BRATISLAVA. V rozprave k tejto iniciatíve z dielne ministerstva spravodlivosti to uviedol poslanec Ondrej Dostál (Most-Híd).
"Návrh symbolizuje zmenu, ktorú chce priniesť nová koalícia, zmenu smerom k väčšej transparentnosti. Pokiaľ ide o transparentnosť, je to možno najdôležitejšia zmena v slovenskej legislatíve od prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám," myslí si.
Na druhej strane Viliam Jasaň (Smer) upozornil, že návrh je "veľmi ľúbivý", len škoda, že neprišiel pred 12 rokmi. "To by sme sa dozvedeli, ako sa šafárilo s majetkom v Bratislave a jej častiach, bolo by zaujímavé poznať tie mená, ktoré sú za tým," povedal. Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) Jasaňovi odkázal, že je lepšie prijať takýto zákon neskoro ako nikdy.
"Samozrejme, že by bolo lepšie, keby podobná úprava platila pred 12 rokmi. No takýto návrh tu bol aj v minulom volebnom období a je škoda, že ho nepodporila vtedajšia vládna väčšina," doplnil Dostál.
Miroslav Beblavý (SDKÚ) priznáva, že zákon je na európske pomery neštandardný, ale na Slovensku potrebný.
"Môže dosť zásadne zmeniť veci v slovenskom verejnom sektore. Najúčinnejšia zábrana proti zneužitiu moci je vedomie, že zneužitie bude odhalené. Je to zákon, ktorý nie je kladivom na opozíciu či koalíciu, ale kladivom na všetkých, ktorí majú verejnú moc v rukách," zdôraznil.
Poslanec Smeru Róbert Madej podľa vlastných slov podporuje akékoľvek zavádzanie transparentnosti do verejného života. No myslí si, že transparentnosť v akomkoľvek verejnom procese by sa dala zabezpečiť aj inak. Tvrdí, že navrhovaná zmena Občianskeho zákonníka by mohla priniesť komplikácie.
"Táto právna úprava je nebezpečná a nespôsobí transparentnosť, ale ešte väčšie korupčné prostredie," upozornil. Myslí si, že po účinnosti právnej úpravy môže "trpieť" jedna zo zmluvných strán, keď si niekto nesplní povinnosť a kontrakt sa nedostane v lehote na internet. Vtedy má byť totiž zmluva nulitná.
Štefan Kužma (SDKÚ) si myslí, že Madejove poznámky sú vhodnejšie až do fázy druhého čítania a opozícii odkázal, že sa na zákone snaží nájsť formálne chyby, aby sa zabránilo jeho účinnosti. "Treba povedať, že ho nechceme, bojíme sa ho a sme proti," odporučil priznanie opozičným poslancom.
Novela Občianskeho zákonníka zavádza podľa rezortu spravodlivosti pravidlá na transparentnejšie a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a prostriedkami. Tie by mali začať platiť od januára budúceho roka. Povinne zverejnená zmluva totiž nadobudne účinnosť na druhý deň po jej zverejnení.
Účastníci sa môžu dohodnúť aj na neskoršom termíne. Neplatí to pri však dokumente, ktorý sa podpíše na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie.
V takomto prípade je účinná aj bez zverejnenia. Ak sa tak nestane do troch mesiacov, berie sa, že k uzatvoreniu zmluvy neprišlo.
Novela dáva možnosť v prípade zistenia nevýhodnosti zmluvy po zverejnení od nej odstúpiť. Spraviť tak môže bez uvedenia dôvodu len ten účastník, ktorý povinne zverejňuje informácie. A to sú napríklad štátne orgány, obce či vyššie územné celky. Stihnúť to však musia do desiatich dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy.
Rovnako sa zmenou zákona zamedzuje aj vzniku tzv. nevypovedateľných zmlúv.
