Existuje teória, podľa ktorej má každý človek svoju vlastnú rozprávku. Takú, ktorá odráža jeho život. Stačí, aby ste si spomenuli, ktorý príbeh bol v detstve váš najobľúbenejší. Dokázali ste ho počúvať každý deň znova a znova, stotožnili ste sa s hrdinom, fascinovalo vás jeho konanie a všetky detaily dobrodružstva.
Niektorí psychoanalytici tvrdia, že hrdina či rozprávka, ktoré sa vtedy na vás nalepili, dopredu opísali problém, na ktorý ste potom počas vývoja a v dospelosti narážali. A nielen to. Dokonca je v nej zašifrovaný aj návod na jeho riešenie.
Joseph Campbell, svetový klasik v oblasti výskumu mytológie dokázal, že symbolika zo starých rozprávok, povestí a mýtov má aktuálny význam aj pre moderného človeka a môže pomôcť pri orientácii na jeho životnej ceste.
„Rozprávky a mýty sú naliehavou výzvou k prebudeniu a uvedomeniu si svojej životnej úlohy a zároveň presným opisom jednotlivých fáz, ktoré treba absolvovať, kým dokončíme svoj životný príbeh," napísal.
Ak je teda dieťa očarené nejakým obrazom, emocionálne s ním zarezonuje a jeho podvedomie sa otvorí posolstvu obľúbeného príbehu. Podľa slávneho psychoterapeuta Carla Gustava Junga potom človek v živote akoby privolával situácie, ktoré svojím významom a priebehom zodpovedajú našej psyché a umožňujú nám získať práve tie skúsenosti, ktoré na zocelenie svojej osobnosti potrebujeme.
„Taký musíš byť, sám sebe neujdeš," hlásal zasa Johann Wolfgang Goethe, ktorý dokonca tvrdil, že človek prichádza na svet s určitým vopred pripraveným „osudom". Je vybavený nejakým charakterom, temperamentom, ale i príbehom, hoci spočiatku len tušeným. No Jung tvrdí, že keď si svoj príbeh po rokoch znova prehrávate v mysli, vynoria sa vám styčné body a rozuzlenia, ktoré vedú k poznaniu, že „ste sa stali tým, kým ste na počiatku boli".
Psychológovia čítajú rozprávky inak
Ktorú rozprávku si z detstva pamätáte? Snehulienku či Krásku a zviera? Možno zistíte, že práve ony odrážajú konflikt skrytý vo vašej duši.
Majka z Gurunu spadla z oblakov a hoci nevedela plynulo hovoriť, očarila prinajmenšom dve generácie detí. Málokomu by napadlo vidieť v nej psychologickú metaforu nepochopenej ženskosti uprostred mužského sveta. Lenže presne takú úlohu jej prisudzuje psychológ Jan Stern.
Alebo rozprávka o Ferdovi Mravcovi. Na jednej strane smiešne a poučné príbehy, na druhej dva póly tej istej chlapčenskej duše v podobe aktívneho Ferda a neohrabaného Truhlíka.
Vidieť v rozprávkach zašifrované posolstvá z vnútorného sveta človeka sa učili už zakladatelia modernej psychológie ako Freud, Jung či Fromm. A ich nasledovníci to robia doteraz. Rozprávkové bytosti a príbehy pre nich predstavujú dokonalý zdroj vzorcov ľudského správania. Veď nie je náhoda, že niektoré povesti, legendy a bájky počúvajú deti už stovky rokov a poučenie z nich si nevedomky odnášajú do svojej dospelosti.
Prečo šťastné konce
„Minimálne od piatich rokov dieťa vie, že rozprávkové príbehy nie sú skutočné," hovorí klinická psychologička a psychoterapeutka Jaromíra Jánošková.
Prvotný význam rozprávok tkvie v tom, že sa deti môžu s hrdinom stotožniť. „Rozprávky učia, že hlavná postava môže nájsť sama seba a šťastie, len ak sa vydá do sveta. Postavenie kráľa, po ktorom rozprávkoví hrdinovia túžia, reprezentuje stav nezávislosti, vládnutia, nie ovládania," dodáva Jaromíra Jánošková.
Rozprávky umožňujú spoznať v sebe doslovne netvora a naučiť sa ovládať pudové hnutia na modelových situáciách. „Keď strach z pohltenia alebo ovládnutia vlastnými pudmi vezme na seba konkrétnu podobu, napríklad podobu draka či čarodejnice, môže nad ním hrdina vyhrať," tvrdí.
Rozprávky ukazujú na výhody morálneho konania, keď človek nepodlieha princípom slasti. Jánošková zdôrazňuje, že detskému mysleniu sú blízke animizmus a symbolizmus, ktoré rozprávky využívajú.
Šťastné konce rozprávok zas dávajú dieťatu nádej do budúcnosti, poskytujú mu útechu z nastolenie spravodlivosti. „Ak si dieťa nevie optimisticky predstaviť budúcnosť, každá zmena ho bude ohrozovať, čo je napríklad typické pre autizmus," vysvetľuje Jánošková.
Rozprávky používajú vo svojej praxi aj psychoterapeuti. Jungiánska terapeutka Verena Kastová v knihe Dynamika symbolov hovorí, že keď nás v terapeutickej situácii napadne určitá rozprávka, osobná história pacienta sa tým zasadí do širších súvislostí.
Tri oriešky pre Popolušku.
Tri skupiny
Jaromíra Jánošková delí rozprávky z psychologického hľadiska riešenia konfliktov na tri skupiny.
V prvej skupine je hrdina na začiatku i konci príbehu v rovnakej životnej situácii, počas neho však spracúva istú emocionálnu krízu. Do tejto skupiny patrí napríklad rozprávka o džinovi vo fľaši či o troch prianiach. Tieto rozprávky radia, ako zvládnuť prudkú emóciu.
V druhom type rozprávok ide o symbolické vyhnanie z bezpečia a závislosti od rodičov. Ideálnym prípadom tohto typu je príbeh o Janíčkovi a Marienke, ktorí sa odrazu musia v lese správať samostatne. Motív vypudenia z domu, aby sa človek mohol stať samým sebou a založiť si vlastnú rodinu, nachádzame aj v rozprávke Braček a sestrička od bratov Grimmovcov a mnohých ďalších.
Tretí typ rozprávok sa dotýka oidipálnej problematiky, zvyčajne sa začínajú smrťou dobrej matky, následne sa hrdina či hrdinka musí identifikovať s vlastnou pohlavnou rolou.
„Vo vývoji dieťaťa sú chvíle, keď dieťa už vie, že matka nie je len dobrá. Keby dobrou ostala, bránilo by to dieťaťu vo vývoji. Ide o typické pubertálne odpútavanie sa," vysvetľuje Jánošková. Prejavom oidipovského konfliktu v rozprávkach je aj tá najbežnejšia rozprávková situácia - chlapec vyslobodzuje princeznú zo zajatia draka.
Niektoré rozprávky zas poukazujú aj na nezvládnutie rodičovských rolí, keď otec či matka dieťa neprijímajú, obmedzujú ho alebo naň žiarlia. Niekedy je zakliatie hrdinu dôsledkom neuvážených prianí jeho rodičov - ako je tomu v rozprávke o zhavranených bratoch.
Zvierací ženích
Celá séria rozprávok hovorí o zvieracom ženíchovi. Ich prototypom je príbeh Amora, ktorý sa zaľúbil do Psyché, ale chodil ju navštevovať len v noci a Psyché mu nemohla pozrieť do tváre. V tomto type príbehov matka zvyčajne nevystupuje. Kráska ide za zvieraťom z lásky k otcovi, keď sa jej láska stáva zrelou, zmení sa aj ženích. Treba, aby žena premohla svoj pohľad na sexualitu ako na niečo zvieracie," vysvetľuje Jánošková.
Sexualitu symbolizuje napríklad aj Žabí kráľ. „Znechutenie zo žaby je primerané, ak je človek na sexualitu nezrelý. Množstvo príbehov sa podobá zas na Modrofúza francúzskeho rozprávkara Charlesa Perraulta. Patrí medzi ne aj Fitcherov vták od bratov Grimmovcov či anglická rozprávka Pán Líška. „To sú rozprávania o sexuálnom pokušení a o ničivých aspektoch žiarlivej lásky, ktorá je schopná druhého zabiť, len aby človek nepatril inému," hovorí Jánošková.
Rozprávanie rozprávok by nemalo nikdy zaniknúť. Ako nám pripomína aj príbeh Šeherezádinej Tisíc a jednej noci, fantazijné príbehy čítané milujúcou osobou dokážu zmeniť aj krutého kráľa, ktorý už ľuďom úplne prestal dôverovať.
„Odporúčam všetkým začínajúcim literátom, aby ich dielo tlmočilo aspoň také dôležité myšlienky ako rozprávky, ktoré si rozprávame v materskej škole," radí Jan Stern.
Ktorá rozprávka je vaša?
Popoluška
Príbeh Popolušky ukazuje, že bez úsilia nie je možné nič dosiahnuť a že tlak vonkajšieho prostredia môže mať aj pozitívny vplyv na vývoj hrdinky. „Ak dieťa splní úlohy, ktoré sú naň kladené, môže sa stať ´princeznou´ a nadobudnúť identitu dospelej zrelej ženy. Nevlastné sestry, od ktorých macocha nič nechce, nič nedosiahnu," pripomína psychologička Jaromíra Jánošková.
Zašpinenie Popolušky interpretuje ako symbol pudovej slobody. Pre tento príbeh je dôležitá najprv milujúca matka, neskôr v nej cítime oidipovskú lásku k otcovi a rivalitu vo vzťahu k jeho novej žene.
Podobné motívy nachádzame aj v príbehoch Soľ nad zlato či O dvanástich mesiačikoch, ktoré sa často interpretujú ako nachádzanie vlastnej sexuality, zmierovanie sa so ženskými menštruačnými cyklami. Existujú aj názory, že zlá cudzia matka z rozprávok je vlastne našou vlastnou matkou.
O Janíčkovi a Marienke
Táto rozprávka reprezentuje strach dieťaťa z opustenia rodičmi a strach z hladu. Reaguje na tie najzákladnejšie priania a úzkosti, rieši konflikt medzi túžbou zožrať a strachom byť zožratý. Chalúpka je symbolom matky, keď sa niekto oddá nekontrolovanej žravosti.
Na konci príbehu sa zdanlivo nič nemení, iba deti sú obohatené skúsenosťou. Jan Stern túto rozprávku prirovnáva dokonca k mýtu o Adamovi a Eve, deti trpia nejasným pocitom viny, ich rodičia ich opustili, zradili, nechali samy v lese. Janíčko je aktívny, Marienka podobne ako Eva reprezentuje hriech, trest a telesnosť.
Snehulienka
Rozprávka o Snehulienke predstavuje problém odlúčenia sa od konkurenčnej závistlivej matky. „Samotný útek z domu nepomáha, matka má nad Snehulienkou stále moc, nezávislosť môže získať až prepracovaním svojich vnútorných konfliktov," hovorí psychologička Jaromíra Jánošková. Snehulienka s trpaslíkmi je symbolom života v neadekvátnom prostredí s neprimeraným partnerom.
V príbehu sa stretávame s neuváženými, narcistickými prianiami matky mať dievčatko biele ako sneh a červené ako kvapky krvi. Rozprávka ukazuje, že ak rodič nedokáže prijať dieťa také, aké je, a ani to, že raz zaujme jeho miesto, dochádza k tragédii. Len ak dieťa nie je súperom ani sexuálnym objektom, môžu byť vzťahy rodičov a detí v norme.
Červená čiapočka
Témou Červenej čiapočky je konflikt medzi naivným, nevinným a agresivitou. Mužský element sa tu vyskytuje v podobe ochraňujúceho poľovníka, ale hlavne v podobe vlka s asociálnymi sklonmi. Červená farba znamená stratu nevinnosti, menštruačnú krv.
„Červená čiapočka dostáva čiapočku od staršej ženy, ale ešte do nej celkom nedorástla. Strach zo vzťahu s mužom je tu zobrazený ak ako strach z pohltenia ním, zo straty seba," hovorí Jaromíra Jánošková. Jan Stern tvrdí, že problémom Červenej čiapočky nie je stretnutie s mužom, ale vyslanie do temného lesa jej matkou. Studňa, do ktorej vlka hodia, má podľa mnohých autorov zjavne sexuálny podtón.
Šípková Ruženka
V tomto príbehu je na začiatku prianie rodičov, aby ich dieťa ostalo navždy dieťaťom. Príbeh je poučný v tom, že k sexuálnemu prebudeniu dôjde, či si to rodič praje, alebo nie.
Za spánkom Šípkovej Ruženky vidia niektorí čas medzi pohlavnou zrelosťou, reprezentovanou v rozprávke symbolicky pichnutím tŕňom ruže a začiatkom intímneho života, ktoré spustí princovo pobozkanie, po ktorom Šípková Ruženka aj celé kráľovstvo ožíva. Predčasní nápadníci zmiznú v tŕní.
Peter Pan
Večný chlapec Peter Pan je symbolom nezrelosti. „Jeho život - to je nekonečná zábava, dobrodružstvo a lietanie v oblakoch. Ale tiež večný únik pred prózou života, kompromismi, ľuďmi, ktorí by mohli od neho čosi požadovať," analyzuje poľský psychológ Zbigniew Miłuński.
Americký psychológ Dan Kiley zaviedol priamo termín syndróm Petra Pana, ktorým sa označuje stav dospelého, ale sociálne nevyzretého jedinca. Sprievodnými javmi tohto syndrómu sú narcizmus, nezodpovednosť, rebelantstvo, závislosť od druhých, manipulatívnosť a viera v to, že dotyčný môže žiť mimo bežne zaužívaných pravidiel, noriem a zákonov. Je to teda dospelý chlapec so sexuálnymi problémami a večnou potrebou materskej opatery.
Váženi čiatelia,
denník SME pre vás v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom pripravil ďalšiu filmovú edíciu s názvom Zlatá kolekcia slovenských rozprávok. Od budúceho piatku si päťkrát po sebe budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj DVD jednej z klasických rozprávok slovenskej kinematografie za cenu 5 eur.
Čakajú vás tituly:
Perinbaba ( 29.10.)
Soľ nad zlato (5.11.)
Kráľ Drozdia brada (21.11.)
Mahuliena zlatá panna (19.11.)
Pehavý Max a strašidlá (26.11.)
Podrobné informácie o edícii nádjete na www.petitshop.sk.
Vo Víkende vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
Beata
Balogová
