Bratislava 29. mája (TASR) - Národná rada SR na záver desiateho rokovacieho dňa na neverejnom rokovaní nehlasovala o správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva za uplynulý rok.
Dôvodom bolo, že v rokovacej sále sa neprezentoval dostatočný počet poslancov. Opozícia sa odmietla prezentovať a vytiahla z hlasovacieho zariadenia svoje karty. Definitívne rozhodnutie bude známe vo štvrtok 30. mája po 09.00, keď pokračuje 60. schôdza NR SR.
Predtým poslanci schválili zákony o hospodárskej mobilizácii a o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa, o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Nový zákon o hospodárskej mobilizácii upravuje hospodársku mobilizáciu ako súčasť zdrojovej základne hospodárstva SR pre bezpečnostný systém štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného a núdzového stavu. Upravuje podmienky na zabezpečenie prežitia obyvateľstva počas krízovej situácie a tiež na zabezpečenie výroby, služieb, náhrad spotreby a strát pre ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory a ostatné zložky, činné v prípade krízovej situácie. Ustanovuje tiež úlohy a pôsobnosť štátnych orgánov, orgánov samosprávy i práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri zabezpečovaní hospodárskej mobilizácie.
Nový zákon o riadení štátu počas krízy reaguje na novú bezpečnostnú situáciu vo svete po teroristických útokoch v USA. Dôvodom na vypracovanie návrhu právnej normy bol aj audit súčasného stavu v oblasti bezpečnosti, ktorý ukázal, že Slovensko nemá dostatočne vybudovaný krízový manažment. Právna norma vytvára právne predpoklady na riadenie štátu v prípade krízy tak, aby bolo možné včas identifikovať charakter a rozsah prípadného ohrozenia, minimalizovať jeho dôsledky a čo najrýchlejšie obnoviť pôvodný stav. Vrcholným orgánom, ktorý bude koordinovať činnosť zložiek štátneho aparátu v čase krízy, bude Ústredný krízový štáb na čele s ministrom vnútra. Doteraz totiž neexistoval orgán, ktorý by operatívne koordinoval takúto činnosť pri ohrození nevojenského charakteru, teda napríklad živelnej pohrome alebo teroristickom útoku.
V poradí tretí zákon - o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby - má zabezpečiť samostatné hospodárenie vyšších územných celkov.
