BRATISLAVA. Vladimír Mečiar a jeho HZDS, ktoré sa v júni nedostalo do parlamentu, plánujú návrat. Začiatkom majú byť novembrové komunálne voľby. Najsilnejší sa cítia práve v regiónoch.
„Máme najlepšie vybudované miestne štruktúry a najväčší počet členov. Očakávam, že budeme patriť medzi štyri najúspešnejšie strany,“ odhaduje výsledky bývalý poslanec parlamentu Jozef Halecký.
„Radi by sme obstáli slušne, pretože to pre nás bude jeden zo signálov, ako pokračovať ďalej. Obstáť by sme chceli niekde na úrovni spred štyroch rokov,“ hovorí aj podpredseda HZDS a bývalý štátny tajomník ministerstva školstva Jozef Habánik.
V roku 2006 dokázalo hnutie získať samostatne tretí najvyšší podiel primátorov a starostov. Úspešnejší boli len Smer a SMK.
Pri pohľade na primátorské kandidátky to však na oslnivý návrat HZDS nevyzerá. Z ôsmich krajských miest postavilo HZDS vlastnú kandidátku len v Nitre. Je ňou súčasná mestská poslankyňa Lýdia Forrová. V ďalších mestách sa priklonilo ku kandidátovi inej strany, v Bratislave, Košiciach a Trnave zostalo úplne mimo hry.
Ponuky vraj museli odmietať
Sebavedomejšie nepôsobí Mečiarovo hnutie ani v menších mestách. Zo 71 okresných miest postavilo kandidáta iba v Bytči, Partizánskom, Sobranciach a Galante. V oveľa väčšej miere sa priklonilo ku kandidátom Smeru a nezávislým.
Rezignovalo dokonca aj na tradičné bašty, ako sú Prievidza, Nové Mesto nad Váhom či Hlohovec, ktorým vládli primátori z HZDS roky.
Kandidáti HZDS
Krajské mestá
- Nitra: Lýdia Forrová (HZDS)
Okresné mestá
- Bytča: Ján Tulis (HZDS, SDĽ)
- Partizánske: Jozef Božik (HZDS,SOS,SDĽ)
- Sobrance: Pavol Džurina (HZDSSDKÚ, KDH)
- Galanta: Milan Zeleňák (HZDS)
„Situácia je trochu odlišná, v minulosti sme šli viac sami, dnes ideme vo väčšej miere v koalíciách,“ vysvetľuje stratégiu Habánik.
Menší počet vlastných kandidátov však podľa neho s neúspechom v parlamentných voľbách nesúvisí. „Práve naopak, mali sme obrovský záujem ľudí, ktorí chceli kandidovať pod našou značkou, hoci nie sú priamo z prostredia HZDS,“ tvrdí. „Ani sme nemohli všetkých uspokojiť.“
Halecký vplyv zbabraných volieb pripúšťa. „Po slabšom výkone v parlamentných voľbách trochu klesla sebadôvera aj odvaha našich kandidátov, takže skôr využívajú možnosť podporiť silnejšieho kandidáta, prevažne zo Smeru,“ hovorí.
Dobrý výsledok HZDS majú podľa neho zaručiť najmä úspešní mestskí a obecní poslanci a starostovia v menších obciach.
Dvojciferný počet poslaneckých kandidátov však HZDS dokázalo postaviť len v zlomku miest. Sociológ Pavel Haulík pripúšťa, že v niektorých menších obciach, kde má hnutie dlhú tradíciu, môže stále bodovať. Dozvuky parlamentných volieb sa však podľa neho prejavia aj v regiónoch a HZDS čaká „dosť významný prepad“.
Halecký pripúšťa koniec
„Bolo by veľmi prekvapivé, keby došlo k zvratu. Trend je viditeľný dlhodobo a nezaregistroval som žiadny dôvod, ktorý by ho mal otočiť, strana od volieb s voličmi nijako nekomunikuje,“ upozorňuje Haulík.
Halecký pripúšťa aj možnosť, že HZDS v komunálnych voľbách vyhorí. „Ak by to tak bolo a preferencie strany by zároveň boli stále nižšie, mali by sme uvažovať prípadne aj o zlúčení s niektorou silnejšou kooperujúcou stranou, napríklad Smerom,“ myslí si.
