BRATISLAVA. „Nie som nadšený, keď sa niečo vyšetruje aj dva roky, pričom je možné, že niekedy zohráva úlohu aj korupcia.“ Takto videl prokuratúru pred siedmimi rokmi čerstvo zvolený generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Na konci funkčného obdobia vyčítajú nečinnosť aj jemu.
„Určite mohol byť aktívnejší a nemyslím tým len kauzu Malinová. Vyšetrovanie citlivých prípadov trvá veľmi dlho,“ myslí si predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
Podľa predsedu KDH Jána Figeľa nebola objasnená a „patrične vysvetlená“ ani razia u františkánov či kauzy „financovania niektorých strán“.
SDKÚ Trnku hodnotiť nechce. „Je to predčasné,“ tvrdí predseda strany Mikuláš Dzurinda. Mlčí aj SaS.
Opozícia je s Trnkom spokojná, chváli ho za dotiahnutie káuz ako Černák či policajné gangy. „Prípady, ktoré boli z rôznych dôvodov zatiahnuté do politiky, som nikdy neposudzoval ani neriešil,“ povedal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).
Trnka rozhovor o siedmich rokoch vo funkcii odmietol, vyjadrí sa až po voľbe nového generálneho prokurátora.
Návrhy kandidátov musia strany odovzdať do tejto stredy. Koalícia rokuje o Martinovi Laukovi a Jozefovi Szabóovi, opozícia sa prikláňa k Trnkovi.
Odveký volič SMK „Slovensko bude mať dobrého generálneho prokurátora. Je to nezávislý človek, nemá spojenie so žiadnou záujmovou skupinou ani s politickou stranou,“ povedal pred siedmimi rokmi o Dobroslavovi Trnkovi nezávislý poslanec Ivan Šimko.
Práve on navrhol Trnku na tento post, v tajnej voľbe zaňho hlasovalo 84 poslancov. Predpokladá sa, že išlo prevažne o ľudí z klubov KDH, SMK, ANO a Smeru. SDKÚ a HZDS podporovali Jána Bernáta.
Sporné rozhodnutia prokuratúry Zastavenie trestného stíhania bývalých funkcionárov HZDS a mečiarovských privatizérov –Vladimír Poór bol podozrivý z tunelovania Nafty Gbely, Viliam Soboňa z podvodu a zneužívania informácií pri privatizácii Kúpeľov Sliač a Kováčová. Pasivita v kauzách bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu, prokuratúra sa neodvolala proti žiadnemu oslobodzujúcemu rozsudku
Zrušenie obvinenia proti členom zločineckej skupiny takáčovcov, ktorí vyberali od majiteľov bratislavských reštaurácií výpalné. Zastavenie trestného stíhania v kauzách Pavla Ruska, ktorý bol podozrivý z vydierania podnikateľa Františka Mojžiša.
Zastavenie trestného stíhania v kauze župného poslanca za Smer Alexandra Rozina, ktorý bol podozrivý z podvodného vydržania pozemkov.
Zastavenie trestného stíhania v kauze tunelovania VÚB, kde mali bývalí manažér ibanky pripraviť štát o dve miliardy korún.
Bývalý minister obrany Šimko sa s Trnkom zoznámil v čase, keď bol hlavným vojenským prokurátorom.
„Politicky naozaj nikam nepatril, čo je pre prokurátora dobrá kvalifikácia. Ukázalo sa však, že nejde o človeka, ktorý je ochotný pobiť sa o nejaký ideál. Bohužiaľ, lepšieho sme vtedy nenašli,“ hovorí Šimko.
Podľa neho sa Trnka postupne začal správať tak, aby bol zvolený aj druhýkrát. Prejavilo sa to hlavne v kauzách ako Hedviga Malinová.
„Nemyslím, že by sa niekam vyslovene zaradil, ale začal kalkulovať so svojou budúcnosťou, čo bola veľká chyba. Podľahol určitému pragmatizmu až oportunizmu,“ povedal Šimko. Trnka pritom po svojom zvolení paradoxne tvrdil, že je „odjakživa voličom SMK“.
Starostlivosť o Majského Jeho prvým sporným rozhodnutím bolo prepustenie podnikateľa Jozefa Majského, podozrivého z tunelovania nebankových subjektov. Trnka to urobil napriek signálom o možnej korupcii sudcov zainteresovaných v kauze.
„Išlo o operatívne informácie, o ktorých vedela aj prokuratúra, takže je absurdné, ak teraz hovorí o potvrdení svojej nezávislosti,“ komentoval vtedy Trnkovo rozhodnutie minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH).
Trnka priznal, že Majského pustil bez toho, aby si prečítal vyšetrovací spis. „Ak by som ho nechal trčať v base až dovtedy, kým nedôjde k právoplatnému odsúdeniu – a to len preto, že si niekto myslí, že je aj tak grázel – potom riskujem, že sa to môže diať hocikomu na Slovensku,“ bránil Majského Trnka.
Lipšic však pripomína, že Majský neskončil vo väzbe náhodou. „Išlo o typickú útekovú väzbu, vyhýbal sa aj trestnému konaniu. Pán Trnka ho navyše pustil niekoľko týždňov predtým, ako začala fungovať Špeciálna prokuratúra. Ako generálny prokurátor by stratil túto kompetenciu, takže jeho rozhodnutie vnímam účelovo.“
Trnka na otázku, či trvá na tom, že v prípade Majského rozhodol správne, neodpovedal.
Malinová ho zaťažuje Pochybnosti vzbudzuje aj Trnkova nečinnosť v kauze študentky Malinovej, ktorú mali v auguste 2006 napadnúť dvaja muži za to, že hovorila po maďarsky.
Kauzu hneď na začiatku spolitizovali vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák a premiér Robert Fico (obaja Smer), ktorí tvrdili, že jej cieľom bol pád vlády. Polícia neskôr trestné stíhanie zastavila a obvinila Malinovú, že si útok vymyslela.
Spočiatku zdržanlivý Trnka sa napokon rozhodol zriadiť špeciálny vyšetrovací tím. „Pochybila polícia aj prokurátor, ale napravíme to,“ povedal v septembri 2007. Kauza dodnes nie je uzavretá.
„Hoci pán Trnka prevzal osobnú zodpovednosť za vyšetrovanie, za tri roky s ňou nepohol ani o milimeter,“ hovorí poslanec Peter Zajac (Most-Híd) z výboru pre ľudské práva.
Trnka sa bráni, že stále čaká na znalecký posudok Petra Labaša. „Tá kauza nás nesmierne zaťažuje.“ Podľa Zajaca však ide o výhovorky. Výbor na jeho návrh zaviazal Trnku, že tento týždeň musí predložiť správu o priebehu vyšetrovania v kauze Malinová.
„Ak už pán Trnka poveril vypracovaním posudku profesora Labaša, hoci tým obišiel rektora UK, mal využiť všetky zákonné možnosti, ako ho prinútiť konať – od pokuty až po odstavenie tohto človeka od prípadu Hedvigy Malinovej.“
Podľa Lipšica je v poriadku, že prokuratúra koná, keď má pochybnosti, či nešlo zo strany Malinovej o krivú výpoveď. „Je však neprijateľné, aby to trvalo tak dlho. Prokuratúra avizovala niekoľko termínov, ani jeden nedodržala.“
Trnka na otázku, či pred voľbami kauzu neuzavrel preto, aby neuškodil Smeru a teraz čaká, ako dopadne voľba šéfa prokuratúry, neodpovedal.
V ústrety Ficovi Podľa exministra Šimka sa Trnkov oportunizmus prejavil aj v kauze netransparentného financovania Smeru.
Zakladateľa strany Bohumila Hanzela, ktorý prehovoril o utajených sponzoroch Smeru, aj denník SME, ktorý zverejnil zmluvu medzi Fedorom Flašíkom a Ľubomírom Blaškom, totiž vyzval, aby podali „seriózne trestné oznámenie“, hoci prokuratúra má pri podozrení zo spáchania trestného činu konať sama.
Keď sa dva dni pred voľbami objavila nahrávka, na ktorej hlas podobný Ficovi hovorí o paralelnom financovaní Smeru, Trnka najskôr vyhlásil, že ju dá preskúmať kriminalistickému ústavu.
Nakoniec to neurobil, nahrávku po niekoľkých mesiacoch posunul Špeciálnej prokuratúre. Trnka tvrdí, že išlo o štandardný postup.
„Boli dovolenky, čakalo sa na môj podpis. Je to technická záležitosť, nič sme nedržali účelovo. O tom, čo a kedy urobíme, nerozhodujú novinári.“ Na druhej strane odmietol trestné oznámenie, ktoré podal Fico na denník SME za zverejnenie nahrávky.
Trnka ignoroval aj kauzu Čierna Voda, kde sa ľudia blízki bratislavskému šéfovi Smeru Martinovi Glváčovi dostali k lukratívnym pozemkom neďaleko Bratislavy.
Minimálnu pozornosť venoval aj kauze Veľká Lomnica a Stará Lesná, keď sa dostala firma GVM blízka HZDS aj vďaka Ficovým ľuďom na pozemkovom fonde k rozsiahlym parcelám v Tatrách.
Dvojaký meter Promptne naopak reagoval na kauzu Veľký Slavkov, do ktorej boli namočení len nominanti Vladimíra Mečiara na pozemkovom fonde.
Po Ficových slovách, že ide o zlodejinu, prokuratúra v priebehu niekoľkých dní dosiahla, že pozemky pod Tatrami, ktoré získala tá istá firma, sa vrátia štátu.
Trnka začal okamžite konať aj vtedy, keď Fico zverejnil informácie o netransparentnom financovaní SDKÚ.
„Začali sme zbierať materiály a veľmi pozorne sledujeme všetky vyjadrenia v televízii a v médiách. Pravdepodobnosť, že sa tam začne konať, je veľmi veľká,“ povedal v januári 2010.
Podľa Lipšica bol Trnkov prístup ku kauzám financovania politických strán zvláštny.
„Aj preto som navrhoval, že generálny prokurátor môže kandidovať len raz, aby nemal motiváciu robiť politické dohody tesne pred svojou voľbou.“ Trnka na otázku, či si nemyslí, že ako generálny prokurátor vychádzal v ústrety Ficovi, neodpovedal.
S mafiou im to ide lepšie
Na rozdiel od politických káuz si prokuratúra pod vedením Dobroslava Trnku dobre počína v boji s organizovaným zločinom.
BRATISLAVA. Vraždy Mikuláša Černáka a policajný gang, ktorý prepadával, mučil a následne okrádal svoje obete. To sú len dve z takzvaných mafiánskych káuz, ktoré dotiahla do úspešného konca Generálna prokuratúra.
Inštitúcia pod vedením Dobroslava Trnku sa intenzívne zaoberá aj Bakim Sadikim, ktorého stíha pre obchodovanie s drogami. Ten sa momentálne ukrýva v zahraničí.
Sťažené vyšetrovanie Od novembra 2009 funguje na prokuratúre aj odbor osobitného určenia. Pracujú tam štyria prokurátori a zaoberajú sa kauzami organizovaného zločinu, ktoré nespadajú pod Špeciálnu prokuratúru.
Ako stážistka pôsobí na odbore aj Lucia Chabadová, sestra bývalého premiéra Roberta Fica. Venuje sa bytovej mafii.
Kauzy ako Černák sa pritom nevyšetrujú ľahko. Tento človek bol považovaný za bossa podsvetia, vzbudzoval veľký rešpekt.
Aj preto sa dlho nedarilo preukázať, koľko vrážd má na svedomí. V jeho prospech hral aj veľký časový odstup od ich vykonania.
Podobné to bolo aj s policajným gangom – jeho členovia mali dobrý výcvik, kontakty, ovládali taktiku aj metódy vyšetrovania. V brandži sa im hovorí aj kvalifikovaní páchatelia.
Kaliňák: Trnka neuhol Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) je preto s prácou prokuratúry pod Trnkovým vedením spokojný. „Bolo veľa káuz organizovaného zločinu, v ktorých neuhol, navyše, prestali unikať informácie.“
Trnku vníma pozitívne aj poslanec SNS Rudolf Pučík. „Na úseku boja proti organizovanému zločinu dosiahla prokuratúra veľmi dobré výsledky.“
Lipšic: Sú tu šikovní ľudia Prácu prokuratúry v boji s mafiou ocenil aj minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). „Pracuje tam veľa erudovaných a charakterných prokurátorov. Som rád, že mnohé kauzy dotiahli do konca.“
Trnka na otázku, na ktoré kauzy, ktorými sa zaoberala prokuratúra pod jeho vedením, je najviac hrdý, neodpovedal.
Usvedčil Harabina zo lži
Najskôr ho označil za elitného sudcu, teraz mu nevie prísť na meno. O tom, kedy a prečo sa zmenil ich vzťah, Trnka mlčí.
BRATISLAVA. „Je jedným z najsčítanejších a z právnej stránky jedným z najvzdelanejších ľudí v republike.“ Takto sa o dnešnom predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi v auguste 2006 vyjadril generálny prokurátor Dobroslav Trnka. V rozhovore pre Hospodárske noviny vyjadril aj nádej,
že práve Harabin je človek, ktorému sa podarí „zaviesť poriadok na ministerstve spravodlivosti“.
Odvtedy sa ich vzťah výrazne zmenil. Cez médiá si už poslali viacero nelichotivých odkazov. Trnka najviac Harabinovi „zavaril“, keď potvrdil autentickosť jeho rozhovoru s údajným bossom albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim.
„Oceňujem, ako sa pán Trnka zachoval v tejto kauze, kde bol vtedajší minister spravodlivosti pristihnutý pri klamstve. Urobil to, čo bolo treba, k motívu sa nebudem vyjadrovať,“ hovorí poslanec Peter Zajac (za Most-Híd).
Ani Harabin nezostal Trnkovi nič dlžný. Keď sa generálny prokurátor ohradil, že s ním nekonzultoval odvolanie nášho zástupcu v Eurojuste Petra Paludu, Harabin mu odkázal, že jeho názor je „rovnaký úlet, ako keď verejne schvaľoval prepustenie Jozefa Majského na slobodu“.
Trnka na otázky, či považuje Harabina stále za elitného sudcu, respektíve, kedy a prečo sa zmenil ich vzťah, neodpovedal.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
