Organizátori žiadajú zrušenie pokút za prehrešky voči slovenčine, ktoré do jazykového zákona zaviedla bývalá vláda Roberta Fica.
BRATISLAVA. Viacero známych osobností dnes na pôde Spoločenského a vzdelávacieho Zväzu Maďarov na Slovensku (Csemadok) odštartovalo petíciu za slobodné používania materčiny. Organizátori petičnej akcie žiadajú zrušenie pokút za prehrešky voči slovenčine, ktoré do jazykového zákona zaviedla bývalá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Hoci nový kabinet premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) nedávno viaceré sporné ustanovenia vo vládnom návrhu zmiernil, kritizované sankcie zostali.
K prvým signatárom petície sa zaradili členovia petičného výboru, medzi ktorými Józef Berényi, sú šéf mimoparlamentnej SMK, spoluzastupujúcej záujmy Maďarov na Slovensku, spisovateľ píšuci v maďarčine Lajos Grendel, prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov, politológ a bývalý disident Miroslav Kusý či filmový a divadelný režisér Martin Porubjak.
Vláda navrhla znížiť sankcie
"Ak má niekto dostávať sankcie za používanie rodného jazyka, zdá sa mi to nepatričné," povedal Porubjak. Zachovanie pokút vo vládnom návrhu novely zákona prekážalo aj Mesežnikovi, podľa ktorého práve tie, napriek zmäkčeniu viacerých ustanovení, vyvolávajú zlú atmosféru.
Vláda pred časom navrhla znížiť sankcie o polovicu na 50 až 2500 eur; úprava sa dotkla aj oblastí, koho a za čo možno pokutovať. "Takýto spôsob výučby nematerinského jazyka vyvoláva negatívny postoj k jazyku, ktorý by sme chceli, aby sa ho naši kolegovia nielen naučili, ale si ho aj obľúbili," dodal Grendel.
Zrušenie pokút by privítal aj komisár Vollebaek
Organizátori petície si netrúfajú odhadnúť, koľko podpisov sa im podarí vyzbierať. Hárky však plánujú predložiť poslancom parlamentu v decembri, keď by sa malo o novele jazykového zákona malo definitívne rozhodnúť. Poslanci sa podľa rokovacieho poriadku musia petíciou zaoberať, ak ju podpíše najmenej 100.000 občanov. Berényi pripomenul, že najviac podpisov súvisiacich s menšinovou problematikou, a to zhruba 67.000, sa podarilo vyzbierať v roku 1996.
Zrušenie pokút by podľa skorších vyhlásení privítal aj vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek; zmeny v kontroverznej norme plánuje predložiť aj najmenšia koaličná strana Most-Híd, ktorá po pôvodnom nesúhlase so zachovaním sankcií neskôr ohlásila podporu vládnemu návrhu. Za úplné odstránenie pokút je aj štvorica členov OKS, ktorí sa do Národnej rady dostali na kandidátke Mosta-Híd.
SMK je podľa Bugára nervózna z Mosta-Híd
Strana maďarskej koalície (SMK) je nervózna z Mosta-Híd, a preto ide v kampani pre novembrové komunálne voľby bojovať o voličov aj pomocou petície za slobodné používanie materinského jazyka. Myslí si to predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
"Im by vyhovovalo, keby v menšinovej oblasti nebolo nič urobené, lebo by mohli potom kampaňovať s tým, že skutočnou stranou, ktorá obhajuje menšinové záujmy, je len SMK. Čo dobre vedia, že to tak nie je, preto sú nervózni a budú robiť petície, prípadne aj väčšie zhromaždenia," povedal dnes na pôde parlamentu.
Zdôraznil, že Most-Híd zastáva práva národnostných menšín. A to aj návrhom novely jazykového zákona. "Vybrali sme tam tie veci, ktoré bránili používaniu materinského jazyka. Tvrdím, že tým, že odstraňujeme ducha strachu zo zákona o štátnom jazyku, tak fakticky obhajujeme záujmy všetkých menšín, aby mohli používať svoj jazyk," poznamenal s tým, že súhlasí so slobodným používaním materinského jazyka.
