PEZINOK. a ktorá súvisí s vybavovaním príspevku zo štátneho fondu rozvoja bývania pri výstavbe bytov na sídlisku Dargovských hrdinov v Košiciach. Merjavý ako vtedajší štatutár firmy, ktorá byty stavala, tvrdí, že mu obžalovaní v tejto kauze sľúbili za úplatok vybavenie príspevku zo štátneho fondu a časť peňazí im aj odovzdal.
V konfrontácii s Nagyom povedal Merjavý, že sa s ním stretol v reštaurácii pri budove parlamentu, ktorý vtedy rokoval. Na schôdzku ho zavolal Viktor K., boli tam aj ostatní obžalovaní a ďalší muž. Merjavý tvrdí, že využil šancu, keď bol sám pri stole s Nagyom. „Opýtal som sa pána doktora, či je to v poriadku, napísal som na papier číslo deväť, dr. Nagy prikývol, že áno," opísal rozhovor Merjavý. „Takéto stretnutie sa neuskutočnilo,“ vyhlásil v konfrontácii Nagy.
Nagy pred konfrontáciou počas výsluchu odmietol, že by v súvislosti s výstavbou bytov na košickom sídlisku niečo vybavoval u šéfa Štátneho fondu rozvoja bývania či ministra hospodárstva. „Nijakým spôsobom som nekonal v tejto veci,“ povedal Nagy na súde.
Nagy pripustil, že sa dlho pozná s Eugenom Č. aj Ladislavom P., ich kontakty siahajú už do revolučných čias v roku 1989. Podľa vlastných slov sa vo všeobecnosti angažoval aj v sfére popularizácie výstavby obecných bytov. „Výstavba týchto nájomných a komunálnych bytov bola veľkým šlágrom v období prvej a druhej Dzurindovej vlády a mojou úlohou, aj úlohou mojich kolegov bolo dať tejto výstavbe osvetovú podporu,“ konštatoval Nagy. Politici sa podľa neho stretávali aj s predstaviteľmi komunálnej správy, kde im radili, ako získať finančnú podporu na stavbu takých bytov. „Treba naštudovať príslušné právne normy a pokúsiť sa získať príspevok,“ také boli rady samosprávam podľa Nagya. Pripustil, že o tejto oblasti hovorievali aj na stretnutiach s Eugenom Č. a Ladislavom P. Nespomína si však, že by niekedy s obžalovanými riešili prostredníctvom mailov konkrétne problematiku výstavby bytov na košickom sídlisku.
Nagy sa vyjadril aj k známemu odposluchu telefonátu medzi ním a Ladislavom P., v ktorom mu hovorí, že sa nemôže stretnúť s ich priateľom, lebo v Bratislave je zlé počasie. V tom období sa Nagy údajne obával diskreditácie, do ktorej mohli byť vtiahnuté tajné služby, mal pocit, že mu odpočúvajú telefón. „Uskutočnili sa záhadné udalosti v politickom živote,“ povedal Nagy a spomenul kauzu okolo Ruska, ohováračské kampane v tlači a diskreditačnú kampaň okolo prezidentských kandidátov. Údajne sa v tom čase snažil aj obmedziť stretnutia s niektorými ľuďmi, ktorí ho o to žiadali, aby sa nevystavil diskreditácii.
Eugena Č. neprávoplatne odsúdil 19. januára 2009 vtedy ešte Špeciálny súd v Pezinku na šesť rokov väzenia v prvej nápravnovýchovnej skupine a finančný trest 20 000 eur. Rovnaký trest vymeral spoluobžalovaným - podnikateľovi Viktorovi K. a právnikovi Ladislavovi P. Trojica sa odvolala a Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a nariadil prípad opäť v potrebnom rozsahu prejednať a rozhodnúť.
Kauza sa začala na jeseň v roku 2002. Trojica obžalovaných si podľa prokuratúry zapýtala 600 000 € od štatutára firmy KAME Maroša Merjavého (v kauze súvisiacej s výstavbou bytov ho odsúdili na 6 rokov väzenia a pokutu 20-tisíc €). V tom čase sa jeho firma stala generálnym dodávateľom výstavby nájomných bytov na sídlisku Dargovských hrdinov v Košiciach. Na výstavbu bytov mesto potrebovalo peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Eugen Č., Ladislav P. a Viktor K. podľa prokuratúry prisľúbili za províziu štatutárovi spoločnosti KAME zabezpečiť dotácie v hodnote vyše šesť miliónov eur. Štatutár KAME na dohodu pristúpil a v novembri 2002 im podľa obžaloby odovzdal takmer 300 000 eur. Onedlho však údajne požiadali aj o druhú polovicu peňazí, podnikateľ sa však obrátil na políciu a spolupracoval ako agent. Polícia zadržala Eugena Č. a Ladislava P. 10. marca 2004 priamo pri preberaní 33 194 eur. Súd ich následne zobral do väzby, z ktorej boli v novembri 2004 prepustení a stíhaní na slobode.
