BRATISLAVA. Stovky ľudí z Bratislavy našli nový domov v maďarskej prihraničnej obci Rajka a jej okolí. V trojtisícovej obci žije zhruba 700 až 800 Slovákov. Podľa prieskumu, ktorý prezentoval Fórum inštitút pre výskum menšín, sú tam spokojní.
„Dominantne sa na maďarské územie sťahujú ľudia slovenskej národnosti, prijímaní sú kladne,“ hovorí sociologička inštitútu Zuzana Mészárosová Lamplová. Výsledky prieskumu hodnotila na záverečnej konferencii v Šamoríne.
Prieskum urobili v oblasti horného Žitného ostrova a Rajky. Vyhodnotili odpovede od 500 ľudí, v Rajke žije 40 percent z nich.
Zostávajú Bratislavčanmi
Do Rajky sa sťahujú najmä ľudia z Bratislavy. Medzi dôvodmi je podľa ich odpovedí na prvom mieste cenová dostupnosť pohodlného bývania. Nasleduje výhodná poloha neďaleko slovenského hlavného mesta, lacnejší život na vidieku a príroda.
Trvalý pobyt v Maďarsku mal nahlásený iba jeden účastník prieskumu, ostatní sú stále zapísaní v Bratislave. Ide väčšinou o ľudí s vyšším vzdelaním, ktorí majú viac ako 40 rokov, prevažujú ženy.
Dve tretiny z nich sú rodení Bratislavčania, ktorí sa z mesta sťahovali prvý raz. Zostávajúca tretina sa už sťahovala, pričom posledné bydlisko mali v Bratislave.
S bývaním v Rajke je spokojná aj Bratislavčanka Katarína Godorová. S priateľom sa tam do rodinného domu presťahovala pred dva a pol rokom. Cesta do práce v Petržalke jej autom trvá 15 minút.
Tvrdí, že nemajú žiadne problémy, s maďarskými susedmi sa aj navštevujú. Ich výhoda je v tom, že priateľ vie po maďarsky.
„Výborné sú napríklad reštauračné služby. Neexistuje, že by sa tam človek zle najedol, alebo by bola nepríjemná obsluha. Ceny sú pritom porovnateľné, ak nie nižšie ako v Bratislave.“
Návrat zvažujú len niekoľkí
Pred sťahovaním z mesta bývalo 62 percent opýtaných v byte. Teraz má 75 percent z nich dom so záhradkou, kde trávia voľný čas.
Niektorým chýba, že nemajú v blízkosti nákupné strediská, na ktoré si v Bratislave zvykli.
Len pár ľudí podľa sociologičky Lamplovej zvažuje návrat do mesta. „Sú natoľko spätí s Bratislavou, že by sa tam chceli vrátiť.“
Podľa zistení Adrienn Reisingerovej zo Strediska regionálnych výskumov Maďarskej akadémie vied, je v Rajke 93 škôlkárov, z toho 13 zo Slovenska. „Je tam aj vychovávateľka, ktorá hovorí po slovensky. Tieto deti nemajú v kolektíve väčšie problémy.“
Prihraničné obce ako maďarská Rajka či rakúsky Wolfsthal nepatria do funkčného mestského regiónu Bratislavy, hovorí Gabriel Zubrický z katedry regionálnej geografie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Funkčný mestský región je oblasť, odkiaľ väčšina ľudí dochádza takmer denne do mesta za prácou. V Rajke to tak zatiaľ nie je.
„Ale bude to zaujímavé sledovať do budúcnosti. Ak by sa to zmenilo, bol by to európsky unikát,“ hovorí Zubrický.
Vysťahovalci volia aj berú hypotéky
Igor Heriban žije v Rajke šesť rokov, venuje sa obchodu s nehnuteľnosťami. V novembri 2008 internetová stránka maďarských neonacistov uverejnila osočujúci komentár na jeho adresu.
Pred dvoma rokmi sa v Rajke objavili hanlivé nápisy proti Slovákom. Vzbudili v tom čase rozruch. Ako sa to vyšetrilo?
„Niekto nevedel zniesť, že na ulici sú už samí Slováci. Bol za tým jeden človek, taký sa vždy nájde. Vtedy to bola téma dňa, lebo niečo povedal Slota. Nakoniec sa všetko vyšetrilo. Išlo o mladých chlapcov, ktorí sa vracali opití z diskotéky. Aj ich chytili.“
Odvtedy podobné incidenty neboli?
„Vôbec.“
Koľko je momentálne Slovákov v Rajke?
„Je to asi 700 ľudí. Mnohí majú trvalý pobyt na Slovensku. Druhá skupina má súčasne aj stály pobyt v Maďarsku, to je tu také špecifikum. V podstate to tiež znamená niečo ako trvalý pobyt.“
Aké výhody prináša záznam o stálom pobyte?
„Väčšinou ho potrebujú, keď si berú napríklad hypotéku. Alebo chcú využiť nejaké daňové úľavy. S tým, keď prídete do banky, tak sa na vás pozerajú ako na domáceho. Či robíte na Slovensku, alebo v Rakúsku, je jedno.“
Je pravda, že Slováci so stálym pobytom môžu v Maďarsku voliť?
„Môžu, ale iba miestne zastupiteľstvo. Teraz nedávno boli voľby, veľa ľudí sa zapojilo.“
Využívajú tam miestne služby, ako sú obchody, škôlky pre deti a podobne?
„Nájdu sa jednotlivci, ktorí dajú dieťa do škôlky. Je ich asi desať. Skôr to však riešia škôlkou v Jarovciach, Rusovciach. Slováci využívajú služby miestneho úradu, stavebný úrad, banky, pošty. Potraviny väčšina nakupuje v supermarketoch. V dedine sú drahé.“
Čo sa oplatí kupovať v Maďarsku?
„Je to rôzne. Napríklad drogéria, kvalitné mäsové výrobky. Na Slovensku sú zas kvalitnejšie syry, ktoré v Maďarsku nemajú konkurenciu. Alebo mlieko, chlieb. Aj keď sa možno hovorí, že maďarský chlieb je lepší, to platí len jeden deň. Potom sa už nedá jesť. Slovenský chlieb je dobrý aj na druhý či tretí deň.“
Dá sa povedať, že hlavná vlna Slovákov sťahujúcich sa do Rajky už prešla?
„Myslím, že bude stále prichádzať veľa ľudí. Teraz tam zaviedli spoj bratislavskej MHD. Sú tam nové lokality na výstavbu. Má sa stavať wellness centrum a tiež oddychová zóna.“
Beata
Balogová
