BRATISLAVA. Ladislav Šaňa alebo Žaneta Slepčíková? Aj z nich si budú voliči vyberať starostu košickej mestskej časti Lunik IX., v ktorej žijú prevažne Rómovia.
Ak by sa však chceli rozhodovať podľa toho, kto kandiduje za rómsku stranu, mali by problém. Šaňa je nominantom Rómskej iniciatívy Slovenska, Slepčíkovú podporuje Strana rómskej koalície.
Rómske strany si konkurujú
Podobná situácia je v desiatkach ďalších obcí po celom Slovensku. Predstavitelia oboch strán, ktorí sa uchádzajú o hlasy stoviek tisíc rómskych voličov, si pre osobné spory nevedia prísť na meno a o konkurentoch hovoria ako o „tých druhých“. „Voliči sa budú musieť rozhodnúť,“ vraví šéf Strany rómskej koalície Gejza Adam.
Neschopnosť dohodnúť sa môže rómskych voličov miasť a niekde ich aj pripraviť o zástupcu, pripúšťa Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku, ktorý s Rómami roky pracuje. „Mali by väčšie šance, keby sa dohodli, alebo si aspoň podelili regióny. Koncept jednej veľkej rómskej strany by však zaváňal prejavom totality,“ myslí si.
Nezávislí majú prevahu
Ako uspeli
Obce s rómskymi kandidátmi
- Voľby 2002: 188
- Voľby 2006: 341
Rómovia za poslancov
- Voľby 2002: 57
- Voľby 2006: 95
- Voľby 2002: najmenej 158
- Voľby 2006: najmenej 224
- Voľby 2002: 11
- Voľby 2006: 19
Rómski voliči však už nie sú odkázaní iba na etnické strany. Čoraz viac rómskych politikov kandiduje ako nezávislých alebo za iné strany.
Tento trend pozorujú mimovládne organizácie už od roku 2002, keď ešte súperilo šesť rómskych strán. Spolu získali päť starostov a vyše osemdesiat poslancov. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnil Národný demokratický inštitút, však rómskych kandidátov uspelo dvakrát toľko. Celkovo mali mestá a obce najmenej 11 rómskych starostov a 158 poslancov.
„V roku 2006 počet starostov a poslancov ešte stúpol,“ hovorí Tomáš Hrustič z inštitútu. Kandidáti vtedy už jedinej rómskej strany, ktorá sa stihla podľa nového zákona preregistrovať, Rómskej iniciatívy Slovenska, pritom tvorili iba menšiu časť úspešných kandidátov.
Strana dokázala získať šiestich starostov a 36 poslancov, inštitút celkovo napočítal až 19 rómskych starostov a vyše 220 poslancov. Najviac ich uspelo ako nezávislých, potom za RIS, výraznejšie sa im darilo ešte za Smer, HZDS a SDKÚ.
„Ich počet stále zďaleka nezodpovedá percentu populácie, ale trend je pozitívny,“ vraví o šanciach rómskych politikov v novembrových voľbách Oravec. Ide do nich okrem Rómskej iniciatívy aj Strana rómskej koalície, ktorej sa medzičasom podarilo zaregistrovať. Každá postavila zhruba štyridsať kandidátov na starostov a dokopy aj vyše tisíc kandidátov na poslancov.
Stovky ďalších sa o dôveru uchádzajú bez straníckeho trička alebo na kandidátkach iných strán, ktoré sa tým však veľmi nechvália.
Voľby ako biznis
Aktivisti aj rómski politici upozorňujú, že veľkým problémom komunálnych volieb môže byť opäť kupovanie hlasov. „Veľké strany za dvadsať rokov naučili Rómov chodiť voliť za peniaze,“ vraví šéf Rómskej iniciatívy Alexander Patkoló.
Prvý prípad sa objavil už dva mesiace pred voľbami. Nezávislý kandidát na košického primátora Marek Kažimír tvrdil, že ho kontaktovali dvaja muži, ktorí mu ponúkali hlasy po päť eur.
Nákup hlasov v osadách často zabezpečujú miestni úžerníci, upozorňuje Hruštic. Voľby sú pre nich biznisom. „Nie je to etnická záležitosť, kupovanie voličov je problémom na celom svete práve v lokalitách, kde je koncentrovaná chudoba.“
Beata
Balogová
