Analytici ho konštatovali mierne zlepšenie stavu demokracie väčšine sledovaných oblastí s výnimkou médií.
BRATISLAVA. Kvalita demokracie na Slovensku sa s výmenou vládnej garnitúry zlepšila v 3. štvrťroku 2010 na známku 3,1. Oproti predchádzajúcemu kvartálu je to zlepšenie o 0,3 percentuálneho bodu.
Vyplýva to z IVO Barometra, ktorého výsledky dnes v Bratislave zverejnili analytici Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Podľa Grigorija Mesežnikova ide o prvé zlepšenie od roku 2008.
Analytici ho konštatovali vo väčšine sledovaných oblastí s výnimkou médií. Na trojku hodnotia analytici demokratické inštitúcie a právny štát, legislatívu aj oblasť ľudských a menšinových práv. Nezávislé médiá sú na tom podľa nich o čosi horšie. Mieru demokracie v médiách hodnotia známkou 3,5.
V minulom štvrťroku pritom na 3,5 ohodnotili demokratické inštitúcie a právny štát a médiá. Známku 3,25 dali legislatíve a oblasti ľudských a menšinových práv. Celkové hodnotenie minulého štvrťroka bolo 3,4.
Nezneužívajú systém
Podľa analytikov zlepšenie kvality demokracie spôsobila politická kultúra kabinetu Ivety Radičovej. "Nezaznamenali sme nič, čo by v náznakoch pripomínalo konanie bývalej vládnej koalície voči niekdajšej opozícii," poznamenal Mesežnikov.
Podľa neho bývalá vládna väčšina blokovala napríklad rokovania parlamentných výborov. U súčasnej koalície však, ako tvrdí, analytici nezaznamenali žiadne obštrukcie.
Ficovej vláde analytici vyčítali aj zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktorý umožňuje prijať zákon v priebehu niekoľkých hodín. Radičovej kabinet podľa Mesežnikova už tento inštitút tiež využil, no nezneužil.
"Pri všetkých zákonoch, ktoré boli takto prijaté, bolo opodstatnené použitie tohto inštitútu," vyhlásil.
Pripomenul, že v prípade právnych noriem "išlo o reakciu na stav po povodniach, o jednu z otázok európskej politiky a jeden zákon bola novela Trestného poriadku, ktorá odstraňovala nežiaduci stav, ktorý mohol nastať v dôsledku zákona prijatého minulou vládou".
Za pozitívne považujú analytici aj to, že nová vládna garnitúra má ambíciu vykonávať moc spôsobom charakteristickým pre liberálne demokracie konsenzuálneho typu.
Riešia susedov
Posun nastal podľa analytikov aj v oblasti zahraničnej politiky. Martin Bútora podotkol, že kroky novej vlády naznačujú zreteľnejšie euroatlantické zameranie SR.
"Končí sa éra "špeciálnych" vzťahov s Ruskom. Slovensko už nebude Rusko považovať za "strategického partnera" ako minulá vláda Roberta Fica," povedal analytik.
Zároveň ocenil, že nová garnitúra už uskutočnila prvé kroky smerom k zlepšeniu susedských vzťahov s Maďarskom. Upozornil ďalej, že Slovensko vo vzťahu k EÚ "podcenilo význam politickej solidarity". Myslí si tiež, že odmietnutie pôžičky Grécku "môže mať svoje následky".
V oblasti ľudských a menšinových práv môže podľa Bútoru pozitívne vplývať fakt, že vo vláde je strana Most-Híd.
Pokiaľ ide o oblasť nezávislých médií, Miroslav Kollár vyčíta vláde jej programové vyhlásenie. Témy v ňom považuje za nevyvážené.
Na jednej strane sú v ňom podľa neho veľké systémové návrhy ako zrušenie poplatkov či transformácia TASR. Pri tej však nie je jasné, z čoho ju chce vláda transformovať na čo. Tvrdí, že na druhej strane sú vo vládnom programe detaily bez kontextu. Kollárovi chýbajú v dokumente aj niektoré témy. Zároveň si myslí, že programové vyhlásenie nevzbudzuje veľké nádeje na systémové riešenie problémov mediálneho prostredia.
Cieľom IVO Barometra je štvrťročne hodnotiť stav kvality demokracie na Slovensku v piatich kľúčových oblastiach.
Sú nimi demokratické inštitúcie a právny štát, legislatíva, ochrana a dodržiavanie ľudských a menšinových práv, nezávislé médiá verejnej služby, zahraničná politika z euro-integračného a transatlantického aspektu.
Hodnotenie sa pohybuje v škále 1,00 - 5,00, pričom známka 1,00 vyjadruje optimálny stav demokracie podľa štandardov a porovnávacích kritérií EÚ a Rady Európy.
