BRATISLAVA. Ušetriť peniaze na nákupe techniky zrejme nebude také ľahké, ako plánuje minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Štát podľa Mikloša za minulej vlády prerobil 220 miliónov eur na IT zákazkách. Kým minister tvrdí, že počítačové firmy sú po zmene vlády ochotné zľaviť z ceny, tie sa jasne nevyjadrili.
Firma Ness uviedla, že doteraz o zmene podmienok s nikým nerokovali. „Do tohto momentu nie, naša spoločnosť nebola oficiálne oslovená,“ povedala marketingová riaditeľka Silvia Pullmannová.
Ness spolupracuje na dvoch veľkých projektoch: elektronizácii zdravotníctva a katastra nehnuteľností. Oba sú za viac než 30 miliónov eur.
Kto má zľaviť?
Výsledkom projektu eHealth mali byť napríklad elektronické zdravotné knižky pre pacientov. Pullmannová dodala, že Ness sa nevyhýba diskusii. Či zľavia z ceny, však jasné nie je.
„Náklady na projekty boli v rámci našich schvaľovacích procesov v spoločnosti veľmi striktne posudzované až na úrovni celosvetového manažmentu,“ dodala Pullmannová.
Mikloš si nechal urobiť audit 33 projektov. Zmluvy za 465 miliónov eur boli podľa neho predražené o 50 percent. Ministerstvo včera nebolo schopné povedať, ktoré projekty boli predražené.
Projekty stoja
Ministerstvo kontroluje IT zmluvy už dva mesiace. Firmy tvrdia, že im to spôsobuje straty. „Plošné zastavenie projektov spôsobuje dodávateľom problémy vrátane značných nákladov na rezervované, ale nevyužívané kapacity,“ uviedol prezident IT Asociácie Slovenska Juraj Sabaka. Zodpovednosť za dohodnuté ceny podľa asociácie nenesú firmy, ale štát.
Zastavený je aj projekt elektronických služieb pre občanov. Po jeho zavedení sa mali napríklad sociálne príspevky vybavovať cez internet. Pracovala na ňom aj firma IBM. Na otázky, či je ochotná zľaviť z ceny, včera neodpovedala.
IBM pracovala aj na elektronickom výbere daní a odvodov za 56 miliónov eur. Túto zákazku preveruje Európsky úrad boja proti korupcii – OLAF.
Vyšetrovanie OLAFu podľa bývalého ministra financií Jána Počiatka (Smer) ešte nič nedokazuje. „To sa začne aj na základe novinových článkov.“ Počiatek trvá na tom, že IT tendre boli v poriadku. Výsledky Miklošovho preverovania spochybňuje.
Biznis so štátom je vysoko ziskový
Firma Accenture sa kedysi rozhodla, že sa nebude hlásiť do súťaží, ktoré vypíšu štátne inštitúcie. Riaditeľ PETER ŠKODNÝ hovorí, že nie sú dostatočne priehľadné.
Ako funguje biznis so štátom?
Je asi vysoko ziskový a za predpokladu, že sa uskutoční v rámci jedného volebného obdobia aj nízko rizikový – čiže veľmi atraktívny.
Dohadujú sa firmy medzi sebou o účasti na veľkých zákazkách?
Skôr uvažujú pragmaticky a vychádzajú zo svojej znalosti prostredia a reálnych šancí na víťazstvo. Historickým problémom sú aj zabetónovania niektorých dodávateľov vo vybraných rezortoch formou rôznych licencií a autorských práv, ktoré neprešli na obstarávateľa – čo je opak postupov v privátnom sektore.
Čo môže dvojnásobne predražiť projekt?
Projekt môže byť predražený ľubovoľne vysoko, keďže cena je vždy akceptovaná kupujúcim, v tomto prípade štátom. Takže ani dvojnásobok nemusí byť koniec.
Ako je to možné?
Potenciálnych príčin predraženia môže byť viac. Napríklad nedostatočná kontrola dodaného obsahu. Problematické je aj dodávanie nezmyselných alebo fiktívnych aktivít, ktoré nie sú potrebné alebo požadované, čo umožňuje práve nesprávne nastavený model kontroly. A nutné je aj to, aby bol projekt v súlade s celkovou stratégiou, inak ide o vyhodené peniaze.
Objednáva si štát nezmyselné služby, prípadne, majú firmy vyššie marže ako na trhu?
Väčšina služieb, ktoré obstaráva štát, má ekvivalent na domácom alebo na zahraničnom trhu. Je preto relatívne jednoduché posúdiť, či má služba zmysel, alebo či je cena primeraná. Informatizácia by mala byť prostriedkom, nie cieľom.Zuzana Petková
