Kým katolícka cirkev stále zaujíma k umelému oplodneniu negatívny postoj, tento týždeň sa štyrom miliónom detí narodeným zo skúmavky dostalo vedeckého požehnania v podobe udelenia Nobelovej ceny za medicínu Robertovi G. Edwardsovi, ktorý stál pri zrode oplodnenia in vitro.
V roku 1978 sa vo Veľkej Británii narodila Louisa Brownová. Celý svet ju pozná ako prvé dieťa, ktoré prišlo na svet vďaka umelému oplodneniu. Znamená to, že vajíčko ženy bolo oplodnené v skúmavke a rané embryo lekári následne vložili do tela ženy.
Na Slovensku sa touto metódou úspešne narodilo dieťa prvýkrát v roku 1991.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre otázky asistovanej reprodukcie Jozef Války považuje gesto Nobelovho výboru za dôležité: „Uznáva sa tým, že touto metódou sa narodili milióny zdravých detí do kvalitných rodín."
Aj obchodná manažérka Ivana, ktorá práve prechádza svojím prvým pokusom o umelé oplodnenie, považuje túto metódu za veľkú pomoc. „Je úžasné, že to veda dokáže," hovorí. Zároveň však dodáva, že každá minca má dve strany. „Je to korčuľovanie na tenkom ľade. Vývoj ide tak strašne dopredu, že sa to môže niekde zvrhnúť," obáva sa.
Války balansovanie na hrane necíti. „Nezasahujeme do života ani do jeho kvality. Obchádzame len prekážku, ktorú nastavila príroda. Ak niekto hovorí o zabíjaní embryí, nerozumie situácii. Každý mesiac predsa odchádzajú zo ženy pri menštruácii milióny embryí len preto, že sa neujali," vysvetľuje.
Ako navyše dodáva, posledný vývoj smeruje k tomu, že včasných embryí sa lekári už vôbec nebudú ani dotýkať, len zavádzať priamo do tela pohlavné bunky. „Neviem si už ani predstaviť, aké by mohli mať ľudia proti tomu výhrady," podotýka.
Obavy však môžu ešte stále vyvolávať možnosti zneužitia týchto techník, napríklad na ovplyvnenie pohlavia dieťaťa. Války možnosť manipulácie odmieta. „Je to možné robiť len v určených prípadoch, ak je napríklad genetická choroba viazaná na pohlavie."
Napriek tomu, že sa na Slovensku asistovane narodili už tisíce zdravých detí, tieto metódy nie sú v našom zákonodarstve opísané komplexne. Návrh zákona o biomedicíne bol v roku 2006 stiahnutý z plánu aj pre odpor cirkevných kruhov.
Existuje teda paradoxná situácia - kým inseminácie hospodárskych zvierat upravuje samostatný zákon, umelé oplodnenie sa riadi len podľa starej úpravy ministerstva zdravotníctva z roku 1983, neskoršími úpravami z roku 1996 a direktívou Európskej únie.
Mamička, podarilo sa!
Obchodná manažérka Ivana je práve v štádiu hormonálnej prípravy na vloženie oplodneného vajíčka do jej maternice. Ide na svoj prvý pokus, hoci má už 41 rokov. Fyzické problémy zatiaľ nemá žiadne, hoci ich očakávala. Nepríjemné je len to, že si niekoľkokrát denne musí pichať injekcie do brucha.
Po psychickej stránke prežíva radosť, očakávanie, ale aj strach a obavy. No môže rátať s podporou zo strany rodiny, súrodencov, priateľov i kolegov. „Neviem, či mám šťastie na ľudí, alebo si ich takto selektujem," teší sa.
Jej kamarátka, ktorá rovnako prechádza procesom asistovanej reprodukcie, je na tom celkom opačne. „Tú ako keby odsúdili všetci od rodiny až po najlepšiu priateľku," hovorí.
Vyjde to, nevyjde to?
Výhrady okolia k umelému oplodneniu sú niekedy náboženského charakteru, inokedy sa ľudia obávajú o zdravie ženy či dieťaťa, v nemalom počte prípadov je však vo veci aj finančná otázka.
„Našťastie som nemala čas premýšľať, či mi to vyjde, alebo nevyjde. Mala som pripravený balík peňazí, viac som už nemala. Mne to muselo vyjsť na prvý raz," smeje sa Kristína, ktorá má dnes už osemročnú dcérku.
Zdravotná poisťovňa totiž hradí pokusy len do veku 39 rokov, neskôr si už musí žena všetko zaplatiť sama. Ide o sumu od 1500 eur vyššie podľa počtu cyklov, kvality liekov, ale aj podľa toho, ako ďaleko musí žena za zákrokom cestovať.
„Je to nemálo peňazí. Paradoxne, ak sa usadená žena po štyridsiatke na niečo také dáva, často ju odsudzujú viac tí, čo sami deti majú, než mladí bez rodiny," tvrdí Ivana.
Ženy akceptujúce túto metódy sa musia pripraviť aj na možné sklamania z opakovaných neúspešných pokusov. Aj Kristína pôvodne čakala dvojičky, jedno embryo však zomrelo.
„Vždy som snívala o dvojičkách, ale keď mi to lekár oznámil, ani som neplakala, bola som vďačná aj za to jedno, ktoré sa udržalo," opisuje svoje pocity.
Tikanie biologických hodín
Ivana nie je jediná, ktorá akoby prepočula tikanie biologických hodín. Podľa Jozefa Válkyho, hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre asistovanú reprodukciu, ženy dosť často prichádzajú na kliniky neskoro. „Ak príde za mnou 38-ročná žena, už ju nemôžem omladiť," komentuje.
Z tejto situácie neviní len samotné ženy, ktoré si často odkladajú tehotenstvo do vyššieho veku, ale aj obvodných gynekológov, ktorí sú dosť konzervatívni a málo presadzujú metódy asistovanej reprodukcie.
Podľa Válkyho sú mnohé páry prístupom niektorých lekárov poškodzované, bolo by totiž lepšie, keby im umelé oplodnenie odporučili skôr, kým boli ešte obaja riadne plodní a vedeli do procesu poskytnúť životaschopné spermie a geneticky vyhovujúce vajíčka.
S partnerom alebo aj bez?
Prípad Ivany je trochu špecifický. Pre asistovanú reprodukciu sa rozhodla už dávno, brzdila ju však legislatíva. „Tieto zákroky robili len manželským párom alebo párom dlhodobo žijúcim v spoločnej domácnosti," hovorí. Ona síce partnera má, ale svadbu spolu riešiť nechceli.
V súlade s európskou praxou sa požiadavka na manželstvo páru žiadajúceho o asistovanú reprodukciu v posledných rokoch už striktne nedodržiava. S možnosťou poskytnúť túto službu aj heterosexuálnym partnerom rátal aj pripravovaný návrh zákona o biomedicíne, predpokladal sa však dlhodobejší vzťah medzi mužom a ženou. Možnosti reálneho zhodnotenia jeho kvality sú však minimálne. Kým osvojiť si dieťa môže za istých okolností aj osamelá žena, na asistovanú reprodukciu zatiaľ nárok nemá.
Darcovstvo spermií
Oplodnenie nevydatých žien sa robí len vtedy, ak s nim súhlasí partner, s ktorým má žena fyzický kontakt. Pritom sa môžu použiť jeho (ak je plodný) alebo aj darcovské spermie. „Ak raz podpíše súhlas, prizná tým vlastne otcovstvo. Ide o to, aby si dieťa mohlo po rokoch otca vyhľadať," vysvetľuje Války.
Akékoľvek darcovstvo je anonymné - príjemca sa nemôže informovať o darcovi. Dieťa, ktoré sa však narodí zo spermie darcu, má neskôr právo zistiť si meno otca, prípadne sa naňho pri zdravotných problémoch obrátiť.
„V týchto dňoch spúšťame register darcov na Slovenskej zdravotníckej univerzite," hovorí Války.
Európsky parlament našiel podľa Válkyho spravodlivý kompromis medzi právom mať dieťa, ktoré by malo platiť aj pre slobodnú ženu, a Chartou práv dieťaťa, kam patrí jeho právo poznať svojich rodičov.
Podobnú situáciu riešili podľa Válkyho nedávno v Rakúsku, kde bolo zakázané darcovstvo vajíčok. Súd však nakoniec rozhodol, že mať dieťa je základným ľudským právom a že vlády do toho nemajú zasahovať reštriktívnymi opatreniami.
U nás nie je ani táto oblasť riešená zákonom, na oocyty sa len analogicky vzťahujú podobné opatrenia ako pri darcovstve spermií.
Čo povedať dieťatku?
Ako sa správať k dieťatku, ktoré sa takto narodilo? Ukazovať mu kliniku asistovanej reprodukcie ako romantické miesto jeho počatia? Hovoriť mu o tom, že jeho embryo prežilo niekoľko mesiacov v chladničke?
Kristína povedala dcére o zvláštnom spôsobe jej počatia, keď mala sedem rokov: „V tom čase veľa kreslila, začala som teda aj ja kresliť dievča, ktoré veľmi chcelo mať bábätko." Rozprávala som jej o nevydarenom manželskom a partnerskom vzťahu a stálej túžbe mať dieťatko. V tej sekunde sa ma opýtala: Mama, a si to ty?" Kristína pokračovala zjednodušeným opisom postupu umelého oplodnenia, na čo sa jej dieťa rozplakalo. Už si myslela, že všetko pokazila, keď jej odrazu dcérka povedala: „Mamka, som taká šťastná, že sa ti to podarilo."
Málo podporovaná metóda
Ročne prebehne na Slovensku asi dvetisíc cyklov umelého oplodnenia, z ktorých sa narodí zhruba 900 detí. Presné štatistiky však neexistujú.
„Sme zúfalí z toho, že je to tak málo, v iných krajinách je záujem o tieto metódy oveľa vyšší. Česi majú asi sedem percent detí narodených asistovane, Maďari tiež okolo sedem-osem percent," hovorí hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre asistovanú reprodukciu Jozef Války. Rozdiely sú aj v prístupe poisťovní k týmto zákrokom. U nás sa ženám preplácajú len tri cykly, niekde je to aj viac.
Na Slovensku existuje necelá desiatka miest, kde môžu takto pomáhať neplodným párom. Medzi naposledy zriadené patrí pracovisko reprodukčnej medicíny v bratislavskej Univerzitnej nemocnici.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
