SME
Pondelok, 21. september, 2020 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky
VIERA

Zákon hodil moslimov do vreca so sektami

Malé registrované cirkvi a náboženské spoločnosti si výhody od štátu pochvaľujú.

ilustračné fotoilustračné foto (Zdroj: ČTK)

Zaregistrovať si novú cirkev či náboženskú spoločnosť a získať výhody od štátu nie je ľahké. Prísnu legislatívu v roku 2007 ešte pritvrdila novela zákona, podľa ktorej nestačia podpisy 20 tisíc sympatizantov, ale 20 tisíc členov.

Keďže podpisy už zbierala aj niekoľkotisícová komunita moslimov, mnohí vnímali novelu ako účelovú. Kým predkladatelia Ján Podmanický zo Smeru a Ľudmila Mušková z HZDS tvrdili, že chcú zabrániť registrácii recesistických hnutí a nebezpečných siekt, ktoré si budú nárokovať podporu od štátu, šéf SNS Ján Slota priznal, že „my nechceme behať v turbanoch po slovenskej zemi."

Michal Drotován na stránkach Pravého spektra spochybnil úprimnosť predkladateľov, keď upozornil, že od roku 1989 sa u nás registrovali iba štyri náboženské spoločnosti.

Stovky proti tisícom

Ficova koalícia sa vzácne zhodla s opozíciou, za sprísnenie zákona boli takmer všetci prítomní poslanci. Zámerne tak vytvorili stav, keď si výhody od štátu môžu užívať aj malé cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré registráciu stihli „po starom", kým početnejšie skupiny šancu stratili.

V praxi to znamená, že tisícky moslimov nemajú rovnaké práva ako baháji a mormóni, ktorých je len pár desiatok až stoviek, či Židia, ku ktorým sa pri sčítaní ľudu prihlásilo niečo cez dvetisíc ľudí. Menej ako dvetisíc veriacich majú aj Cirkev československá husitská, respektíve Starokatolícka cirkev.

Nepáčilo sa to ani generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, ktorý dal podnet na Ústavný súd. Ten rozhodol, že všetko je v poriadku. Ministerstvo zahraničných vecí pritom vo svojej správe dávno pred prijatím novely priznalo, že kritériá pre registráciu cirkvi u nás patria k najtvrdším vo vyspelej Európe, pričom sú porovnateľné s právnym poriadkom krajín strednej Ázie.

Užívajú si výhody

Výhody registrovaných cirkví spočívajú najmä v nárokovaní si peňazí na prevádzku, platy duchovných, vyučovanie náboženstva, zriadenie cirkevných škôl, v možnosti vykonávať sobášne obrady a podobne. Päť registrovaných cirkvi a náboženských spoločností si síce nárok na financie od štátu neuplatňuje, priznávajú však iné bonusy.

Andrea Poloková z Bahájskeho spoločenstva vraví, že na niektorých školách využívajú možnosť učiť náboženstvo. Podľa nej výhoda registrácie spočíva už v tom, že baháji majú právnu subjektivitu, čo odbúrava prekážky napríklad pri preberaní doporučených zásielok. „Ak potrebujete fungovať kolektívne, organizovať väčšie akcie, prenajímať si miestnosti, komunikovať s mimovládkami či inými cirkvami a podobne, právna subjektivita to zjednoduší."

Identické výhody potvrdila aj hovorkyňa Monika Baťková z Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni). „Právna subjektivita uľahčuje prenajímanie priestorov, pôsobenie misionárov, navyše nemusíme každé zhromaždenie hlásiť na miestnom alebo obecnom úrade. Dobré tiež je, že môžeme vykonávať sobášne obrady." Mormóni aj baháji sa stihli registrovať ako poslední v rokoch 2006 a 2007.

Uspeli by šiesti z osemnástich

Podľa výsledkov posledného sčítania ľudu v roku 2001 by dnešné podmienky na registráciu splnili zrejme len rímskokatolíci, evanjelici, gréckokatolíci, reformovaní kresťania, pravoslávni a veľmi tesne aj jehovisti. Ostatných dvanásť registrovaných cirkví a náboženských spoločností by malo smolu.

O tom, že novela zákona šla proti moslimom, oni sami nepochybujú. Šéf Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna tvrdí, že „niektoré cirkvi a možno aj sekty ani zďaleka nespĺňajú súčasné podmienky na registráciu. Sú diskriminačné a namierené priamo proti nám. Svedčí o tom aj takmer úplná politická zhoda pri hlasovaní, a tiež rýchlosť, akou bol tento nešťastný zákon prijatý."

Podľa šéfky Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Michaely Moravčíkovej sa u nich na sprísnenie zákona žiadna malá cirkev alebo náboženská spoločnosť oficiálne nesťažovala. „Sme však v kontakte s tými, ktorí sa hlásia k neregistrovaným náboženským subjektom, a vieme o ich problémoch a potrebách."

Moravčíková vníma problém islamu ako špecifický. „Od dôb anexie Bosny bolo toto náboženstvo uznané Rakúsko-uhorskou monarchiou, pričom to bolo recipované aj československým právnym systémom. Séria zákonodarných zmien po nástupe komunizmu ho už za uznané nepovažovala. Problematiku neregistrovaných cirkví sa však snažíme riešiť."

Podľa SaS sú pravidlá zvláštne

Konzervatívec a šéf KDS Vladimír Palko s prísnym zákonom problém nemá. „Rozhodujúca je rovnosť občanov vo svojich právach bez ohľadu na vierovyznanie. Tá je zaručená. To neznamená, že štát sa musí správať rovnako ku všetkým cirkvám a náboženským spoločnostiam. Rovnako sa nespráva ani ku všetkým politickým stranám. Do parlamentu sa dostanete iba vtedy, keď máte päť percent."

Podľa Palka v liberálnych kruhoch prevláda názor, že štát je neutrálnym rozhodcom medzi náboženstvami. „To je však v rozpore s históriou, lebo naša civilizácia má kresťanské korene. Naopak, táto civilizácia sa tisíc rokov konfrontovala v zápase s islamom. Nerozlišovanie medzi kresťanstvom a islamom sa trochu podobá na konanie človeka nerozlišujúceho medzi svojimi rodičmi a cudzími ľuďmi. Preto sa domnievam, že súčasná zákonná úprava je v poriadku."

Martin Poliačik zo SaS si myslí, že „je zvláštne, ak vznikla situácia, že niektoré malé cirkvi dnes majú nárok na príspevky od štátu a väčšie nie."

Mal by sa vraj zmeniť celý systém. „Sme za odluku cirkvi od štátu. Lepší by bol model, v ktorom by každý veriaci dal napríklad jedno percento svojho príjmu ľubovoľnej cirkvi. O tom, ktorá prežije, by teda rozhodli jej podporovatelia. Registrácia by tak plnila len funkciu oznámenia."

Veľké cirkvi proti zmene

Proti zmene prísneho zákona sú evanjelici. Podľa generálneho dozorcu ECAV Pavla Delingu „naša cirkev nepovažuje za potrebné, aby zákon, požadujúci na registráciu cirkvi počet 20 tisíc členov, bol novelizovaný."

KBS zákon nechcela komentovať. Podľa hovorcu Jozefa Kováčika nejde o záležitosť katolíckej cirkvi. „Je na štáte, aby dokázal regulovať veci z pohľadu toho, ako sa má vyvíjať spoločnosť." Faktom je, že pred prijímaním novely zákona o registrácií cirkví sa premiér Robert Fico stretol s kardinálom Korcom a bývalá hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová existenciu istých dohôd s katolíckou cirkvou v minulom období nepoprela.

Jaroslav Franek z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku si netrúfa posúdiť, či bol zákon šitý na moslimov. „Problémom boli skôr malé sekty na okraji spoločnosti. Robili veci, ktoré sa majorite nepáčili, napríklad v súvislosti s drogami. Podľa mňa to bolo orientované na nich. Moslimská komunita sa oficiálneho uznania domáhali dlhšie, nielen v čase, keď sa novelizoval zákon."

Hovorca KDH Matej Kováč tlmočil, že na zmenu zákona nevidí dôvod, jeho kolega z SDKÚ Michal Lukáč priznal, že v súčasnom volebnom období to nie je priorita. László Nagy zo strany Most - Híd, naopak, uznáva, že predpis je zbytočne prísny. „Podporujem zjednodušenie registrácie tak, aby všetci mohli uplatňovať právo na slobodu náboženského vyznania a viery, ako aj prejavovať svoje náboženstvo súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov."

Pozrite si podmienky registrácie cirkví v zahraničí:

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Využívajte nonstop služby právnika s poistením právnej ochrany
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  3. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  7. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  8. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  9. Home (ale aj) Office
  10. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  1. Využívajte nonstop služby právnika s poistením právnej ochrany
  2. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  3. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  4. Poznanie
  5. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  7. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  8. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  9. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  10. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 33 647
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 31 134
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 21 299
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 13 769
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 11 909
  6. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 11 462
  7. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 10 261
  8. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 9 983
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 403
  10. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 9 198
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Čo vybral Kočner z trezoru? Polícia si dôležité video vypýtala neskoro

Kamerové záznamy z bánk sa automaticky ničia po 13 mesiacoch.

Známa snímka z bezpečnostnej kamery v Tatra banke z 27. februára 2018, deň po zverejnení informácií o vražde novinára Jána Kuciaka. Marian Kočner bol najprv v bezpečnostnej schránke, vzal z nej čosi malé a vzápätí vybral z vlastného účtu 50-tisíc eur.

Koronavírus: Situácia v Prahe je vážna, Babiš vystúpi s prejavom (minúta po minúte)

Slovensko eviduje celkovo 6 677 prípadov nákazy koronavírusom. Pandémia si doteraz vyžiadala 39 obetí.

Ilustračná fotografia.
Cynická obluda

Boris Kollár radí s knihou

Absurdnejšia výhovorka, ako že sa Haščák a Kollár stretli pre knihu by už bolo len ak by sa stretli, aby robili jazykové korekcie.

Dobré ráno

Dobré ráno: Snáď sa Slovensko poučí, čo sa deje v Česku

Jaroslav Flegr hovorí, ako sa nám pandémia vymyká spod kontroly.

Podcast Dobré Ráno.

Neprehliadnite tiež

Kotleba opäť namieta zaujatosť sudkyne

Pokračuje súd v kauze kontroverzných šekov.

Marian Kotleba na súde.

Čo vybral Kočner z trezoru? Polícia si dôležité video vypýtala neskoro

Kamerové záznamy z bánk sa automaticky ničia po 13 mesiacoch.

Známa snímka z bezpečnostnej kamery v Tatra banke z 27. februára 2018, deň po zverejnení informácií o vražde novinára Jána Kuciaka. Marian Kočner bol najprv v bezpečnostnej schránke, vzal z nej čosi malé a vzápätí vybral z vlastného účtu 50-tisíc eur.

Koronavírus: Situácia v Prahe je vážna, Babiš vystúpi s prejavom (minúta po minúte)

Slovensko eviduje celkovo 6 677 prípadov nákazy koronavírusom. Pandémia si doteraz vyžiadala 39 obetí.

Ilustračná fotografia.
Dobré ráno

Dobré ráno: Snáď sa Slovensko poučí, čo sa deje v Česku

Jaroslav Flegr hovorí, ako sa nám pandémia vymyká spod kontroly.

Podcast Dobré Ráno.