Ak je to pravda, potom vyrastá na Slovensku nadpriemerne veľa dobrých stratégov.
O čom je šach? „O prijímaní rán osudu," prekvapuje Peter Paleček, hlavný tréner detí Liptovskej šachovej školy, ktorá sústreďuje asi najviac mladých talentov v tomto športe na Slovensku.
„Šach učí hráčov rozmýšľať, musia vedieť situáciu vyhodnotiť a načrtnúť riešenia, ktoré sú k dispozícii. Šachová partia je emotívny zážitok. Je dobré uvedomovať si pri ňom vlastné chyby. Ak je hráč lakomý a zoberie zbytočne nejakého pešiaka, nasleduje za to trest. V živote sa mu tiež môže stať, že zoberie, čo nemá." Preto má v sebe táto hra podľa Palečka aj poučný moment.
Nemyslí si, že by z jeho študentov mali byť v dospelosti šachoví veľmajstri. Skôr chce dosiahnuť, aby sa aj v živote dokázali rýchlo rozhodovať.
V niektorých krajinách, napríklad v Turecku, majú šach v školách ako nepovinný predmet. Aj na Slovensku prebieha takáto pilotná akcia, ktorá by sa mala teraz vyhodnocovať. V rámci projektu Pri šachu sme všetci rovní ho napríklad skúšajú zaviesť v Základnej škole v Jamníku, ktorá je určená deťom s chybami reči.
„Šach je predovšetkým hra a deti sa rady hrajú," zdôrazňuje Paleček.
„Ide o tvorivosť. Keď sa mi podarí vyhrať v šachu, začne sa mi dariť aj všetko ostatné," spresňuje jeho žiačka Karolína Turková, ktorá priniesla z nedávnych majstrovstiev Európy mládeže bronz.
Deväťročný Viktor Gažík sa stal dokonca vo svojej kategórii majstrom Európy. Celkovo Slovensko skončilo na šiestom mieste, tesne pod tradične favorizovanými krajinami, akými sú Rusko či Azerbajdžan.
Malí veľkí šachisti Viktor Gažík z Bojníc bude mať onedlho len deväť rokov, no pred pár dňami sa vrátil z Majstrovstiev Európy v gruzínskom Batumi so zlatom. Septembrové zápolenia v kategórii do desať rokov s prehľadom vyhral.
Šach má v krvi, vyrástol v rodine, kde brali deti figúrky do rúk odmalička.
Mama Renáta, ktorá pochádza z Poľska, a otec Igor sú medzinárodnými šachovými majstrami. Rovnako úspešná ako Viktor je aj jeho staršia sestra Veronika. Jednu z cien prebrala priamo z rúk legendárneho šachistu Karpova. Aj najmladší brat má už za sebou prvé turnaje, na ktoré začal chodiť ako štvorročný.
Prečo viesť deti k šachu? 1. Pomáha učiť sa Podľa viacerých štúdií sa deti hrajúce šach zlepšujú v školských výsledkoch, a to v matematických aj humanitných.
2. Rozvíja sebavedomie Šachové úspechy dávajú deťom väčšiu istotu pri iných úlohách.
3. Zlepšuje koncentráciu Deti mávajú celkom bežne problém sústrediť sa na jednu úlohu. Šach ich k tomu vychováva.
4. Podporuje predstavivosť a tvorivosť Šach núti k invencii, pretože nastoľuje stále nové situácie. Šachová hra ponúka obrovské množstvo ťahov a núti hráča hľadať ten najlepší.
5. Rozvíja schopnosť kalkulovať Hráči sú neustále nútení používať hlavu na kalkulovanie.
6. Zlepšuje pamäť Šachisti sú nútení k stratégii, ktorá sa skladá z mnohých kombinácií ťahov a tie si treba pamätať.
Zdroj: Kelly Mendoza, pedagogička a publicistka www.101suite.com
„Jediný z rodiny, kto nehráva šach, je babka. Naopak, niekedy ma od šachovnice vyháňa, aby som išiel do záhrady na vzduch," priznáva Viktor.
Deti Gažíkovcov si sedenie pri šachovnici kompenzujú pohybom a aj Viktor sa zapísal na futbalový krúžok. Hoci žijú v Bojniciach, reprezentujú Liptovskú šachovú školu, ktorá je známa množstvom zaujímavých promo projektov a premyslenou prípravou mládeže už od materskej školy.
Liptovská škola Na nedávnych Majstrovstvách Európy mládeže v gruzínskom Batumi zastupovalo Slovensko deväť hráčov od osem do osemnásť rokov. Až šiesti z nich pochádzali práve z Liptovskej šachovej školy. Už v pondelok cestuje necelá dvadsiatka našich mladých šachistov z celého Slovenska na majstrovstvá sveta mládeže na grécke Chalkidiké.
Za úspechom detí sú nielen ambiciózni rodičia, ale predovšetkým tréneri. Deti v Liptovskej šachovej škole trénujú viacerí pod vedením hlavného trénera Petra Palečka. Paleček s deťmi začal pracovať už od svojich 16 rokov.
Pri otázke, aký je jeho podiel na úspechu mladých šachistov, len pripomenie „správne" motto, že tréner môže za neúspechy a hráč za úspechy. Ako tréner-konzultant tu pôsobí aj šachový veľmajster Róbert Cvek.
Je to ľahké? „Všetci si myslia, že je to ťažká hra, ale v skutočnosti to tak nie je. Len sa to treba naučiť, potom sa už hrá ľahko," presvedčuje s jemným úsmevom Karolína Turková, ktorá v Batumi skončila ako tretia v kategórii dievčat do 16 rokov.
„Možno je to zvláštne, ale matematika ma až tak nebaví, skôr humanitné predmety," hovorí o svojich študijných preferenciách. To isté tvrdí aj Monika Mrázová. Ako dvanásťročná bola majsterkou Slovenska. Minulý rok vyhrala v rapide, teda v rýchlom šachu. Rozhodovať sa rýchlo jej vraj už nerobí problém.
"Keď prehrám, musím sa tým zmieriť. Ale nerobím si z toho ťažkú hlavu, len keď pobabrem partie, pri ktorých ide o dôležité umiestnenie," priznáva Monika.
Ondrej Mráz skončil v Batumi na 8. mieste v kategórii chlapcov do 12 rokov, spolu s Karolínou a Monikou boli majstrami sveta detských tímov do 14 rokov.
Šachy hrá už od škôlky, láka ho rozmýšľať strategicky a takticky. Ani on v matematike neexceluje. Tá mu ide lepšie na matematických olympiádach, kde treba uvažovať viac, ako na bežných hodinách.
Hra na počítači nestačí Rôzne počítačové servery, zamerané na šachovú hru, dokážu šachistom v mnohom pomôcť. „Sú pomerne kvalitné a mnoho sa z nich dá naučiť. Dá sa zahrať aj partia na diaľku.
„Je to určite prínos. Riešia sa tu kombinácie, koncovky, na niektorých stránkach sú aj komentáre ku hre," hovorí Igor Gažík, otec malého Viktora, ktorý je v civilnom povolaní právnik. „No strategicky myslieť za hráča nedokážu," hovorí.
Preto je u nich v rodine menšia či väčšia šachová partia dennou samozrejmosťou. „Spolu s deťmi študujeme odborné materiály, analyzujeme," dodáva. Veronika a Viktor trénujú približne hodinu denne, pred súťažami aj dve-tri hodiny.
Každý raz začínal „Každý veľký šachista bol kedysi začiatočník," povedal veľký šachový stratég Irving Chernev a jeho slová môžu propagátorov tohto športu u mládeže len povzbudiť.
Paleček zdôrazňuje, že z jeho zverencov sa nemusia stať veľmajstri, určite sa im však v živote zíde to, čo si pri šachu natrénovali: „Šach je spravodlivá hra. Deti sa naučia myslieť dopredu, naučia sa niesť dôsledok svojich činov."
Nakoniec, aj jeden z otcov americkej revolúcie Benjamin Franklin považoval život za druh šachovej partie: „Šach nás učí, aby sme nestrácali odvahu iba preto, že naše súčasné postavenie vyzerá tak zle."
Povedali o šachu
Podľa veľkého poľsko-francúzskeho šachového majstra zo začiatku minulého storočia Saviellyho Tartakowera má šachová partia tri časti - v prvej dúfate, že máte prevahu, v druhej veríte, že máte prevahu a v tretej viete, že prehráte. Vyjadril sa, že v šachovej partii vyhrá ten, kto urobí chybu ako predposledný.
Umenie hrať šach je umenie čítať pozície. Daná pozícia je hieroglyf, ktorý lúštime. ...
Sherlock Holmes považoval schopnosť hrať šach za prejav „plánujúcej mysle".
Sú ľudia, ktorí považujú šachy za tupú stredovekú hru. Pre Voltaira však šachy ukazujú to najvznešenejšie z ľudského dôvtipu, Johann Wolfgang Goethe v nich zas videl skúšobný kameň intelektu.
Ako sa zrodí šachový génius?
Jednoduchý recept neexistuje. Základnou podmienkou je mať talent a začať so šachom čo najskôr, určite v predškolskom veku. Veľmi dôležité, ak nie najdôležitejšie, je mať poruke trénerov, ktorí sami sú alebo boli silnými praktickými šachistami a majú aj potrebné pedagogické schopnosti.
Teórii, taktike a stratégii šachu a napokon aj hre sa treba venovať systematicky niekoľko hodín každý deň. Minimálne v začiatkoch svojej kariéry to robili všetci doterajší majstri sveta.
Napríklad legendárny Kubánec Capablanca sa sám naučil pravidlá vo veku štyroch rokov iba tým, že pozoroval otcove partie. Nemenej legendárny Američan Robert Fischer podriadil šachu celý svoj život a už v detstve dokázal presedieť nad šachovnicou nepretržite dlhé hodiny.
Za pozornosť stojí aj rýchla kariéra terajšieho hráča číslo jeden svetového rebríčka FIDE nórskeho veľmajstra Magnusa Carlsena, ktorý bude mať 30. novembra iba dvadsať rokov.
Bol obrovským talentom, preto ho v skorom veku trénovali najlepší nórski hráči. Na svojom prvom turnaji sa zúčastnil v ôsmich rokoch, veľmajstrom sa stal v apríli 2004, keď mal necelých 13 a pol roka.
Odvtedy hral so šachistami absolútnej svetovej špičky tak úspešne, že od januára tohto roku je na čele svetového Elo rebríčka FIDE a ako druhý hráč v histórii prekročil magickú hranicu 2800 bodov (prvý bol Garri Kasparov).
Bývalý ruský svetový šampión, ktorý sa dnes venuje politike, napokon Carlsena označil za svojho možného nástupcu a pred rokom sa stal jeho oficiálnym trénerom.
(ač)
Ako sa stúpa po šachovom rebríčku?
V šachu existujú dva druhy hodnotenia hráčov, národné a medzinárodné. Obe sú založené na tom, ako úspešne šachista dokáže hrať s inými hráčmi a koľko bodov Elo v partiách s nimi získa.
Toto hodnotenie vymyslel americký profesor matematiky maďarského pôvodu Arpád Elo. V USA ho začali používať v roku 1959, Medzinárodná šachová federácia (FIDE) ho prijala v roku 1970. Národné Elo znamená, že hráč ho dosiahol v rámci domácich turnajov, kde neštartovali nositelia medzinárodného Elo.
Pre národnú klasifikáciu platí:
Elo 1000 - 1100 - bez výkonnostnej triedy Elo 1101 - 1250 - IV. výkonnostná trieda Elo 1251-1549 - III. výkonnostná trieda Elo 1550 -1899 - II. výkonnostná trieda Elo 1900 - 2099 - I. výkonnostná trieda Elo 2100 - 2299 - kandidát majstra Elo 2300 a viac - majster Medzinárodné tituly:
Elo FIDE 2200 - 2299 - kandidát majstra FIDE Elo FIDE 2300 - 2399 - majster FIDE Elo FIDE 2400 - 2499 - medzinárodný majster Elo FIDE 2500 a vyššie - medzinárodný veľmajster Na získanie titulu medzinárodného majstra a medzinárodného veľmajstra musí okrem minimálneho koeficientu Elo šachista splniť ešte ďalšie podmienky (hlavnou je v dvoch turnajoch uhrať stanovený počet bodov práve v partiách s nositeľmi týchto titulov).
(ač)
Beata
Balogová
