BRATISLAVA.
„V tejto podobe je nepodarkom,“ skonštatoval ešte v stredu v rozprave k návrhu novely zákona. Dodal, že novela ide nad rámec nálezu Ústavného súdu SR a nerieši financovanie sociálnych služieb. Návrh na dopracovanie novely podporilo šesť poslancov klubu Most-Híd.
Navrhovaná novela zákona reaguje na nález Ústavného súdu SR z mája tohto roka, podľa ktorého niektoré ustanovenia zákona nie sú v súlade s Ústavou SR.
Ide o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejných poskytovateľov samosprávou len v tom prípade, ak samospráva nemôže zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u verejného poskytovateľa.
"Návrhom sa zabezpečí uplatňovanie práva fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby v plnom rozsahu, bez akýchkoľvek obmedzení a následkov s tým spojených," konštatuje rezort. Ide napríklad o nemožnosť financovať neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ak si ho klient priamo vybral. Novela zákona by mala byť účinná od 1. januára budúceho roka.
Ústavný súd SR v polovici mája tohto roka rozhodol, že niektoré ustanovenia novely zákona o sociálnych službách, týkajúce sa ich poskytovania obcami a vyššími územnými celkami, nie sú v súlade s ústavou.
Na základe toho samospráva nemôže uprednostňovať poskytovanie sociálnych služieb vo svojich zariadeniach a len ak nemá kapacity, môže klienta umiestniť aj v súkromnom zariadení.
Ústavný súd v tejto časti vyhovel skupine 45 poslancov Národnej rady SR zastúpených Monikou Gibalovou (KDH). Poslanci podaním na ústavnom súde žiadali preskúmať, či ustanovenia zákona o sociálnych službách, ktoré upravujú poskytovanie sociálnych služieb obcami a vyššími územnými celkami a ukladajú im zabezpečiť tieto služby prednostne a predovšetkým prostredníctvom vlastných zariadení, sú v súlade s Ústavou SR. Podľa ich názoru nie sú v súlade s Ústavou SR, čo potvrdil aj Ústavný súd SR.
V rozhodnutí Ústavný súd SR konštatoval, že v danom prípade došlo napadnutými ustanoveniami k takému neprimeranému obmedzeniu prístupu neverejných poskytovateľov sociálnej služby k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti (poskytovaniu sociálnych služieb), ktoré svojimi dôsledkami zasahuje do podstaty ich práva na podnikanie, resp. inej zárobkovej činnosti, garantovaného Ústavou SR, pričom ide o také obmedzenie práva, ktoré nie je ospravedlniteľné žiadnym legitímnym cieľom.
