SME

Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

Budapešť 29. mája (TASR) - Všetky maďarské denníky sa dnes venujú utorňajšiemu talianskemu summitu NATO, na ktorom sa zúčastnil aj nový maďarský premiér Péter Medgyessy a šéf diplomacie László Kovács

Medgyessy sa dohodol s Havlom a Kwasniewským o summite V4 (monitor)

Budapešť 29. mája (TASR) - Všetky maďarské denníky sa dnes venujú
utorňajšiemu talianskemu summitu NATO, na ktorom sa zúčastnil aj nový
maďarský premiér Péter Medgyessy a šéf diplomacie László Kovács.

Podľa denníka Népszabadság sa Maďarsko, Poľsko a Česká
republika dohodli pri tejto príležitosti na podpore Slovenska pri
jeho vstupe do NATO.

Počas stretnutia Medgyessyho s hlavou českého štátu Václavom
Havlom a poľským prezidentom Aleksandrom Kwaniewským sa politici
dohodli, že ešte počas predsedníctva Maďarska vo Visegrádskej štvorke
uskutočnia vrcholové stretnutie členov štvorky, na ktorom budú
rokovať o spoločných úlohách súvisiacich so záverečnou fázou
prístupového procesu do Európskej únie, píše Népszabadság.

SkryťVypnúť reklamu

Magyar Nemzet okrem iného pripomína, že Medgyessy v rokovaniach
s prezidentmi Česka a Poľska hľadali možnosti oživenia spolupráce
krajín V4, pričom maďarský premiér poukázal na zabrzdenie tejto
kooperácie v poslednom období.

Ak spolupráca niekedy mala význam, tak práve teraz ho má
mimoriadny, a to vzhľadom na proces prípravy na európsku integráciu,
zdôraznil Medgyessy.


Výbor EP pripúšťa, že noví členovia EÚ budú platiť viac ako dostanú

Brusel 29. mája (TASR) - Rozpočtový výbor Európskeho parlamentu
schválil rezolúciu, v ktorej priznáva, že niektoré nové kandidátske
krajiny môžu hneď po vstupe do EÚ prispievať do spoločného rozpočtu
väčšími sumami, ako budú z neho dostávať. Súhlasí preto, aby EÚ
poskytla v takomto prípade novým členom kompenzácie.

SkryťVypnúť reklamu

Kandidátske krajiny sa môžu ocitnúť v pozícii čistého
platiteľa, pretože hneď od začiatku budú musieť prispievať plnými
sumami do rozpočtu, zatiaľ čo platby z pokladnice EÚ nedosiahnu tak
rýchlo normálnu výšku, napísal autor správy nemecký poslanec Reimer
Böge.

Vypočítal, že Slovensko by v roku 2004 malo zaplatiť do
rozpočtu únie 297 miliónov eúr, v roku 2005 už 309 a v roku 2006 asi
322 miliónov. Poslanec vychádzal z predpokladu, že výška príspevkov
dosiahne 1,1 percenta hrubého domáceho produktu.

Pre Českú republiku odhaduje príspevky na 867.902 resp. 938
miliónov eúr. Všetkých desať kandidátov, s ktorých vstupom v roku
2004 sa počíta, by do rozpočtu prinieslo prvý rok 5,238 miliardy
a v ďalších dvoch rokoch 5,448 a 5,666 miliardy eúr.

Vzhľadom na to, že EÚ počíta v roku 2004 s výdavkami, teda
skutočnými platbami pre nových členov len o 3,6 miliardy vyššími, ako
sú ich príspevky, môže dôjsť k situácii, že niektorí noví členovia
zaplatia v prvom roku viac ako dostanú.

SkryťVypnúť reklamu

To hrozí tiež v ďalších dvoch rokoch, hoci rozdiel medzi
príspevkami nových členov a platbami z EÚ vzrastie už na šesť,
respektíve 8,5 miliardy eúr. Potom by už mala nastať situácia, že
nové krajiny budú dostávať viac ako prispievať.

Rozpočtový výbor preto súhlasí s návrhmi Európskej komisie, že
tieto rozdiely by mali byť novým členom uhrádzané z osobitnej rezervy
vytvorenej vo výdavkovej časti rozpočtu EÚ. Odmieta však požiadavky
kandidátov, aby počas prvých rokov nemuseli platiť do spoločného
rozpočtu plné príspevky a aby ich postupne zvyšovali podľa rastu
príjmov.

Kompenzačné platby by podľa výboru mali byť dočasné
a klesajúce. Takéto riešenie je každopádne jednoduchšie
a prehľadnejšie, ako systém postupného zvyšovania príspevkov nových
členov, uvádza sa v rezolúcii rozpočtového výboru EP.

SkryťVypnúť reklamu


 

Obyvatelia EÚ nemajú záujem o kandidátske krajiny

Brusel 29. mája (TASR) - Drvivá väčšina obyvateľov EÚ nikdy nebola v žiadnej
kandidátskej krajine, neplánuje tam ani cestovať, nechcela by tam žiť
ani pracovať. Slovensko patrí navyše medzi tri najmenej známe
kandidátske krajiny. Takéto nelichotivé výsledky prináša nový
prieskum Eurobarometer, ktorý dnes v Bruseli zverejnila Európska
komisia.

V žiadnej z kandidátskych krajín nebolo ani raz v živote 63
percent obyvateľov EÚ a 72 percent tam v nasledujúcich dvoch rokoch
ani nemieni cestovať. Žiť by nechcelo v žiadnej z 13 kandidátskych
krajín 76 percent a študovať vyše 79 percent obyvateľov únie.

Na dovolenku by si ľudia z EÚ vybrali z kandidátskych krajín
hlavne Turecko (35 percent) a Cyprus (31). Na Slovensko by išlo
tráviť voľné dni len šesť percent, do Českej republiky 13 a Maďarska
18 percent opýtaných. V žiadnej z kandidátskych krajín by dovolenku
netrávilo 30 percent.

SkryťVypnúť reklamu

Väčšina obyvateľov EÚ nevie, ktoré krajiny sa vôbec o členstvo
uchádzajú. Slovensko patrí spolu s Litvou a Slovinskom medzi tri
najmenej známe kandidátske krajiny - o ich kandidatúre vie len 16
percent opýtaných. Najznámejšie sú Poľsko (40 percent), Turecko (39)
a ČR s Maďarskom (po 31 percent).

Hoci vedomosti Európanov o kandidátoch sú žalostné, viac by
o nich chcelo vedieť len 41 percent respondentov. O rozšírení sa
pritom cíti veľmi dobre informovaných len jedno percento opýtaných,
dobré informácie má 12 percent, zvyšok je zle alebo vôbec
neinformovaný.

Špeciálny prieskum Eurobarometer sa uskutočnil na vzorke 16.000
respondentov v 15 členských krajinách EÚ v priebehu januára
a februára 2002.


Slovensko obyvatelia EÚ nepoznajú a ani nechcú poznať

SkryťVypnúť reklamu

Brusel 29. mája (TASR) - Obyvatelia Európskej únie nepoznajú
Slovensko, ani nemajú záujem dozvedieť sa o ňom viac. Nechcú tam
cestovať, ísť na dovolenku, žiť ani pracovať. Takéto výsledky prináša
nový prieskum Eurobarometer, ktorý dnes zverejnila Európska komisia.

O tom, že sa Slovensko uchádza o členstvo v EÚ, vie len 16
percent jej obyvateľov. SR je tak spolu s Litvou a Slovinskom
najmenej známou kandidátskou krajinou. Viac informácií o Slovensku by
chcelo mať len desať percent opýtaných v prieskume, čo je najmenej zo
všetkých 13 kandidátov.

Na Slovensku bolo aspoň raz v živote len päť percent obyvateľov
únie a v najbližších dvoch rokoch tam plánuje cestovať iba jedno
percento opýtaných. Nezáujem obyvateľov EÚ sa však netýka len SR.
V žiadnej z kandidátskych krajín nikdy nebolo 63 a neplánuje ísť 72
percent obyvateľov EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Dovolenku by chcelo na Slovensku tráviť šesť percent, žiť alebo
pracovať jedno percento a študovať len 0,5 percenta opýtaných.
Rovnako zle sú však na tom aj ďalšie kandidátske krajiny - v žiadnej
z nich nechce žiť, pracovať alebo študovať 76 respektíve 79,6
percenta obyvateľov únie.

Hoci nepriaznivé výsledky sa týkajú všetkých kandidátskych
krajín, Slovensko sa v každej z otázok umiestnilo medzi poslednými
tromi či štyrmi z 13 skúmaných krajín. Najpopulárnejšie sa naopak
javia Malta, Cyprus, ČR či Maďarsko, hoci ani o ne neprejavili
obyvatelia únie príliš veľký záujem.

Špeciálny prieskum Eurobarometer sa uskutočnil na vzorke 16.000
respondentov v 15 členských krajinách EÚ v priebehu januára
a februára 2002.


EK: Slovensko zatiaľ nemôže uzavrieť kapitolu regionálna politika

SkryťVypnúť reklamu

Brusel 29. mája (TASR) - Európska komisia zatiaľ nemôže odporučiť
členským štátom EÚ, aby na prístupových rokovaniach so Slovenskom
uzavreli kapitolu regionálna politika. Po dnešnej schôdzke so
slovenským vicepremiérom Pálom Csákym to v Bruseli povedal generálny
riaditeľ EK pre rozšírenie Eneko Landaburu.

Podľa jeho slov komisia dúfa, že uzavretie kapitoly bude možné
"čo najskôr". Nechcel však predpovedať žiadny termín. Regionálna
politika je podľa neho stále jednou z problémových oblastí, v ktorej
musí Slovensko dosiahnuť ďalší pokrok.

"Potrebujeme, aby nám vláda zaručila dobré podmienky pre budúce
čerpanie štrukturálnych fondov," zdôraznil Landaburu. Celkovo však
pokrok Slovenska v príprave na členstvo v EÚ označil za "veľmi
pôsobivý".

SkryťVypnúť reklamu

Podľa vicepremiéra Csákyho existuje reálna šanca ukončiť
rokovania v kapitole regionálna politika v júli tohto roku. Dánske
predsedníctvo už avizovalo, že usporiada už v júli jedno kolo
prístupových rokovaní.

EK na dnešnom stretnutí deklarovala snahu ukončiť prístupové
rokovania so Slovenskom v tomto roku, aby k jeho prijatiu do EÚ mohlo
dôjsť v roku 2004, informoval novinárov Csáky.

V súvislosti so septembrovými voľbami Landaburu podľa neho na
stretnutí zopakoval, že pre EÚ je prijateľná taká politika, ktorá je
kompatibilná s hodnotami únie. "Samozrejme budú rešpektovať názor
a voľbu občanov SR, ale členské krajiny si tiež vyhradia právo mať
názor na budúcu slovenskú vládu, a to bude veľmi, veľmi dôležité pre
Slovensko," povedal Csáky.

SkryťVypnúť reklamu

Vicepremiér Csáky a minister pre výstavbu a regionálny rozvoj
István Harna sa dnes večer stretnú ešte s komisárom EÚ pre regionálnu
politiku Michelom Barnierom.


Účastníkom vážnej dopravnej nehody v Rakúsku bol aj občan SR

Amstetten 29. mája (TASR) - Jedna osoba prišla o život a ďalšie tri
utrpeli, sčasti ťažké, zranenia pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo
dnes v skorých ranných hodinách na rakúskej diaľnici A1 pri
Amstettene. Všetky obete nešťastia sú občanmi Maďarskej republiky.

Reťazovú haváriu vyvolalo osobné vozidlo občana Slovenskej
republiky, ktorý z neznámych príčin narazil do chorvátskeho kamióna.
O Slovákovej identite rakúska agentúra APA neuviedla podrobnosti.

Oba automobily dostali šmyk a zastavili sa v rýchlejšom
z dopravných prúdov. Vodič ďalšieho chorvátskeho vozidla odstavil
kamión na kraji diaľnice a chcel mávaním varovať ďalších šoférov, na
čo vodič maďarského osobného automobilu reagoval správne, dostal však
šmyk na dažďom i unikajúcim olejom zmáčanej vozovke a havaroval.
Jeden z jeho spolujazdcov zaplatil za nehodu najvyššiu cenu, ďalší sú
v ohrození života.

SkryťVypnúť reklamu

Inkriminovaný úsek diaľnice bol uzavretý viac ako tri hodiny.


Barnier: Peniaze z EÚ treba správne použiť na rozvoj Slovenska

Brusel 29. mája (TASR) - Slovenský vicepremiér Pál Csáky verí, že
Slovensko bude schopné po vstupe do EÚ čerpať čo najviac finančných
prostriedkov, ktoré získa zo štrukturálnych a kohéznych fondov na
podporu zaostávajúcich regiónov. Aby to však bolo možné, je
nevyhnutná dôkladná príprava, zdôraznil dnes Csáky na záver rokovaní
v Bruseli.

"Ide nám o to, aby sme skutočne profitovali zo vstupu, teda aby
sme viac získali, ako budeme musieť platiť. Na to je reálna šanca,"
povedal vicepremiér novinárom po rokovaní s komisárom EÚ pre
regionálnu politiku Michelom Barnierom.

Podľa Csákyho asi 700 miliónov eúr ročne, ktoré únia Slovensku
ponúka, je "dôstojné percento", treba však zabezpečiť všetko, aby sa
tieto peniaze aj skutočne vyčerpali. Ide najmä o spolufinancovanie,
prípravu dobrých projektov a vytvorenie efektívnych riadiacich
štruktúr.

SkryťVypnúť reklamu

"V tejto chvíli by som si trúfol odhadnúť (absorpčnú schopnosť
SR) na číslo blízke 100 percentám, pretože máme ešte dva roky na
prípravu a predvstupové fondy, s ktorými sme mali a máme problémy,
boli dobrou školou pre našich expertov," uviedol Csáky.

Spolufinancovanie bude podľa neho na úrovni 15 miliárd korún
v prvom roku po vstupe a asi 30 miliárd v roku 2006, pričom tieto
sumy budú naplánované do rozpočtu spolu s peniazmi, ktoré SR poskytne
EÚ, takže nedôjde k prehĺbeniu rozpočtového deficitu.

"Spolufinancovanie bude asi 25-30 percent a tých 70-75 percent
dostaneme z EÚ. Je to pre nás výhodný biznis, ale musíme byť
pripravení na to, aby sme to vedeli vyčerpať," vyhlásil vicepremiér.

Potrebu dobrej pripravenosti na čerpanie prostriedkov z EÚ
zdôraznil dnes aj komisár Barnier. Odmietol kritické hlasy
z kandidátskych krajín, že zatiaľ čo dnešné najchudobnejšie krajiny
EÚ dostávajú zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu asi 231 eúr
na obyvateľa, kandidátskym krajinám Európska komisia navrhla iba 137
eúr.

SkryťVypnúť reklamu

"Návrh komisie je realistický a rozumný. Suma pre Slovensko je
asi 1,8 miliardy eúr - to je veľa peňazí a nie som si istý, či budú
tieto peniaze celé spotrebované. Výzvou teda nie je žiadať viac, ale
zaistiť, aby tieto peniaze boli správne použité na zlepšenie životnej
úrovne, rozvoj krajiny a v prospech občanov Slovenska," zdôraznil
komisár.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 529
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 225
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 753
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 005
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 858
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 689
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 562
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Juraj Slafkovský.

Slafkovský by bol už ako 20-ročný najväčšou hviezdou reprezentácie.


Petra Vlhová dostala ďalšieho soba za triumf v slalome vo fínskom Levi.

Dokážete odpovedať správne na všetkých 10 otázok?


Tréner HKM Zvolen Norbert Javorčík.

Po výmene trénera nastal určitý zmätok, s hráčmi to zamávalo, priznal Zuzin.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu