Poznámka: V texte sme opravili vyjadrenia Danice Stanekovej, vedúcej Národného referenčního centra pre prevenciu HIV a AIDS. Upresnili sme možnosti, ako je možné zdokonaliť testy na vírus HIV v krvi darcov.
BRATISLAVA. Má zachrániť život, namiesto toho môže šíriť nevyliečiteľnú chorobu. Krv z transfúznych staníc nie je stopercentne bez rizika. Ukázal to aj prípad mladého Košičana, u ktorého je podozrenie, že sa pred tromi rokmi z transfúzie nakazil vírusom HIV.
Vírus HIV na Slovensku
- HIV od začiatku testovania v roku 1985 na Slovensku zistili u 329 ľudí – z toho bolo 276 mužov a 53 žien;
- na choroby súvisiace s vírusom zomrelo 44 ľudí;
- od roku 1986 na Slovensku testovali okolo 3 miliónov vzoriek krvi od darcov - v deviatich prípadoch odhalili vírus HIV a darcov vylúčili z darcovstva.
Mladík podstúpil v košickej nemocnici viaceré operácie, asi dvadsaťkrát mu dávali transfúziu. Až spätne zdravotníci zistili, že u jedného z dvadsiatky darcov sa neskôr potvrdila infekcia HIV. Či bol dotyčný infikovaný aj v čase, keď daroval krv, nie je zatiaľ isté. Na prípad teraz upozornila televízia Markíza.
Odbery krvi má na starosti Národná transfúzna služba. Na otázky súvisiace s bezpečnosťou vzoriek neodpovedala. Jej projektová manažérka Martina Grožajová hovorí, že tak urobia až na zajtrajšej tlačovej besede.
Médiá nazvali chlapca Filip, pravé meno zverejniť nechce. Pred pár rokmi sa nešťastne zranil večer na ulici. Bokom narazil do ostrého výčnelku na zábradlí. Zlomil si tri rebrá a prepichol slezinu. Operácie ho stáli množstvo krvi, transfúziou pravdepodobne dostal aj nakazenú.
Prípad nemusí byť jediný. Lekári totiž hovoria, že nevedia zabezpečiť úplnú istotu, že krv nie je nakazená vírusom HIV.
Vzorku od každého darcu krvi povinne testujú aj na HIV od roku 1986. Z takmer troch miliónov testov odvtedy odhalili infekciu HIV u deviatich ľudí.
Infekcia HIV testujú pri darovaní
Transfúzie môžu byť rizikové aj preto, že nie je vylúčené, že poniektorí ľudia sa hanbia, či boja ísť k lekárovi a odbery krvi využívajú na zistenie svojho HIV statusu. V prípade, že sa infekcia u nich v skorom štádiu ešte nedá dokázať a nikto sa o ich pochybnostiach nedozvie. V tom prípade môže riziko infekcie pomôcť odhaliť pravdivo vyplnený dotazník.
„Vnímame veľký trend mladých ľudí, že radšej idú darovať krv, ako by sa išli otestovať na protilátky HIV do lekárskeho zariadenia," hovorí Soňa Pekarovičová, podpredsedníčka občianskeho združenia Odysseus, ktoré sa venuje aj ľuďom chorým na AIDS.
Jej slová potvrdzuje prieskum o sexuálnom správaní mladých, ktorý združenie urobilo na vzorke 1051 ľudí vo veku od 13 do 30 rokov. Až 148 mladých z tejto skupiny uviedlo, že sa nechali testovať na HIV. Nie vždy však priamo.
„Testovanie na HIV respondenti najčastejšie absolvovali s darovaním krvi, u obvodného lekára alebo v nemocnici," hovorí Pekarovičová.
V prípade, že sa človek takto testuje krátko po nákaze, nemusí infekciu test odhaliť. A do krvnej banky sa tak môže dostať krv infikovaná vírusom HIV tak, ako sa to možno stalo v prípade 17ročného Košičana.
Kontrola darcovstva krvi
„Štyri až šesť týždňov od nákazy nie je možné bežne používanými diagnostickými súpravami zistiť infekciu HIV," hovorí Danica Staneková, šéfka Centra pre prevenciu HIV na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Dĺžka „imunologického okna" závisí nielen od citlivosti diagnostických súprav, ale tiež od cesty prenosu, dávky vírusu, zdravotného stavu pacienta. Pri základnom vyšetrení sa nedokazuje priamo prítomnosť vírusu, ale len protilátok, ktorými sa organizmus bráni. A tie si telo vytvorí až po čase.
Staneková však hovorí, že dôveryhodnosť testovania možno posilniť a čas skrátiť na tri týždne od nákazy súčasným testovaním častí vírusu, čo sa v využíva tiež v transfúznej službe. Ešte o niekoľko dní vie tento čas podľa Stanekovej skrátiť aj testovanie časti genómu vírusu molekulárne- biologickými metódami. V súčasnosti sa tak dľžka „imunologického okna" kedy nemožno dokázať ani protilátky ani časti vírusu, skrátila v priemere na 3 týždne.
K zvýšeniu bezpečnosti krvných derivátov prispieva tiež „karanténa plazmy", čiže použitie plazmy darcu až po tom, čo sa u neho dokázala HIV-negativita s odstupom 3 mesiace od predchádzajúceho odberu. Túto metódu je však možné používať iba v prípade, že je dosť vhodných darcov.
Bezpečnosť krvi a krvných derivátov posilňuje aj povinnosť darcu vyplniť dotazník s otázkami o možnom riziku vo vzťahu k infekcii HIV a iných krvou prenosných infekcií.
Staneková hovorí, že Národná transfuzná služba používa na testovanie citlivé diagnostické súpravy s certifikátom Európskej únie a dodržiava rovnaké pravidlá testovania darcov, aké platia v iných vyspelých krajinách sveta.
„Je to kvalifikované ako trestný čin, keď darca vie, že je infikovaný" povedal o darovaní krvi, minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH).
;)
Kliknite na obrázok pre zväčšenie.
Zúfalá matka nakazeného: Zabili mi syna
Matka 18-ročného Filipa, ktorý sa pred tromi rokmi po opakovaných operáciách a transfúziách nakazil HIV, je presvedčená, že sa nákaze dalo predísť.
Ako prijal Filip správu, že je nakazený HIV?
„Zrútil sa mu celý svet. A mne dvojnásobne, aj jeho, aj môj. Uzavrel sa do seba, s nikým nekomunikoval, o chorobe sa s nikým nechcel baviť, dokonca ani so mnou nie. Jeho depresie vyústili do zúfalého skutku – pokúsil sa o samovraždu. Je zázrak, že je tu, že to prežil.“
Lieči sa?
„Stav jeho imunitného systému si podľa lekárov momentálne nevyžaduje liečbu. Musí predovšetkým dodržiavať zdravú životosprávu. Mal by absolvovať kontrolné vyšetrenie, ale odmieta. Má z lekárov fóbiu. Prosila som ho, dohovárala. Odmieta sa na túto tému baviť.“
Kde sa stala chyba?
„Stalo sa všetko, čo sa stať nemalo. Ako je vôbec možné, že pacientovi dajú krv od darcu, ktorý je infikovaný vírusom HIV? A nerozumiem, ako je možné, že môjmu synovi chorobu nedokázali diagnostikovať skôr. Keby neodpadol, možno ani doteraz nevieme, čo sa deje v jeho tele.“
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prípad uzavrel s tým, že váš syn mohol, ale aj nemusel byť nakazený darovanou krvou. Definitívnu odpoveď by mohlo dať genotypové vyšetrenie krvi darcu a prijímateľa. Požiadali ste o to?
„Myslím si, že test mali urobiť už pri prvom podozrení v roku 2008. Najmä, keď mali potvrdené, že jeden z darcov bol nositeľom vírusu. Aj keď to už nevráti zdravie môjmu synovi, budem na tom trvať. Som si istá, že ochorel z darovanej krvi. Akúkoľvek inú cestu nákazy vylučujem.“
Kto je podľa vás za to všetko, čo sa stalo Filipovi, zodpovedný?
„Neviem. Ale nemalo sa to stať. Mne v podstate zabili syna. Je smutné, keď sa niektoré životne dôležité vyšetrenia nerobia len pre financie. Akú cenu má život človeka?“
Mikuláš Jesenský
Sú chorí a sami
Počet ľudí s HIV na Slovensku narastá. Hlavnou príčinou nákazy je homosexuálny pohlavný styk.
BRATISLAVA. Sú nevyliečiteľne chorí a cítia sa byť diskriminovaní. Taký je podľa expertov osud desiatok ľudí, ktorí sú infikovaní vírusom HIV. S ochorením však môžu vďaka účinnej liečbe žiť až niekoľko desiatok rokov.
„Infekcia HIV sa stala v súčasnosti už liečiteľnou, ale stále nevyliečiteľnou,“ hovorí Danica Staneková, vedúca Národného referenčného centra prevencie HIV/AIDS.
Vírusom HIV je u nás podľa nej nakazených 329 slovenských občanov a ďalších 114 cudzincov. Ich počet medziročne stúpa. Vlani referenčné centrum zaznamenalo 53 nových prípadov. Na AIDS u nás ochorelo 56 ľudí, 36 z nich už zomrelo.
Takmer polovica ľudí infikovaných HIV žije v hlavnom meste a jeho okolí. Väčšina z nich sa nakazila „nechráneným pohlavným stykom muža s mužom“. Až 30 percent sa infikovalo vo veku od 25 do 29 rokov.
HIV pozitívni pacienti sú podľa Stanekovej sledovaní na infekčných klinikách. Množenie vírusu v ich tele brzdí antiretrovírusová liečba.
Šéfka referenčného centra hovorí, že pacienti nemusia svojho zamestnávateľa informovať o chorobe a môžu pracovať „dokedy vládzu“.
Soňa Pekarovičová, podpredsedníčka občianskeho združenia Odysseus, ktoré sa venuje aj HIV pozitívnym tvrdí, že sa často stávajú obeťami diskriminácie v rôznych oblastiach života – vytesňujú ich v práci, majú problém nájsť si zubára.
(jkr)
Beata
Balogová
