BRATISLAVA. Ak sudca zažaloval štát, pretože dostával nižší plat ako jeho kolegovia na Špeciálnom súde, nič mu vraj nebráni v tom, aby nestranne posúdil podobnú žalobu svojho kolegu. Koncom augusta o tom rozhodol senát Najvyššieho súdu.
Senát sudkyne Jany Bajánkovej, ktorá si takzvanú diskriminačnú žalobu o odškodnenie vo výške 150-tisíc eur tiež podala, si nemyslí, že podaním žaloby vyjadruje sudca svoj právny názor. Uplatňuje si vraj len svoje ústavné právo. Nič mu preto nebráni, aby mohol rozhodnúť žalobu podobného znenia svojho kolegu. A prípadne mu prisúdil tisíce eur odškodného.
Namietali sa sami. Neuspeli
Bajánkovej senát rozhodoval o námietkach trojice sudcov Krajského súdu v Bratislave, ktorí majú rozhodnúť o odvolaní ministerstva spravodlivosti v spore s trenčianskym sudcom Ondrejom Gáboríkom.
Žaloby sudcov pre diskrimináciu
stovky sudcov žalujú štát pre príplatky špeciálnych sudcov,
príplatky chcel zrušiť už bývalý minister Štefan Harabin; sudcov v žalobách podporoval;
vzor žalôb bol označený menom expodpredsedníčky Najvyššieho súdu a členky Súdnej rady Daniely Švecovej,
návod posielal aj košický sudca, člen Súdnej rady Juraj Sopoliga,
v máji 2009 Ústavný súd rozhodol, že platy špeciálnych sudcov boli diskriminačné.
Okresný súd vo februári Gáboríkovi vyhovel a za údajnú diskrimináciu priznal odškodnenie 90-tisíc eur. Diskriminovaný mal byť tým, že nemal rovnako vysoký príplatok ako špeciálni sudcovia. Tí si oproti kolegom prilepšovali o zhruba 4000 eur.
Vysoký príplatok mal byť motiváciou, aby sa sudcovia na Špeciálny súd prihlásili. Na to, aby mohli riešiť mafiánske a úplatkárske kauzy, museli prejsť aj bezpečnostnou previerkou.
Ministerstvo spravodlivosti sa ešte pod vedením Viery Petríkovej (za HZDS) odvolalo, a tak sa spor dostal ku krajským sudcom Martinovi Murgašovi, Lenke Praženkovej a Jurajovi Matejovi, ktorí sa sami namietali.
Dvaja z dôvodu, že si žalobu podali a tretí preto, že si ju nepodal. Namietli svoju nestrannosť, čo odôvodňovali pomerom k veci a aj tým, že predmet konania sa dotýka každého sudcu.
Bajánkovej senát ani s týmto tvrdením nesúhlasil. Podľa neho je bez právneho významu. „Prikladať predmetu sporu takto namietaný rozmer predstavuje odmietanie poskytnutia spravodlivosti,“ tvrdí senát, čo je podľa neho neprípustné.
Ministerka nekomentuje
Šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka z KDH hovorí, že ak by mal ako sudca, ktorý si žalobu podal, rozhodovať tento spor, tak by sa namietal.
„Ak by som o takejto námietke rozhodoval, tak by som si myslel, že sú splnené dôvody pre vyslovenie zaujatosti, lebo tí sudcovia majú nevyhnutne pomer k veci.“
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ nechcela uznesenie Najvyššieho súdu komentovať. V minulosti ako opozičná poslankyňa žaloby kritizovala. „Ešte absurdnejšie ale je, že sa našiel sudca, ktorý sa necítil byť v tomto spore zaujatý,“ komentovala vtedy rozhodnutie okresnej sudkyne Tatiany Redenkovičovej-Koprdovej, ktorá Gáboríkovi prisúdila odškodnenie. Aj sudkyňa si pritom žalobu podala.
Exministerka spravodlivosti Petríková, ktorá si ako sudkyňa žalobu tiež podala, v tom najskôr problém nevidela. Po pár hodinách priznala, že môžu tak vznikať pochybnosti o zaujatosti.
