Zákon, ktorý právo na odpoveď umožňuje, počas schvaľovania vyvolal kritiku vydavateľov, opozície a medzinárodných organizácií.
BRATISLAVA.
Sprísnenie normy presadila bývalá vláda Roberta Fica (Smer), čo vyvolalo kritiku a protesty médií. Súčasná vláda zmenu zákona sľúbila vo svojom programovom vyhlásení.
Donedávna mohli bežní ľudia, firmy i politici žiadať noviny, časopisy a tlačové agentúry len o opravu nepravdivých faktov.
Nový tlačový zákon od júna 2008 priniesol médiám novú povinnosť uverejňovať odpovede dotknutých strán aj na pravdivé články. Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ) v programovom vyhlásení sľúbila zrušenie tohto práva na odpoveď, najmä pre politikov a štátnych úradníkov.
To však Krajcer nepotvrdil. "Obmedzujeme právo na odpoveď pre skupinu verejných činiteľov," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii k sto dňom súčasnej vlády. Podrobnosti zverejní až po tom, čo odborná skupina na ministerstve vypracuje novelu.
Zákon počas schvaľovania vyvolal kritiku vydavateľov, opozície a medzinárodných organizácií pre možné ohrozenie slobody tlače. Denníky proti nemu dvakrát protestovali na titulných stranách.
Rok po jeho prijatí však zástupcovia médií priznali, že ich obavy sa úplne nenaplnili. Redakcie totiž nezaplavili žiadosti o opravy a odpovede.
Na druhej strane podľa predsedu Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloša Nemečka nové možnosti zákona využívali hlavne politici, čím vraj potvrdili, že si ho pripravili na mieru. Pri príprave zákona pritom bývalá vláda tvrdila, že má slúžiť hlavne bežným ľuďom.
Tlačový zákon sa stal aj témou septembrového referenda. V ňom sa 747.983 Slovákov vyjadrilo za to, aby parlament zrušil právo na odpoveď pre politikov a štátnych úradníkov. Proti bolo 134.163 ľudí. Referendum však bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnila nadpolovičná väčšina voličov.
