SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky
VIERA

Zákon hodil moslimov do vreca so sektami

Malé registrované cirkvi a náboženské spoločnosti si výhody od štátu pochvaľujú.

ilustračné fotoilustračné foto (Zdroj: ČTK)

Zaregistrovať si novú cirkev či náboženskú spoločnosť a získať výhody od štátu nie je ľahké. Prísnu legislatívu v roku 2007 ešte pritvrdila novela zákona, podľa ktorej nestačia podpisy 20 tisíc sympatizantov, ale 20 tisíc členov.

Keďže podpisy už zbierala aj niekoľkotisícová komunita moslimov, mnohí vnímali novelu ako účelovú. Kým predkladatelia Ján Podmanický zo Smeru a Ľudmila Mušková z HZDS tvrdili, že chcú zabrániť registrácii recesistických hnutí a nebezpečných siekt, ktoré si budú nárokovať podporu od štátu, šéf SNS Ján Slota priznal, že „my nechceme behať v turbanoch po slovenskej zemi."

Michal Drotován na stránkach Pravého spektra spochybnil úprimnosť predkladateľov, keď upozornil, že od roku 1989 sa u nás registrovali iba štyri náboženské spoločnosti.

Stovky proti tisícom

Ficova koalícia sa vzácne zhodla s opozíciou, za sprísnenie zákona boli takmer všetci prítomní poslanci. Zámerne tak vytvorili stav, keď si výhody od štátu môžu užívať aj malé cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré registráciu stihli „po starom", kým početnejšie skupiny šancu stratili.

V praxi to znamená, že tisícky moslimov nemajú rovnaké práva ako baháji a mormóni, ktorých je len pár desiatok až stoviek, či Židia, ku ktorým sa pri sčítaní ľudu prihlásilo niečo cez dvetisíc ľudí. Menej ako dvetisíc veriacich majú aj Cirkev československá husitská, respektíve Starokatolícka cirkev.

Nepáčilo sa to ani generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, ktorý dal podnet na Ústavný súd. Ten rozhodol, že všetko je v poriadku. Ministerstvo zahraničných vecí pritom vo svojej správe dávno pred prijatím novely priznalo, že kritériá pre registráciu cirkvi u nás patria k najtvrdším vo vyspelej Európe, pričom sú porovnateľné s právnym poriadkom krajín strednej Ázie.

Užívajú si výhody

Výhody registrovaných cirkví spočívajú najmä v nárokovaní si peňazí na prevádzku, platy duchovných, vyučovanie náboženstva, zriadenie cirkevných škôl, v možnosti vykonávať sobášne obrady a podobne. Päť registrovaných cirkvi a náboženských spoločností si síce nárok na financie od štátu neuplatňuje, priznávajú však iné bonusy.

Andrea Poloková z Bahájskeho spoločenstva vraví, že na niektorých školách využívajú možnosť učiť náboženstvo. Podľa nej výhoda registrácie spočíva už v tom, že baháji majú právnu subjektivitu, čo odbúrava prekážky napríklad pri preberaní doporučených zásielok. „Ak potrebujete fungovať kolektívne, organizovať väčšie akcie, prenajímať si miestnosti, komunikovať s mimovládkami či inými cirkvami a podobne, právna subjektivita to zjednoduší."

Identické výhody potvrdila aj hovorkyňa Monika Baťková z Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni). „Právna subjektivita uľahčuje prenajímanie priestorov, pôsobenie misionárov, navyše nemusíme každé zhromaždenie hlásiť na miestnom alebo obecnom úrade. Dobré tiež je, že môžeme vykonávať sobášne obrady." Mormóni aj baháji sa stihli registrovať ako poslední v rokoch 2006 a 2007.

Uspeli by šiesti z osemnástich

Podľa výsledkov posledného sčítania ľudu v roku 2001 by dnešné podmienky na registráciu splnili zrejme len rímskokatolíci, evanjelici, gréckokatolíci, reformovaní kresťania, pravoslávni a veľmi tesne aj jehovisti. Ostatných dvanásť registrovaných cirkví a náboženských spoločností by malo smolu.

O tom, že novela zákona šla proti moslimom, oni sami nepochybujú. Šéf Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna tvrdí, že „niektoré cirkvi a možno aj sekty ani zďaleka nespĺňajú súčasné podmienky na registráciu. Sú diskriminačné a namierené priamo proti nám. Svedčí o tom aj takmer úplná politická zhoda pri hlasovaní, a tiež rýchlosť, akou bol tento nešťastný zákon prijatý."

Podľa šéfky Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Michaely Moravčíkovej sa u nich na sprísnenie zákona žiadna malá cirkev alebo náboženská spoločnosť oficiálne nesťažovala. „Sme však v kontakte s tými, ktorí sa hlásia k neregistrovaným náboženským subjektom, a vieme o ich problémoch a potrebách."

Moravčíková vníma problém islamu ako špecifický. „Od dôb anexie Bosny bolo toto náboženstvo uznané Rakúsko-uhorskou monarchiou, pričom to bolo recipované aj československým právnym systémom. Séria zákonodarných zmien po nástupe komunizmu ho už za uznané nepovažovala. Problematiku neregistrovaných cirkví sa však snažíme riešiť."

Podľa SaS sú pravidlá zvláštne

Konzervatívec a šéf KDS Vladimír Palko s prísnym zákonom problém nemá. „Rozhodujúca je rovnosť občanov vo svojich právach bez ohľadu na vierovyznanie. Tá je zaručená. To neznamená, že štát sa musí správať rovnako ku všetkým cirkvám a náboženským spoločnostiam. Rovnako sa nespráva ani ku všetkým politickým stranám. Do parlamentu sa dostanete iba vtedy, keď máte päť percent."

Podľa Palka v liberálnych kruhoch prevláda názor, že štát je neutrálnym rozhodcom medzi náboženstvami. „To je však v rozpore s históriou, lebo naša civilizácia má kresťanské korene. Naopak, táto civilizácia sa tisíc rokov konfrontovala v zápase s islamom. Nerozlišovanie medzi kresťanstvom a islamom sa trochu podobá na konanie človeka nerozlišujúceho medzi svojimi rodičmi a cudzími ľuďmi. Preto sa domnievam, že súčasná zákonná úprava je v poriadku."

Martin Poliačik zo SaS si myslí, že „je zvláštne, ak vznikla situácia, že niektoré malé cirkvi dnes majú nárok na príspevky od štátu a väčšie nie."

Mal by sa vraj zmeniť celý systém. „Sme za odluku cirkvi od štátu. Lepší by bol model, v ktorom by každý veriaci dal napríklad jedno percento svojho príjmu ľubovoľnej cirkvi. O tom, ktorá prežije, by teda rozhodli jej podporovatelia. Registrácia by tak plnila len funkciu oznámenia."

Veľké cirkvi proti zmene

Proti zmene prísneho zákona sú evanjelici. Podľa generálneho dozorcu ECAV Pavla Delingu „naša cirkev nepovažuje za potrebné, aby zákon, požadujúci na registráciu cirkvi počet 20 tisíc členov, bol novelizovaný."

KBS zákon nechcela komentovať. Podľa hovorcu Jozefa Kováčika nejde o záležitosť katolíckej cirkvi. „Je na štáte, aby dokázal regulovať veci z pohľadu toho, ako sa má vyvíjať spoločnosť." Faktom je, že pred prijímaním novely zákona o registrácií cirkví sa premiér Robert Fico stretol s kardinálom Korcom a bývalá hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová existenciu istých dohôd s katolíckou cirkvou v minulom období nepoprela.

Jaroslav Franek z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku si netrúfa posúdiť, či bol zákon šitý na moslimov. „Problémom boli skôr malé sekty na okraji spoločnosti. Robili veci, ktoré sa majorite nepáčili, napríklad v súvislosti s drogami. Podľa mňa to bolo orientované na nich. Moslimská komunita sa oficiálneho uznania domáhali dlhšie, nielen v čase, keď sa novelizoval zákon."

Hovorca KDH Matej Kováč tlmočil, že na zmenu zákona nevidí dôvod, jeho kolega z SDKÚ Michal Lukáč priznal, že v súčasnom volebnom období to nie je priorita. László Nagy zo strany Most - Híd, naopak, uznáva, že predpis je zbytočne prísny. „Podporujem zjednodušenie registrácie tak, aby všetci mohli uplatňovať právo na slobodu náboženského vyznania a viery, ako aj prejavovať svoje náboženstvo súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov."

Pozrite si podmienky registrácie cirkví v zahraničí:

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 804
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 912
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 722
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 770
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 659
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 935
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 235
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 523
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 182
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 915
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Plošné testovanie na Covid-19 v Bratislave.
Ľudia čakajú na plošné testovanie v Bratislave.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

Neprehliadnite tiež

Veľké testovanie Slovenska, pozrite si galérie z odberných miest

Funkčných je viac ako 98 percent odberových tímov.

Odberné miesto COVID-19 v obci Lubina.

Keď ráno videli tie rady, zvolili plán B. Košičania sa testujú aj v dedinách

Prišla i sedemročná: Keď všetci môžu, tak tiež chcem.

V rade bolo 20 až 30 ľudí, trvalo to len čosi viac ako hodinu.

Harichovčania sa na testovanie objednali cez rezervačný systém obce

Využilo to 900 ľudí. K odberom prichádzajú postupne.

Obecný úrad v Harichovciach, odberné miesto.

Otvorených je viac ako 98 percent odberných miest, Naď hovorí o malom zázraku

Z celkového počtu 4961 plánovaných odberných miest bolo otvorených 4900.

Odberné miesta v Bratislave.