hovorí generálny riaditeľ ZSNP. Gudrónové toxické jazerá nad Predajnou sú však naplnené takmer po okraj.
PREDAJNÁ, ŽIAR NAD HRONOM. Čierne oči Predajnej, tak nazýva starostka Tatiana Čontofalská dve jazerá plné toxického gudrónu nad obcou Predajná v okrese Brezno.
„Keď sa na toxické skládky v Predajnej plné zriedenej kyseliny sírovej pozriete na satelitnej mape, vyzerajú ako oči," dodáva.
Starostka neskrýva obavy, že raz jedovatý kal môže pretiecť a zamorí okolie a vodu. Ďalšia, menšia, ale pravdepodobne najnebezpečnejšia, je v areáli závodu Petrochema Dubová.
Starostku Čontofalskú a starostu neďalekej Nemeckej Jozefa Klimenta sme zastihli pri písaní ďalšieho zo série listov pre ministra životného prostredia.
Znovu ich spojil desiatky rokov neriešený problém, ale aj obavy, aby sa nestalo niečo podobné, ako v Maďarsku.
„Na jar tohto roku, keď sa topil sneh a prišli prívalové dažde, chýbalo už len niekoľko centimetrov a páchnuci toxický kal by sa z jazier vylial. Chvalabohu prestalo pršať," hovorí Kliment.
Gudrónové jamy nad Predajnou sú už takmer po okraj.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Gudrón je po okraj
Aj teraz sú naplnené čierne jazerá, kde roky vyvážala odpad Petrochema Dubová páchnucu tekutinu, až po okraj. Z času na čas sa na hladine jazera objavujú veľké vyvierajúce bubliny, pravdepodobne z dier, ktorými sa toxický odpad dostáva do podložia.
Skládky gudrónu nad Predajnou sú označené ťažko čitateľnými informáciami o tom, čo treba robiť v prípade havárie, či poleptania, ale sú voľne prístupné deťom aj zvieratám.
Cez diery v plote, ktoré netreba hľadať, pretože sú priamo pri vstupnej bráne, by prešlo aj malé auto. Je len zázrak, že sa tam ešte nikto neutopil.
Skládka toxického odpadu vznikla pred viac ako 45 rokmi, paradoxne v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry. Ostatných desať pätnásť rokov je čiernym miestom na mape breznianskeho okresu a obavy obyvateľov okolitých obcí rastú.
V dvoch jazerách nad Predajnou je približne 200-tisíc kubických metrov gudrónu. Problém sa z času na čas pokúšajú riešiť striedajúci sa ministri životného prostredia, aj štátne orgány ochrany prírody. Vždy len čiastočne. Na definitívne riešenie, a to likvidáciu gudrónových jazier, nie sú peniaze. Starosta Kliment hovorí o milióne, možno aj o niekoľkých miliónoch eur.
Momentálne odčerpávajú aspoň dažďovú vodu, ktorá plní jazerá. Denne cisterny odvezú približne 50 kubíkov kontaminovanej vody. Starostovia však s obavami hovoria: „Dokedy?" Boli už aj obdobia, keď vodu neodvážali a práve vtedy sa jazerá nebezpečne plnili.
„Pohadzujú si to ako horúci zemiak. Hovorili sme s bývalým ministrom Medveďom, sľúbil, že nám pomôže. Boli sa tu pozrieť aj zo sekcie geológie. Potom prišli voľby, tak píšeme ďalšiemu ministrovi," hovorí starosta Kliment.
Z času na čas sa na hladine jazera objavujú veľké vyvierajúce bubliny.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Koho sú jazerá?
Posledné roky vyvážala odpad na skládku Petrochema Dubová. Po privatizácii, ktorej súčasťou boli aj staré ekologické záťaže, chemička postupne zmenila niekoľko majiteľov.
Postupom času klesal aj ich záujem likvidovať gudrón, hoci to mali nariadené úradom životného prostredia.
Do roku 2006 časť toxického odpadu zlikvidovali v spaľovni. Tá však podľa starostu Klimenta od spomínaného roku už nefunguje.
Likvidáciu odpadu komplikuje aj to, že Petrochema Dubová je v konkurze. Starostovia okolitých obcí sa spoliehajú, že správca konkurznej podstaty chemičku v blízkom čase predá a nový majiteľ bude problém riešiť aj s pomocou eurofondov.
Ako vyzerajú toxické jazerá v Predajnej a v Žiari? Pozrite si fotogalériu
Kalové pole v Žiari
Odkalisko v Žiari nad Hronom vznikalo v rokoch v 60. rokoch minulého storočia. Postupne zhromaždili na skládke s rozlohou vyše 44 hektárov takmer 10 miliónov ton kalu. Kopec, ktorý vznikol má takmer 50 metrov. Je táto skládka bezpečná?
„To, čo sa stalo v Maďarsku sa na našom odkalisku nemôže stať," reagoval generálny riaditeľ ZSNP Ján Klimko na otázku, či je skládka bezpečná.
"Na 93 percent je tvorené hnedým kalom, ktorý má úplne iné vlastnosti, ako červený, ktorý je na odkalisku v maďarskej Ajke. Navyše, naše odkalisko je stabilizované, pretože od roku 1997 naň nepribudol žiadny kal. Výrobu hliníka prevzala spoločnosť Slovalco, ktorá ho vyrába z oxidu hlinitého, a nie z bauxitu," dodal.
Klimko tvrdí, že v maďarskej Ajke bol kal v tekutom stave, pretože sa na odkalisko naplavuje práve pomocou vody.
Aj v Žiari nad Hronom bolo v odkalisku po ukončení výroby v roku 1997 vyše milión kubických metrov vody, ale postupne ju na takmer 90 percent odstránili.
„Naše odkalisko nikdy nepredstavovalo ani nepredstavuje také riziko, ako v Ajke práve pre iný druh kalu, ktorý sa v odkalisku nachádzal a nachádza, Zdôraznil generálny riaditeľ Klimko.
