BRATISLAVA.
Vyplýva to z povolebného výskumu voličského správania, ktorý tesne po júnových parlamentných voľbách realizoval Inštitút pre verejné otázky v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied a katedrou sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Výskum tiež ukázal, že medzi priaznivcami strán dnešnej koalície a opozície je hlboká priepasť nesympatií. Najväčšia vzdialenosť je medzi etnicky definovanými stranami SNS a Most-Híd. V rámci vládnej štvorkoalície majú od seba najďalej KDH a SaS.
KDH je podľa výskumu spomedzi koaličných strán najprijateľnejšia pre voličov Smeru-SD. Platí tiež, že kresťanskí demokrati majú k Ficovej strane najbližšie zo všetkých štyroch vládnych subjektov.
Vysoké sympatie k Smeru-SD prejavujú voliči SNS. Najsilnejšiu opozičnú stranu považujú na rozdiel od SNS za kompetentnú riešiť ich problémy.
Z výsledkov výskumu tiež vyplýva, že obľúbenosť politickej strany je u väčšiny voličov takmer identická so sympatiami k jej lídrovi. "Špecifický príklad predstavuje Most-Híd, kde sympatie k Bélovi Bugárovi prevyšujú sympatie k samotnej strane," uviedla Oľga Gyárfášová z IVO. Dodala, že opačne je to u SDKÚ, kde je strana ako taká u voličov obľúbenejšia ako volebná líderka a súčasná premiérka Iveta Radičová.
Kriticky nízka je podľa výskumu miera sympatií voličov SNS k jej šéfovi Jánovi Slotovi. Staronový predseda národniarov nemá podľa Gyárfášovej takmer žiadny kredit u voličov. Preto si myslí, že jeho opätovné zvolenie za lídra nie je veľmi dobrý signál smerom k voličom.
Výskum zabezpečila agentúra TNS SK na reprezentatívnej vzorke 1203 opýtaných voličov. Uskutočnil sa tesne po voľbách. Zber údajov prebiehal od 18. júna do 20. júla. Výskum sa realizoval v rámci viacročného projektu Slovensko v kľúčových medzinárodných výskumoch: dvadsať rokov premien spoločnosti. Je tiež súčasťou medzinárodného projektu Porovnávacie štúdie volebných systémov. Dáta z neho budú súčasťou medzinárodných archívov výskumných dát.
