BRATISLAVA. Na Slovensku stále nie je téma uznania Kosova aktuálna, no tento postoj nebráni európskej perspektíve Kosova.
„Cieľom je to, aby sa mohli dostaviť naozaj dobré vzťahy medzi Belehradom a Prištinou,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Slovenska Mikuláš Dzurinda, ktorý dnes ako šéf diplomacie predsedníckej krajiny V4 hostil v Bratislave neformálne stretnutie šéfov diplomacií V4 a západného Balkánu.
„Sme za dialóg a bolo by dobré, keby sa naozaj aj začal,“ dodal Dzurinda, ktorý tvrdí, že je dobré aj to, že nemajú všetky krajiny rovnaký názor.
Ako ho doplnil minister zahraničných vecí Maďarska János Mártonyi, dnes pri obede šéfov diplomacií krajín V4 a západného Balkánu Srbsko aj Kosovo vyjadrili ochotu začať vo veľmi krátkom čase rokovania – už tento mesiac. „Zrejme citlivejšie otázky budú riešiť neskôr, dnešok však priniesol pozitívum,“ podotkol Mártonyi.
Ministri sa už 6. októbra 2009 zhodli, že budúcnosť Balkánu je v európskej perspektíve. Rozširovanie únie je jednou z priorít Visegrádskej štvorky, Maďarsko a Poľsko sa tomuto problému budú špeciálne venovať počas predsedníctva únie.
Tá by podľa záverov stretnutia mala úspešne ukončiť prístupové rokovania s Chorvátskom v roku 2011. Eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle vysvetlil, že rokovania Chorvátska trochu „pokulhávali“, stáli pre bilaterálny spor so Slovinskom, no ten už je vyriešený a „finiš Chorvátska by už mal byť bezproblémový.“
Krajina má však pred sebou ešte niekoľko kapitol, najťažšia sa bude týkať základných slobôd a súdnictva.
Albánsko by malo vyriešiť svoju parlamentnú krízu, aby posilnilo demokratické inštitúcie. Zároveň by v čo najskoršom možnom termíne mala únia otvoriť prístupové rokovania s Macedónskom, píše sa v spoločnom materiáli.
V4 očakáva od Rady Európy, že prihlášku Srbska postúpi čo najskôr Európskej komisii. V prípade Srbska však platí podmienka spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom v prípade Radka Mladiča, dodal Füle.
„Otázky typu kedy sú vždy ošemetné,“ vyhlásil Dzurinda v súvislosti s presným termínom začatia prístupových rokovaní s Čiernou Horou, no dodal, že v prípade tejto krajiny pozoruje veľmi úspešnú cestu plniť kritériá.
Bosna a Hercegovina by podľa ministrov V4 mala sformovať štátne inštitúcie a doriešiť všetky procesy súvisiace práve s úniou.
„Kredibilita je základnou podmienkou úspechu,“ dodal Dzurinda. Vysvetlil, že plniť kritériá je síce bolestivé, ale s pomocou priateľov sa to dá a dnes konkrétne priateľstvo západnému Balkánu ponúkli. Na slovenskom rezorte diplomacie navyše vzniká centrum pre zdieľanie slovenských integračných skúseností. „Dvere sú otvorené a perspektíva tu je,“ ubezpečil krajiny západného Balkánu Mártonyi.
Český šéf diplomacie Karel Schwarzenberg zase tvrdí, že prístupový proces síce nie je ľahký, ale je dôležité, aby krajiny, ktoré „zo žumpy vyšli skôr,“ pomohli tým, ktorým sa to nepodarilo.
„Pokrok na európskej ceste je podmienený úspechmi doma,“ varoval Füle, ktorý ocenil, že dnešná schôdzka sa koná tesne pred tým, ako o rozširovacom balíčku budú rokovať šéfovia európskych diplomacií.