Architekt Černo: Paneláky musia ísť postupne preč

V začiatkoch projektoval napríklad prvé československé shopping centrum, dnes je jeho vizitkou aj Grand hotel Kempinski v Tatrách.

Grand Hotel Kempinski na Štrbskom plese.(Zdroj: ARCHÍV PETER ČERNO)

Slovenský architekt PETER ČERNO emigroval pred dvadsiatimi tromi rokmi do Nemecka, pretože sa mu nechcelo zúčastňovať na socialistickej výstavbe. Ale to už mal dobré meno a v zahraničí si ho dôkladne zveľadil. Do Bratislavy prišiel prednášať v rámci cyklu Mesiac nemeckej kvality v Design House.

Nemali ste v roku 1987, keď ste sa natrvalo usadili v Nemecku, problém so stretnutím rôznych temperamentov?

Je veľký rozdiel medzi integráciou a asimiláciou. V Nemecku nikto nechce, aby ste sa stali Nemcom, lebo to nemôžete. Ak prinesiete kvalifikáciu a vlastnosti, ktoré Nemci považujú za dôležité, a dokážete, že niečo viete, tak vás relatívne rýchlo príjmu. Za socializmu sa stále hovorilo o internacionálnosti, ale tam som pochopil, že oni sú naozaj internacionálni, u nás to boli iba slová.

V čom spočíva nemecká kvalita?

Vyplýva z nemeckého naturelu, technického nadania, pedantnosti a podobne. V Nemecku skrátka niektoré veci fungujú lepšie ako inde.

Ešte za totality ste sa dostali do Kuvajtu, kde ste vraj stavali palác emirovi.

To musím uviesť na pravú mieru, viem, že sa o tom písalo, ale žiaden palác som nikdy nestaval. Do Kuvajtu som šiel ako expert. Síce som sa s vtedajšími oficiálnymi kruhmi nikdy nekamarátil, ale mal som niečo za sebou, napríklad kino Tatra, obchodný dom v Lamači, ktorý bol vlastne prvým shopping centrom v Československu s parkovaním na streche.

Kuvajt patril medzi krajiny, s ktorými malo Československo dobré vzťahy a projektový ústav, kde som pracoval, dostával za takéto pobyty devízy. Pracoval som tam na projekte štvrte z domov pre mladé rodiny - predstavte si, že takéto šesťizbové vily dostali od štátu zadarmo ako dar. Samostatne som robil jednu záhradu a dve školy. No a kancelária, kde som pracoval, sa zaoberala projektom emirovho sídla, takže som sa ho okrajovo dotkol.

Zo Slovenska vás vyhnali paneláky. Čo sa s nimi dá robiť?

Tento problém je aj v Nemecku. V niektorých mestách bývalej NDR ľudia tieto domy opustili a niekde sa už i asanovali. Čo s nimi, to zatiaľ nikto nevie. Sú to domy, ktoré nespĺňajú veľké množstvo platných noriem. Hľadajú sa inovatívne riešenia.

Viem, že na Slovensku sa zatepľujú a v rámci možností rekonštruujú, takže tento problém sa bude odsúvať jednu-dve generácie, kým sa zistí, že paneláky skrátka musia ísť postupne preč. Samozrejme, to súvisí aj s ekonomickou situáciou obyvateľov.

Aký koncept majú mestá v Nemecku?

Žijem v Mníchove, kde sú tiež silní investori, ktorí by radi v centre mesta postavili veže, ale to nie je možné. V centre je povolených šesť podlaží plus strecha, a koniec. Ak chcete stavať vyššiu budovu, môžete ísť za stredný okruh.

Ale nesmie mať viac ako sto metrov, pretože žiadna stavba nemôže byť vyššia ako najvyšší chrám - to je hranica, nad ktorú sa už nesmie stavať, na to bolo dokonca referendum po tom, čo za stredným okruhom - teda úplne legálne - postavili 140 metrov vysoký dom a ľudia sa sťažovali. V Mníchove sú veľmi dôležité obrovské parky pre verejnosť, kde nikto nikdy nepovolí stavby.

Čo poviete na narúšanie siluety Bratislavy, napríklad výškovou stavbou pri Moste SNP?

Je to všetko vec konceptu. Ak nikomu neprekáža, že tá stavba z istého uhla zakrýva Dóm svätého Martina a z iných polôh reže Hrad, tak tam potom nastavajme ešte desať výškových budov. Ale nech to nie je tak, že to niekto schváli a potom sa budú všetci sťažovať.

Ste starý vodák-veslár. Ako teda hodnotíte dve stavby súvisiace s Dunajom - Euroveu a Riverpark?

Hodnotiť takéto stavby prináleží iným a času. Eurovea dáva predpoklady na doriešenie celej časti nábrežia v tejto časti mesta, pretože ju bolo treba dobudovať, desiatky rokov bola bezprizorná, mesto sa s ňou nevyrovnalo.

Viem, že River Park pôvodne robil svetoznámy holandský architekt Erick van Egeraat, teraz na ňom pracuje niekto iný. Narástol počet podlaží. Počul som, že sa to ľuďom zdá príliš mohutné. Všetko závisí od toho, ako sa k projektu postaví mesto, čo chce s časťou od tunela až po Lafranconi urobiť. Je tam koncept? Je jasné, že Bratislava túto časť nemá domyslenú, problematická je i doprava. A to sa týka aj druhej strany, teda podhradia.

Nedávno prebehla debata aj o revitalizácii kontroverzného bratislavského Kamenného námestia. Keby ste ju mali robiť vy, mali by ste rešpekt k pôvodnému riešeniu?

Neviem posúdiť, ako vtedy projekt vznikol. Mnohé krajiny sa nepoučili. V druhej svetovej vojne boli zničené nádherné mestá. K obnove pristupoval každý národ trochu inak. Nemci mestá obnovili do pôvodnej podoby, postavili kópie pôvodných stavieb, lebo ľudia sa s nimi identifikovali.

Aj Poliaci postavili časť Varšavy do pôvodnej podoby. Takýchto prípadov je v Európe veľmi veľa. No niekde zasa celé časti starých miest zbúrali. Rekonštrukcia starých budov nebola v období pred rokom 1989 veľmi populárna. Používali sa panely, prefabrikáty.

Práve preto som nikdy nechcel pracovať v projektových ústavoch, kde to bola hlavná náplň. Nevedel som sa s tým identifikovať, nevedel som si predstaviť, že by som robil panelové sídliská. Pri revitalizácii je vždy otázka, čo sa tým má docieliť. Majú sa tam vrátiť pôvodné stavby? Aké vlastne boli? Ja už si ich ani nepamätám. Toto sú témy na celospoločenskú diskusiu.

Vašou aktuálnou prácou je Grand hotel Kempinski na Štrbskom plese, rekonštrukcia z pôvodnej liečebne Hviezdoslav. Aký vzťah máte s investormi - spoločnosťou J&T?

Vo Vysokých Tatrách sme v minulosti robili rekonštrukciu liečebného domu Solisko. Malo to veľký, aj medzinárodný úspech. Čiže referencie som mal dobré, bolo v nich nielen Solisko, ale zúčastňoval som sa aj na práci niekoľkých päťhviezdičkových hotelov v rôznych kanceláriách. Takže, keď liečebný dom Hviezdoslav kúpil nový investor, oslovil ma. Dobré vzťahy a diskusia s investormi je dôležitý predpoklad, aby vzniklo dobré dielo. Architekt však musí byť nad tým.

Kuwait towers, renovácia a dostavba.

Zdôrazňujete svoj vzťah k tradičným hodnotám. Kde je hranica, za ktorú nejdete? Napríklad - dostanem lukratívnu ponuku, ale je problematická z ekologického hľadiska.

Ak by sa stavbou mali ohroziť nejaké biotopy, určite by som do toho nešiel. Ale za všetko niekto zodpovedá, aj za ochranu prírody. Niekto musí stavbu schváliť a niekto kompetentný musí rozhodnúť, či je v poriadku z ekologického hľadiska.

A pri takýchto projektoch musí byť aj široká diskusia, avšak pred začatím projektovania. Čo sa týka môjho konzervativizmu, tak by som to nenazýval. Skrátka čerpám silu z medziľudských vzťahov a rodinného života.

To považujem za veľmi dôležité, ale nepovedal by som, že sú to nejaké zvlášť konzervatívne hodnoty, aj keď sa tak môžu niekomu zdať, podobne ako ochrana prírody - ľudia sa prebúdzajú teraz, keď už hovoríme o globálnom otepľovaní a príroda už začína zvoniť na poplach.

Niektorí tvorcovia sú vizionári, iných uspokojuje tieto vízie aj napĺňať. Kam sa radíte vy?

Každý architekt má vízie, ale architektúra znamená realizovať, stavať. Vždy som sa snažil dávať do toho, čo robím, niečo nové, či už išlo o nové stavby, alebo rekonštrukcie. Ale vízia je jedna vec a jej naplnenie druhá. Všetko závisí od témy.

Každý investor má inú predstavu a keď je tá predstava diametrálne odlišná od mojej, najprv sa trpezlivo snažím presvedčiť ho, aby sme našli spoločnú reč a až keď sa to nepodarí, prácu nevezmem. To však neznamená, že chcem investorovi niečo vnútiť, aby to išlo pomimo jeho zámerov.

Princípom architektúry je teda kompromis?

Áno, a komunikácia. Spoločnú reč musíme nájsť nielen v koncepte, ale aj v použitých materiáloch, lebo to súvisí s financovaním.

Všetko závisí od toho, čo investor očakáva. Ak chce niekto stavbu, ktorá je lacná, musí si nájsť architekta, čo mu ju postaví. To však neznamená, že my robíme architektúru so zlatými kľučkami. Máme však určité nároky, aby naša práca a výsledok boli kvalitné, a to niečo stojí.

Takže architekt musí byť realista a nie fantasta?

Ale nie, môžeme si dovoliť aj čisté vizionárstvo - v súťažiach. Tam spravidla môžeme ponúknuť aj nekompromisné riešenie. Napríklad náš návrh na úpravu kuvajtských veží, ktoré pôvodne slúžili ako vodojemy.

Časom sa ako rezervoáre vody prestali používať a chceli ich renovovať, spraviť úpravy interiéru, opravu fasád a podobne. Povedali sme si, že sa nebudeme hrať s farbami a interiérmi reštaurácií a navrhli sme totálne vizionársky projekt kompletnej rekonštrukcie. Všetci boli šokovaní, lebo s tým nerátali, ale vyzerá to tak, že sa to bude realizovať.

Deutsche Bank Frankfurt-Eschborn.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  2. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  3. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  4. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  5. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  10. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 144
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 696
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 932
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 287
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 142
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 972
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 770
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 696
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 495
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 889

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, slovenské Cargo v súťaži neuspelo

Štátny nákladný prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo o subdodávkach na slovenskom a českom úseku.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Kotleba zamestnával načierno

Kraj prišiel o vyše 20 miliónov eur z eurofondov.

EKONOMIKA

Slovenka hľadá startupy v Keni či Vietname

Naša predstava o treťom svete je mylná.

Neprehliadnite tiež

Kotlebov galavečer na Gemeri nechcú, biskup zrušil omšu

Šimko: Keď môžu sedieť v parlamente, môžu aj v našom kultúrnom dome.

Lajčák s veľvyslancom Japonska hovorili o politickom dialógu aj investíciách

Zdôraznil, že Japonsko je dôležitým partnerom Slovenska v politickej aj ekonomickej sfére.laj

Po Slovensku sa bude opäť presúvať vojenská technika

Upozornenie sa týka troch cestných presunov a jedného železničného transportu.

LOVÍME HOAXY

Článok ‘V USA prebieha pokus o odstavenie Trumpa od moci‘ je hoax

Konšpiračný magazín naznačuje, že v Spojených štátoch prebieha riadený pokus o odstavenie prezidenta.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop