Na škálu od nenávisti až po označenie za vyvolených sa toho o Židoch zmestí veľa. Pre niekoho sú to úžerníci, vládcovia sveta, okupanti palestínskych území, pre iného normálni ľudia a obete šialeného úseku dejín - holokaustu, respektíve šoa.
Pojem Žid je odvodený od Juda, mena Jakubovho syna. Na stránke Židovskej náboženskej obce v Žiline sa píše, že podľa neho bol pomenovaný jeden z kmeňov Izraela. Autor kníh Judaizmus a Židia v Bratislave Jaroslav Franek vysvetľuje, že „niekedy sa stretneme aj s označením hebrej, hebrejský. Pôvod treba hľadať opäť v Biblii. Hebrej sa nazýval jeden z Abrahámových predkov, a aj reč, v ktorej vznikla väčšina kníh Starého zákona, sa nazýva hebrejčina."
Prudký pokles
Franek tvrdí, že exaktné čísla o Židoch u nás neexistujú. „Odhady hovoria o troch tisíckach. Štatistika zo začiatku 30. rokov minulého storočia spomínala 137-tisíc Židov na Slovensku, v celom Československu ich bolo 360-tisíc. K dnešnému poklesu prispela vojna, emigračná vlna po nej a ďalšia po auguste 1968," vraví Franek s tým, že do Izraela a na Západ mohlo odísť až 10 tisíc Židov.
Výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Pavel Frankl vysvetľuje, že židovskú komunitu dnes tvoria najmä dve veľké obce - bratislavská s približne 600 a košická s asi 300 ľuďmi. Počet členov zvyšných asi desiatich obcí sa podľa Franeka ráta na desiatky.
„Obce boli vždy autonómne. Mali právnu subjektivitu a neboli od nikoho závislé," vysvetľuje Frankl. „V predvojnovom období sa u nás rozdeľovali na ortodoxné, neologické a status quo ante, čo znamená stav ako prv," dopĺňa ho Franek. „Rozdiel medzi ortodoxiou a neológiou spočíva v prísnosti dodržiavania židovských tradícií - v stravovaní, dodržiavaní sviatkov, absolútneho pokoja v sobotu, oddelenia mužov a žien v synagóge, v používaní jazyka v liturgii a podobne," upresňuje vedúci kancelárie Martin Kornfeld.
Konšpirátori a rozum
Proti konšpirátorom, šíriacim tézu o židovskej svetovláde, je podľa Franeka ťažké sa brániť. „Konšpirácie sú vec psychiky istých typov ľudí. Obsahujú tajomno, ktoré sa nedá ľahko vysvetliť, hoci ide o nezmysly. Predpokladom na debatu s nimi je, aby mali racionálne myslenie, čo im často chýba. Ak tvrdia, že každý Žid je lakomý, ako to chcete vyvrátiť?"
Franek pripomína, že jeho antisemitsky založení kolegovia občas za sionistické noviny označujú aj SME. „Keď argumentujem, že ľudia, ktorí tam pracujú, Židmi nie sú, odpovedajú, že aj tak v tom duchu píšu. Pritom pred rokmi som rozhorčený šiel za vtedajším šéfredaktorom Martinom Šimečkom. Dva dni po sebe ste totiž mali zaujímavé titulky - keď odchádzali z Afganistanu nemeckí vojaci a na letisku explodoval taxík, ktorý desiatky z nich zabil, titulok znel Vražda v Kábule otriasla Nemeckom. Na druhý deň v Izraeli vyhodil Arab do vzduchu linkový autobus. Zabil desiatky ľudí, nie vojakov, ale civilistov, medzi nimi aj ženy a deti. Titulok bol Vojna medzi Hamasom a Izraelom pokračuje. Keby mali Židia v rukách to médium, boli by nadpisy takéto?"
Majú strach
Holokaust straší dodnes. Jedna z kníh Juraja Špitzera má názov Nechcel som byť Žid. Opisuje v nej nielen svoj nedobrovoľný pobyt v tábore v Novákoch. V názore nebol osamotený, podľa Fedora Gála, ktorý sa sám narodil v koncentračnom tábore, „to povie deväťdesiatpäť Židov zo sto".
Franek to potvrdzuje, „niektorí sa k nám nehlásia, veľa etnicky čistých Židov o svojom pôvode nechce vedieť. Líši sa to aj v rodinách - niekto sa k židovstvu hlási, jeho príbuzní nie." Podľa Kornfelda to súvisí s holokaustom.
O tom, či sa môže šoa zopakovať, vedú podľa Franeka diskusie aj oni sami. „Existujú paralely, trebárs genocída Arménov. Keď vidím pochodujúcu Slovenskú pospolitosť a počujem jej rev, je mi jasné, že raz to môže prísť. Mentálne sú na tej istej vlne ako ľudáci a nacisti."
Otázke, či holokaust neprispieva k zbytočnej sebaľútosti Židov, Franek kontruje slovami „raz nás obviňujú, že sa ľutujeme, potom zase, že sme tvrdí a neľútostní. Nech robíme čokoľvek, vždy sa niečo nájde. Asi je v povahe ľudí mať niekoho za nepriateľa. Historicky túto rolu prebrali práve Židia."
Tiso neľutoval
Franek aj Kornfeld sa zhodujú, že k tomu prispievali aj postoje katolíckej cirkvi, a nielen tie, ktoré stoja na výčitke „Židia nám ukrižovali Ježiša". Franek tvrdí, že antisemitské správanie sa cirkev mala už v dávnej minulosti. „Istá zmena nastala až v 60. rokoch 20. storočia na II. Vatikánskom koncile, dodnes však cítiť rozdielny prístup slovenskej hierarchie v porovnaní s rozhľadenými ľuďmi vo Vatikáne."
Podľa Franeka to súvisí s tým, že časť katolíckej cirkvi má pozitívny vzťah k vojnovému slovenskému štátu, na čele ktorého bol kňaz. „Nie všetci sú takí, ale pozrite sa na Sokola, Tondru, na tých, čo podporujú historikov ako Ďurica." Židia priznávajú, že zo stoličky ich dvíhajú aj snahy blahorečiť biskupa Vojtaššáka. Ten ako podpredseda Štátnej rady za vojny neprotestoval proti deportáciám Židom, stenografický záznam ho má tiež usvedčovať, že minimálne jedného udal.
Frankl sa pridáva. „Tiso nebol iniciátorom deportácií, ale zodpovedal za štát. Nikdy neprejavil ľútosť. Osobne som hovoril s jeho obhajcom Žabkayom. Keď sa premietali otrasné zábery z Osvienčimu, všetci boli zdesení, Tisom to ani nepohlo. Vraj nemohol ukázať, že ho zlomili."
Pri téme odhaľovania pamätnej tabule Tisovi kardinálom Korcom sa Frankl pýta: „Čo by ste cítili, keby niekto velebil človeka, ktorý spoluzodpovedá za to, že nepoznáte časť svojej rodiny, že vďaka nemu ste nepoznali starých rodičov?" Franek pripomína, že spolu bolo za vojny z územia dnešného Slovenska v troch vlnách zavraždených až 105 tisíc Židov.
Tresty za názor
Má byť popieranie holokaustu trestné? Podľa Frankla je postih za názor vždy problém,. „ale holokaust je faktom. Otázne sú dôsledky krivenia histórie." Franek dopĺňa, že neonacisti si skrývaním sa za slobodu slova vytvárajú priestor na útočenie.
Kornfeld vraví, že aj medzi Židmi sa v súvislosti so šoa vyskytli extrémne názory. „Trebárs tie, že ak zahynulo 6 miliónov Židov, táto číslovka by sa z úcty k obetiam vôbec nemala používať ani v matematike, ani v živote."
Mnohí sa kóšer nestravujú
V Bratislave sa život sústreďuje na synagógu. V tej sa v priemere štyrikrát týždenne konajú bohoslužby. Komunita žije spoločenským životom, organizuje kultúrne, spoločenské a športové akcie. „Počas sviatkov je ťažké úplne oddeliť spoločenskú časť od liturgickej," vraví Franek.
Frankl vysvetľuje, že svoje židovstvo každý chápe inak. „Pre niekoho je náboženstvom, národnosťou, pre ďalšieho tradíciou, či kombináciou všetkého." Dodáva, že okolo synagógy sa tradične budovali aj satelitné zariadenia ako školy, telocvične, kluby, čo tvorilo jeden celok.
Bratislavská obec má možnosť kóšer stravovania v židovskej jedálni. Podľa Franeka dnes prípravu kóšer jedla ľudia dodržiavajú na rôznej úrovni prísnosti. „Platí to aj pre mňa, keďže sa stravujem v závodnej jedálni. Snažím sa aspoň o niečo - nejem bravčové mäso, oddeľujem mliečnu stravu od mäsitej a podobne. Pre dcéru, ktorá sa vydala za ortodoxného Žida, by však nič z toho kóšer nebolo," usmieva sa a dodáva, že kóšer sú aj viaceré potraviny a nápoje v obchodoch a reštauráciách, okrem väčšiny káv trebárs aj Coca-cola a Pepsi-cola.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
