Počas prvých sto dní sa základná agenda vlády Ivety Radičovej podobala na agendu prvej Dzurindovej vlády. Podľa politológa Mesežnikova je to tým, že obe nastúpili po garnitúrach, ktoré nevládli „celkom v súlade s princípmi liberálnej demokracie“. Nielen vláda v roku 1998, ale aj Radičovej kabinet musel začať s odstraňovaním toho, čo predchádzajúca zostava vytvorila už vo svojich prvých sto dňoch.
Pretože súčasťou Ficovej koalície boli Slotova SNS a Mečiarovo HZDS, po nástupe vlády vzrástlo napätie na južnom Slovensku, objavili sa incidenty s etnickým pozadím a zhoršili sa vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom.
Otvorene protimaďarské a xenofóbne výroky predsedu SNS, od ktorých sa premiér dostatočne nedištancoval, vyvrcholili incidentom, ktorý dodnes nie je uzavretý – útokom na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú.
Ficova koalícia posilnila úlohu štátu v ekonomike i právomoci vlády. Strana Smer svoje etatistické ambície uplatnila tým, že zastavila privatizáciu bratislavského letiska i transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti.
Vládna zostava urobila maximum, aby vyplnila celý verejný priestor tak, aby jej prípadní oponenti v politickej oblasti (opozičné strany), vo sfére občianskej (mimovládne organizácie) a v oblasti informačnej (nezávislé médiá) mali čo najmenší priestor. Ani v prvých sto dňoch nehľadala partnerov na diskusiu, ale nepriateľov, ktorých predseda vlády vyzýval „na súboj“ a vyhlasoval im nezmieriteľný boj.
Spory, ku ktorým vtedy došlo, sa týkali predovšetkým podielu jednotlivých strán na konzumácii moci – najmä postov v štátom ovládaných podnikoch a pozícií v silových zložkách. Objavili sa v nich ľudia s jasnými väzbami na podnikateľské skupiny blízke vládnym stranám. Prepojenie záujmových skupín a vládnucich strán, ktoré vzniklo hneď na začiatku vládnutia, sa nenarušilo do jeho konca.
Prvých sto dní Ficovej vlády tak predznamenalo všetko, čo sa dialo vo zvyšku funkčného obdobia. Teda aj to, s čím sa musela Radičovej vláda zaoberať vo svojich prvých sto dňoch.
Nápravné kroky Radičovej vlády
Prítomnosť strany Most-Híd vo vláde, aktivity ministra zahraničných vecí a premiérky prispeli k tomu, že vzťahy s Maďarskom sa zlepšili. Okrem toho, že vláda upokojila a stabilizovala vzťahy s južným susedom, urobila rýchle a jasné kroky proti korupcii a netransparentnosti, i kroky na zlepšenie neblahého stavu súdnictva.
Zabránila najväčšiemu plytvaniu verejných prostriedkov na klientelistickom základe, lebo prestala forsírovať výstavbu diaľnic prostredníctvom PPP projektov, ktoré boli zjavne dôsledkom väzieb bývalej vládnej strany na jej najväčších sponzorov. Výrazným posilnením transparentnosti je zverejňovanie zmlúv štátu na internete.
Prijala aj ďalšie konkrétne opatrenia, aby „stranícky klientelizmus už ďalej nebol hlavným operačným módom vládnutia“. Nová vláda vytvorila predpoklady, aby sa jej činnosť posudzovala z toho hľadiska, ako presadzuje verejný záujem.
Radičov ej zostava pripravila vitálne dôležité opatrenia, ktoré zachraňujú verejné financie pred katastrofou. Faktom však je, že možnosti na šetrenie, ktoré mala už v tomto roku, zďaleka nevyužila a namiesto reálnych škrtov premiérka spropagovala úsporu, ktorej zdroj i pôvod zostali neznáme.
Hoci v prvých sto dňoch Radičovej vláda urobila všetko potrebné, aby sa odlíšila od svojej predchodkyne, aby ciele záujmových skupín neprevyšovali verejný záujem, uplynulé obdobie odhalilo aj systémový nedostatok, ktorý je najväčšou hrozbou jej úspešného pôsobenia do konca funkčného obdobia. Túto hrozbu si uvedomuje aj samotná premiérka, o čom svedčí jej konštatovanie: „Týmito dňami sa skúšobné obdobie končí a končí sa aj systém pokus – omyl.“ Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že na tento „systém“ má účinný nápravný prostriedok.
Koniec „systému“ pokus - omyl?
Nová vládna koalícia príliš často, v príliš mnohých veciach a v príliš veľkom rozsahu mení svoje stanoviská a návrhy. Tu nejde iba o to, že zvonku to vyzerá tak, ako by nevedela vládnuť. Podstatné je, že takto sa efektívne vládnuť nedá.
Systém pokus – omyl nepredstavuje totiž žiadny systém, ale je iba príznakom, že skutočný systém si zatiaľ vládna koalícia nevytvorila. Keď premiérka vysvetľovala dôvody, pre ktoré „systém“ pokus – omyl vznikol, spomenula predovšetkým „stresujúce obdobie pod obrovským tlakom času a nespokojných občanov“.
Pretože vládnutie je predovšetkým striedaním stresujúcich období s obdobiami ešte stresujúcejšími, predstava premiérky, že „nastupuje obdobie štandardné, normálnych procesov, normálnych časových horizontov na prípravu zákonov, teda aj normálneho času“, je nerealistická. Nijaké normálne časy nenastanú a k zmene „systému“ pokus – omyl na skutočný systém samovoľne nedôjde.
Premiérka doterajší spôsob fungovania koalície dala do súvislosti aj s tým, že má „asi až príliš kvalitnú posádku, osobnosti, ktoré sú presvedčené o svojej pravde, a potom sa veľmi ťažko presviedča o iných riešeniach“.
Aj keď je pravda, že väčšinu postov v jej vláde obsadili politici, ktorí svojou kompetentnosťou prevyšujú predchodcov, nie je to faktor, ktorý sám osebe osudovo znižuje kompetentnosť kolektívneho vládnutia. Oveľa presnejší postreh vyslovila Iveta Radičová vtedy, keď povedala, že jej úloha je „práve v tej koordinácii“. Nielen v koordinácii medzi ministrami, ale aj v koordinácii medzi koaličnými stranami.
Návod na to, ako koordinovať ministrov vo vláde či vládne strany v koalícii, premiérke Radičovej nikto nedá. Ale za poruchy koordinácie bude zodpovedná predovšetkým ona.
Pretože všetky vládne strany proklamujú dobrú vôľu k spolupráci, šéfke kabinetu to dáva právo i povinnosť vyžadovať od všetkých, aby postupovali tak, že vládna zostava nielen pretrvá, ale bude aj efektívna a úspešná.
Vodcovský systém riadenia, o ktorom premiérka hovorí, že jej nie je vlastný, od nej nemôže nikto žiadať. Zato sa od nej očakáva, že zohrá kľúčovú úlohu pri vzniku takého systému riadenia vládnej koalície, ktorý urobí zo „systému“ pokus - omyl iba minulosť.
Ak nebude úspešná zo subjektívnych dôvodov, nebude premiérkou až do konca funkčného obdobia. Ak z objektívnych, tak koalícia pracuje na návrate politika, po ktorom pôvodne chcela veci naprávať.
Vyjadrenia premiérov po 100 dňoch vlády
My sme za tri mesiace urobili pre ľudí viac ako dve Dzurindove vlády za osem rokov. Kto sleduje rozhodnutia vlády, musí uznať, že sme to otočili smerom k ľuďom.
ROBERT FICO, 12. októbra 2006
Smer - sociálna demokracia bol potrestaný za to, že robí politiku pre ľudí, za to, že bojuje s monopolmi, a za to, že nezobral Stranu maďarskej koalície do vlády.
ROBERT FICO, 12. októbra 2006
V priebehu roku 2007 budú musieť ministerstvá a celý štátny rezort pristúpiť k 20-percentnému zníženiu počtu zamestnancov v príspevkových a štátnych rozpočtových organizáciách.
ROBERT FICO, 12. októbra 2006
Sú to iba prvé tri mesiace, čo je len šestnástina času, ktorý máme za sebou. Asi nie je korektné robiť všeobecné hodnotenia vlády po jednej šestnástine, my hodnotíme,
že aj tá jedna šestnástina bola vo vzťahu k verejnosti veľmi dobrá.
ROBERT FICO, 11. októbra 2006
Táto vláda za sto dní už v tomto roku usporila v rozpočte 360 miliónov eur.
IVETA RADIČOVÁ, 14. októbra 2010
Keď moji predchodcovia menili rozhodnutia ministrov, tak to bolo komentované ako silný premiér. Keď to urobím ja, tak je to komentované ako chaos.
IVETA RADIČOVÁ, 14. októbra 2010
Ministerstvo zdravotníctva malo dlh 200 miliónov eur, Sociálna poisťovňa 94 miliónov eur, obce a VÚC 400 miliónov a množstvo rizík v rozpočte predstavuje 800 miliónov eur.
IVETA RADIČOVÁ, 14. októbra 2010
Vnímam nespokojnosť mnohých občanov. Nie je mi to jedno. Predstava o tom, ako riadiť krajinu, je jedna vec a pokúsiť sa urobiť ozdravný proces druhá. Chce to dávku
sily neustúpiť.
IVETA RADIČOVÁ, 14. októbra 2010

Beata
Balogová
