BRATISLAVA. V škole sa nerozprávame po maďarsky. Takýto text museli päťdesiatkrát do zošita napísať ôsmi žiaci dunajskostredskej základnej školy na Jilemnického ulici s vyučovacím jazykom slovenským. Učiteľka Dagmar Szabóová tak potrestala piatakov, ktorí na hodine slovenčiny vyrušovali. Po maďarsky.
V meste, kde sa až 80 percent obyvateľov hlási k maďarskej národnosti, vzbudil trest pozornosť. Na prípad spred necelého mesiaca upozornila spolupracovníčka miestnych novín Dunajskostredský hlásnik Katarína Vojteková.
„Akú sebaúctu má mať dieťa, ktoré vidí, že jeho materinský jazyk nemá žiadnu cenu, jeho používanie sa zakazuje a trestá? A aký prístup bude mať potom k tým, ktorí hovoria týmto jazykom," pýta sa.
Riaditeľ školy Peter Gajdoš i učiteľka sa za trest ospravedlnili. „Bolo to zastupovanie, vtedy chcú deti automaticky voľnú hodinu. Viackrát som ich upozorňovala, aby nevyrušovali a keď už, nech sa na hodine slovenčiny snažia hovoriť aspoň po slovensky," vysvetľuje Szabóová, ktorá tiež pochádza zo zmiešanej slovensko-maďarskej rodiny.
„Bola som už veľmi nahnevaná a tento trest bolo prvé, čo mi napadlo. Nikdy predtým som to neurobila, bola to veľká chyba."
Štát nemá chrániť silnejšieho, ale slabšieho, píše Peter Morvay
Jazyk či látka?
„Rodičia, ktorí by pochybovali, či ich deti nebudú šikanované za maďarčinu, sa nemusia báť. U nás sa bežne rozprávajú aj po maďarsky," ubezpečuje riaditeľ. Deti maďarskej národnosti tvoria asi polovicu zo šesťsto žiakov školy. Výber jazyka, akým sa rozprávajú cez prestávky, vraj preto učitelia neovplyvňujú.
„Učitelia používajú maďarčinu dokonca aj na hodinách na prvom stupni, keďže máme asi desať až pätnásť percent detí, ktorí v prvom ročníku nevedia po slovensky vôbec," tvrdí.
„Niektorí rodičia boli nahnevaní viac, iní menej, ale vysvetlenie prijali. Tieto deti sú väčšinou zo zmiešaných rodín a keď rodič s maďarskou národnosťou dá dieťa do slovenskej školy, tak preto, aby sa naučilo dobre po slovensky," vraví matka jedného z potrestaných detí Denisa Bodisová.
Vojteková však upozorňuje, že dunajskostredský prípad má aj hlbšie pozadie. „Poukazuje na nevyriešenú dilemu nášho školstva. Má učiteľ tieto deti učiť predovšetkým jazyk, alebo učebnú látku, hoci mnohé nevedia dobre po slovensky?"
Gajdoš priznáva, že nevhodná bola aj forma trestu. „Nechať detí písať niečo za trest x-krát do zošita, to sú zastaralé móresy. Pani učiteľka si asi spomenula na svoju školu, keď to ešte bolo bežné," vraví.
Národnostné vášne
Najviac sa však obáva, že pedagogicky zle zvládnutú situáciu budú chcieť zneužiť maďarskí i slovenskí nacionalisti. „Na internete sa už objavili výčitky, prečo dávajú Maďari deti do slovenských škôl," vraví.
„Možné je aj to, že nás teraz napadnú slovenskí nacionalisti, že sme predsa škola s vyučovacím jazykom slovenským a prečo sa teda ospravedlňujeme. Žijeme na území, kde je veľká časť detí maďarskej národnosti a ak chceme, aby mali k Slovensku pozitívny vzťah, musíme tento stav akceptovať."
„Ja som tiež chodila do slovenskej školy, hoci mám maďarskú národnosť. Som presvedčená, že ak chcem, aby sa moje dieťa uplatnilo, musí vedieť slovenčinu a získať v nej aj sebavedomie," hovorí Bodisová.
