Prvé mesiace vládnutia v ekonomickej oblasti boli predovšetkým v znamení snahy zlepšiť kondíciu verejných financií.
BRATISLAVA. Analytici, ktorých oslovila ČTK, hodnotia prvé mesiace vlády premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ) skôr pozitívne. Kabinet sa sústredil najmä na opatrenia, ktoré majú zlepšiť stav verejných financií.
Ekonómovia zmeny privítali, vláda však podľa nich mohla viac šetriť na výdavkoch štátu. Komunikácia v koalícii niekedy pôsobila rozpačito, keď ministri návrhy predstavili a neskôr stiahli alebo sa výrazne korigovali. Najbližší víkend uplynie prvých sto dní kabinetu vo funkcii.
Radičovej vláda zložená zo strán SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd vystriedala predchádzajúcu garnitúru pod vedením Roberta Fica (Smer) začiatkom júla.
Po výmene kabinetu sa Slovensko ako jediný člen eurozóny postavilo proti finančnej pomoci zadlženému Grécku, za čo si vyslúžilo kritiku viacerých predstaviteľov únie. Naopak, krajina sa pripojila k takzvanému záchrannému fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných ťažkostiach.
Málo šetria
Prvé mesiace vládnutia v ekonomickej oblasti boli predovšetkým v znamení snahy zlepšiť kondíciu verejných financií.
"I napriek krátkosti času bola nedostatočne razantná na strane výdavkov a kládla príliš vysoký dôraz na zvyšovanie príjmov," myslí si analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.
Vláda počíta v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok so skresaním verejného deficitu na 4,9 percenta výkonu ekonomiky z tohtoročných očakávaných 7,8 percenta.
"S ohľadom na čas, ktorý mala pre zavedenie razantných opatrení, sa určite prikláňam k pozitívnemu hodnoteniu vlády," poznamenal analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
K spomaleniu zadlžovania krajiny má napomôcť úsporný balík, ktorý obsahuje napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) a ďalšie zmeny.
Nepopulárnym čiastkovým opatreniam sa podľa Dereníka dalo vyhnúť výraznejším zdvihnutím DPH, ktoré by vraj ľudia nepocítili na peňaženkách v takej miere, ako iné chystané zámery.
Ďurana negatívne hodnotil napríklad zvýšenie minimálnej mzdy o tri percentá na 317 eur, čo je podľa neho v rozpore s vysokou nezamestnanosťou a nízkou tvorbou pracovných miest.
Naopak, vyzdvihol snahu o znižovanie výdavkov štátu. "Aj keď priestor na škrtanie nebol v dostatočnej miere využitý," doplnil Ďurana.
Otvorili zmluvy
Radičovej vláda si ako jednu z priorít vytýčila tiež sprehľadnenie vynakladania peňazí štátu. Od konca augusta sa začali zverejňovať na internete kontrakty uzatvorené so štátom.
Kabinet predstavil tiež návrh zákona, podľa ktorého majú mať úrady povinnosť zverejňovať všetky nové obchodné zmluvy, ktoré dohodnú.
"V niektorých oblastiach (vláda) postupuje rozpačito, ale v podstate by som to celé obdobie hodnotil ako úspech," povedal politológ Grigorij Mesežnikov.
Ocenil, že kabinet sa v začiatkoch funkčného obdobia pokúsil zlepšiť komunikáciu so susedným Maďarskom, ktorá utrpela trhliny počas predchádzajúcej vlády.
Citlivými miestami vzájomných vzťahov sú viaceré sporné normy, ktoré rozdeľujú Bratislavu a Budapešť. Ostrý tón vyvolal napríklad maďarský zákon o dvojakom občianstve a následná slovenská protireakcia.
Vládna koalícia sa len čiastočne vysporiadala s kontroverzným jazykovým zákonom, ktorý presadil Ficov kabinet.
Radičovej vláda z neho úplne nevypustila kritizované sankcie. Nezmenila zatiaľ tiež spornú novelu zákona o štátnych symboloch, ktorá školám ukladá povinnosť hrať dvakrát do roka štátnu hymnu a vybaviť triedy štátnymi symbolmi.
Profil najvýznamnejších rozhodnutí vlády za sto dní
- kabinet navrhol parlamentu, aby zamietol pôžičku zadlženému Grécku. Slovensko tak zostalo jediným členom eurozóny, ktorý peniaze Aténam neposkytol. Krajina sa však so súhlasom vlády zapojila do takzvaného záchranného fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných ťažkostiach.
- ministerstvo dopravy odstúpilo od stavby viacerých severných úsekov diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Zámer naštartovala bývalá vláda pod vedením Roberta Fica (Smer-SD).
- kabinet schválil návrh štátneho rozpočtu na rok 2011. Predpokladá v ňom zníženie deficitu verejných financií z tohtoročných očakávaných 7,8 percenta na 4,9 percenta hrubého domáceho produktu. Dokument ešte posúdi parlament.
- vláda navrhla viaceré opatrenia na posilnenie príjmov štátneho rozpočtu. Okrem iného by mala stúpnuť sadzba dane z pridanej hodnoty na 20 percent zo súčasných 19 percent. Vyššie majú byť aj spotrebné dane z piva a tabaku, zrušia sa viaceré výnimky v zdaňovaní príjmov, či platení odvodov. S návrhmi počíta návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.
- zaviesť by sa mal nový spôsob výpočtu starobných dôchodkov. Rásť budú o pevnú sumu vypočítanú z priemerného dôchodku v závislosti od inflácie. V súčasnosti sa valorizujú o percento, ktoré zohľadňuje rast cien a priemernej mzdy. Návrh prerokujú poslanci.
- na ceny elektriny od januára zatlačí poplatok, ktorým budú koncoví odberatelia prispievať na likvidáciu vyradených jadrových elektrární. Poplatok vo výške 0,3 centa za spotrebovanú kilowatthodinu elektriny má zvýšiť príjmy Národného jadrového fondu. Zámer posúdi Národná rada.
- zdražieť by mali diaľničné nálepky pre vodičov osobných áut. Cena v priemere stúpne o 40 percent. Za ročný kupón šoféri zaplatia 50 eur, v súčasnosti stojí 36,5 eura.
- kabinet navrhol zjednotiť sumu rodičovského príspevku na 190,1 eura. Bývalá vláda zaviedla dve sumy dávky, vyššiu mohla poberať matka alebo otec, ktorí boli pred narodením dieťaťa nemocensky poistení. Zrušiť sa má tiež obmedzenie, podľa ktorého rodič nesmie zároveň pracovať a poberať príspevok. Návrh posúdia poslanci.
- sprísnia sa pravidlá reštitúcií pozemkov, vláda nimi chce zamedziť špekuláciám pri vydávaní pôdy v lukratívnych oblastiach. Reštituent by mal po novom získať náhradnú parcelu iba v lokalite, kde sa v minulosti nachádzal jeho pôvodný pozemok. Ak náhradnú pôdu odmietne, dostane peniaze. Zmeny musí ešte odobriť parlament a podpísať prezident.
- štvorkoalícia chce obmedziť poslaneckú imunitu. Parlament však zrejme ani na prebiehajúcej schôdzi ďalší pokus neschváli. Koalícia na jej zmenu nemá dostatok hlasov a opozičný Smer-SD expremiéra Roberta Fica vyhlásil, že vládnu predlohu nepodporí. Smer-SD je však ochotný zahlasovať za odstránenie priestupkovej imunity; tá sa však dá na rozdiel od imunity na trestné činy obmedziť aj jednoduchou väčšinou.
- vláda a následne parlament schválil obnovenie ministerstva životného prostredia. Zelené ministerstvo začne opätovne fungovať od novembra. Pôvodne malo svoju činnosť naštartovať od septembra. Prezident však zmenu vetoval a poslanci museli novú legislatívu opäť posúdiť.
- poslanci podporili vládny návrh, podľa ktorého ministerstvo dopravy získa právomoci v oblasti využívania peňazí z eurofondov, ale aj stavebníctva či cestovného ruchu na úkor ministerstiev pôdohospodárstva a hospodárstva. O obsadzovaní obchodných radcov v zahraničnom obchode zas má namiesto ministerstva hospodárstva rozhodovať ministerstvo zahraničných vecí. Väčšina zmien sa má uskutočniť od novembra. Zákon musí podpísať ešte prezident.
- vláda začala zverejňovať od konca augusta na internete zmluvy uzatvorené so štátom. Radičovej kabinet chce tiež presadiť, aby nové obchodné zmluvy začali platiť až deň po ich zverejnení. Novelu zákona, ktorá to umožní musí ešte odobriť parlament a prezident.
- ministerstvo spravodlivosti navrhlo viacero zmien, ktoré podľa neho majú zvýšiť transparentnosť a dôveryhodnosť súdnictva. Parlament tak posúdi napríklad zmenu podmienok zloženia Súdnej rady a jej povinnosť rokovať verejne. Po novom by členmi vrcholného orgánu sudcov nemohli byť predsedovia a podpredsedovia súdov. Zmeny čakajú aj zákon o sudcoch. Výberové konania na sudcov majú byť verejné, na internete by sa mali zverejňovať rozsudky všetkých súdov a sudcovia sa nebudú môcť vracať z politiky do vedenia súdov.
- ministerstvo školstva navrhlo, aby angličtina bola na základných a stredných školách od budúceho školského roka povinná. Polročné vysvedčenie by malo byť už v tomto školskom roku len na požiadanie. Zmeny musí ešte odobriť parlament a podpísať prezident.
- vláda schválila sprísnenie pravidiel držania zbraní. Držitelia zbrojných preukazov, ktorých platnosť sa skráti z desiatich na päť rokov, sa budú musieť pravidelne zúčastňovať psychologických vyšetrení. Obmedzí sa aj používanie upravených automatických zbraní. Posledné slovo bude mať ešte parlament a prezident.
- poslanci budú v najbližších týždňoch rozhodovať aj o zámere od januára zlúčiť železničnú políciu s Policajným zborom.
- na posúdenie v parlamente čaká aj jazykový zákon. Sporné pokuty za prehrešky voči slovenčine by v ňom mali zostať, znížia sa však o polovicu.
- slovenskí vojaci by sa mali do konca roka stiahnuť z vojenskej operácie KFOR v Kosove. Dôvodom je zmena aktivít medzinárodnej misie v Kosove a snaha posilniť ozbrojené sily v operácii ISAF v Afganistane. Odsun slovenských jednotiek z Kosova musí ešte odobriť parlament.
čtk
