BRATISLAVA. Helena Kožíková, Richard Molnár, Gabriela Šimonová, Igor Burger a Mária Usačevová sa musia rozhodnúť, či ostanú predsedami súdov, alebo uprednostnia funkciu v Súdnej rade. Dilemu im pripravila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ novelou zákona, ktorú včera poslanci schválili.
Opozícia bola proti. Poslanec Smeru Robert Madej považuje novelu za protiústavnú, lebo podmienky voliteľnosti za členov Súdnej rady určuje ústava. Smer sa obráti na Ústavný súd, aby pozastavil účinnosť novely.
Žitňanská protiústavnosť odmieta. Nechce, aby boli predsedovia členmi rady, pretože ich vymenúva a odvoláva minister, teda ide o priame prepojenie.
Odmieta aj obvinenia, že politizuje justíciu, hovorí, že sa snaží otvoriť ju verejnosti. „Cítim silný mandát od ľudí." Predstavila aj ďalšie, ešte zásadnejšie zmeny.
Kritizoval ich najmä predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. V pléne vystúpil na tretí pokus, dosiaľ ho poslanci odmietali počúvať.
V takmer hodinovom prejave sa nevyhol invektívam, zvyšoval hlas, a vytrhával fakty z kontextu, najmä keď citoval list prezidenta Európskej siete súdnych rád lorda Johna Thomasa.
Pri obhajobe, že šéfovia súdov môžu byť členmi rady, nespomenul pasáž, v ktorej lord písal, že jej povinnosťou je zabezpečovať efektívne fungovanie súdnictva a že nesmie ovplyvňovať rozhodovanie sudcov.
„Bolo by samozrejme lepšie, keby boli poslanci vopred upovedomení o znení listu lorda Thomasa v plnom rozsahu," komentoval Harabinov prejav britský veľvyslanec Michael Roberts, ktorý bol tiež v parlamente.
Pripomenul, že lord hovorí najmä o tom, že právny štát si vyžaduje nezávislé, ale zodpovedné súdnictvo, pričom transparentnosť a otvorenosť je najlepší spôsob, ako ho zabezpečiť.
Britský minister spravodlivosti Ken Clarke Žitňanskej návrhy pri nedávnej návšteve podporil.
