BRATISLAVA. Kontingent slovenskej armády, ktorá je súčasťou misie Severoatlantickej aliancie ISAF v Afganistane, sa navýši rádovo o desiatky vojakov.
Spolu s ministrom zahraničných vecí Mikulášom Dzurindom sa obaja zúčastnili zasadnutia Severoatlantickej rady v bruselskom ústredí NATO.
"Našou najdôležitejšou zahraničnou misiou je aliančná misia v Afganistane. Nesľubujeme nič, čo by sme nemohli realizovať, sľúbime len také navýšenie, ktoré môžeme podporiť finančnými zdrojmi. Pravdepodobne pôjde o niekoľko desiatok vojakov, konečné rozhodnutie bude prijaté v najbližších týždňoch až mesiacoch. Snažíme sa prispieť takými spôsobilosťami, ktoré sú nedostatkové, teda také, ktorými sily NATO nedisponujú, alebo nedisponujú v dostatočnom rozsahu," informoval štátny tajomník.
Nová stratégia
Slovensko sťahuje vojakov v súlade s avizovanými plánmi z Kosova, neznamená to však koniec slovenskej misie na západnom Balkáne, ministerstvo obrany ráta s posilnením misie Európskej únie EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine.
"Západný Balkán je pre nás naďalej dôležitý z pohľadu zahraničnej bezpečnostnej politiky, preto z regiónu neodchádzame. Posilňujeme čiastočne participáciu v misii Európskej únie v Bosne a Hercegovine," dodal Ondrejcsák.
Hlavnou témou stretnutia členských štátov na ministerskej úrovni bol koncept novej stratégie aliancie, ktorá má predstaviť plány a smerovania pre nasledujúcich 10 rokov. K schváleniu dokumentu by malo dôjsť na summite NATO budúci mesiac v Lisabone. Súčasnosť je poznačená finančnou striedmosťou týkajúcou sa výdavkov na obranu, preto je aj podľa Dzurindu dôležité, aby armády členských štátov hľadali nové cesty pre skvalitnenie práce aj za sťažených podmienok.
"Dilemu 'menej peňazí - nemenej bezpečnostnej hrozby' možno vyriešiť len v hľadaní efektívnejších spôsobov financovania armád. Ale aj keď žijeme v období škrtov, nesmieme dopustiť, aby boli naše armády podvyživené, že nebudú schopné vlastnej modernizácie či nebudeme schopní prispievať na kľúčové misie. Budeme veľmi vážne zvažovať, kde sa šetriť dá a kde by to šetrenie mohlo ísť na úkor bezpečnosti," poznamenal Dzurinda.
Protiraketový štít
"Znižovanie obranných výdavkov je všeobecným trendom. Nie je to dobrý trend, preto ho chceme vykompenzovať reštrukturalizáciou ozbrojených síl a sústrediť sa na tie oblasti, ktoré sú nevyhnutne dôležité z pohľadu našej, ale i aliančnej bezpečnosti," doplnil Ondrejcsák, ktorý v rezorte obrany rozbieha proces strategického hodnotenia obrany na Slovensku.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vyzval členské štáty, aby prispeli k rozhodnutiu postaviť všeobecný protiraketový štít, ktorý by mal kontrolovať celý vzdušný priestor nad územím štátov NATO. Dzurinda vyzdvihol aj to, že je potrebný taký systém, ktorý nespôsobí žiadne problémy vo vzťahoch NATO-Rusko.
"Téma je kolektívnou témou celej aliancie. Ja dôverujem tým, ktorí vravia, že tridsiatka krajín po celom svete, ktorá dokáže páliť raketami, je reálnou hrozbou. Chceme vytvoriť taký funkčný, ekonomicky efektívny systém, ktorého sa Rusko nebude báť. Som presvedčený, že do takého projektu Európa musí ísť," postavil sa ta plány Rasmussena Dzurinda, ktorý vyčíslil, že projekt budovania spoločného systému bude vyžadovať investície vo výške asi jednej miliardy eur - 200 miliónov naň má prísť zo spoločného rozpočtu aliancie a výdavky vo výške 800 miliónov eur by si mali rozdeliť proporčne členské krajiny.
