BRATISLAVA. "Nepristupujeme k tomu plošne, ale snažíme sa komunikovať s každou z týchto organizácií a po diskusii s nimi sa nastavia jednotlivé úsporné opatrenia. To znamená, že nejde o plošný prístup, ale naozaj špecifický, lebo naozaj každá z týchto organizácii je v špecifickej situácii. Ale v tomto záväzok vyplývajúci aj z rozhodnutia vlády, samozrejme splníme,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA minister kultúry Daniel Krajcer.
Podľa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok je na 33 rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry (divadlá, galérie, múzeá, knižnice, hvezdáreň, osvetová činnosť) pre rok 2011 plánovaných 86,368 milióna eur (tento rok to bolo 89,569 milióna eur).
Do inštitucionálnej podpory sú zahrnuté aj výdavky 5,109 milióna eur na podporu aktivít štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu nad rámec ich rozpočtu. Po odpočítaní výdavkov na rekonštrukciu Reduty rastúcich o 1,1 mil. eur (Reduta rok 2010 - 5 656 369/ rok 2011 – 6 736 000) a transferu pre TASR, ktorý klesá o 1,04 mil. eur (ide o porovnanie schváleného rozpočtu roku 2010 – 2 036 679/ rok 2011 - 1 000 000), dosahuje medziročný pokles inštitucionálnej podpory štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií štyri percentá.
Medzi rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstva kultúry patria napríklad Štátne divadlo Košice, Univerzitná knižnica v Bratislave, Slovenská národná galéria, sieť múzeí Slovenského národného múzea a ďalšie.
Ministerstvo kultúry počíta v budúcoročnom rozpočte s poklesom prostriedkov. Vo všetkých rezortoch avizované 10-percentné znižovanie prevádzkových nákladov nechce Krajcer riešiť znižovaním platov. Namiesto toho chce zefektívniť aparát úradu ministerstva kultúry. Zmenou jeho organizačnej štruktúry a racionalizačnými opatreniami nebude podľa Daniela Krajcera nutné na úrade ministerstva znižovať platy. Úsporu zabezpečí zefektívnenie fungovania úradu.
“Určite to nerobíme plošne. Samozrejme, že aj my v budúcoročnom rozpočte sme museli rátať s istým poklesom finančných prostriedkov. Samozrejme, že sa to udialo. Je pravdou, že ja som intenzívne argumentoval, pretože slovenská kultúra je dlhodobo poddimenzovaná. To znamená, že nie celkom sa dá porovnávať s inými rezortmi, alebo inými oblasťami. Keď sa bavíme o priemernej mzde, priemernej výške platu ľudí, ktorí pracujú v oblasti kultúry, tak naozaj sme na úplne spodných rebríčkoch. Tá suma je 571 eur. Podarilo sa mi niektoré veci presadiť. To znamená, že áno, je tu reálne zníženie, ale nie je také, ako to navrhovalo pôvodne ministerstvo financií," uviedlo minister kultúry.
Do kultúry pôjde na budúci rok menej, v porovnaním s rozpočtom na tento rok výdavky zo štátneho rozpočtu na rok 2011 klesnú o 9,31 %, vyplýva to z návrhu rozpočtu, ktorý zverejnil rezort financií. Výdavky na kultúrne akcie národnostných menšín sa v roku 2011 už v kapitole nerozpočtujú, lebo táto agenda prechádza z kultúry na Úrad vlády SR. Výdavky zo štátneho rozpočtu na Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR pre tento rok sú 169,773 mil. eur, návrh na budúci rok je 167,192 mil. eur. Znamená to o 2,581 mil. eur menej do kultúry zo štátnej kasy. Spolu s inými zdrojmi kapitoly sa celkové výdavky v kultúre v roku 2011 očakávajú vo výške 170,050 mil. eur, pre tento rok to je suma 170,487 mil. eur.
Krajcer tvrdí, že z celkového objemu finančných prostriedkov nie je nadšený. Ako však dodal v rozhovore pre SITA, v celkovom objeme zdrojov pre kultúru sa mu podarilo "obhájiť niektoré veci aj napriek tomu, že pôvodne ich ministerstvo financií nenavrhovalo“. Nekonkretizoval ich však.
Niektoré organizácie v rezorte kultúry však upozorňujú, že šetriť na ľuďoch bude veľmi ťažké. Príkladom je Slovenské národné múzeum (SNM). Jeho odbory v súvislosti s plánom vlády znižovať vo všetkých rezortoch avizovaných 10 percent prevádzkových nákladov upozorňujú, že už dnes má SNM málo pracovníkov, navyše minimálne ohodnotených. Od roku 1994 až po súčasnosť bol v SNM "každý nárast pomeru priemerných miezd k celoslovenskému priemeru čiastočne, alebo úplne vykompenzovaný poklesom počtu pracovníkov".
Mzdy teda rástli, keď sa znižoval počet pracovníkov, konštatoval začiatkom októbra pre SITA Peter Tomčík, predseda Základného výboru Základnej organizácie Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry pri SNM v Bratislave. Odborári národného múzea takto reagovali na list šéfky sekcie ekonomiky ministerstva kultúry Viery Šoltýsovej zo septembra, v ktorom vyzvala generálneho riaditeľa SNM Rastislava Púdelku, "aby zaujal postoj k plánovanému znižovaniu mzdových nákladov v rezorte".
"Pracovníci múzea ako zamestnanci príspevkovej organizácie sú vnímaní ako zamestnanci verejnej správy, ku ktorej sa však z hľadiska vývoja svojich miezd ani v najmenšom nemôžu prirovnávať," pripomenul predseda odborárov v bratislavskom SNM. Aktuálna priemerná mesačná mzda v SNM je 621 eur, čo je 62 % z priemernej mzdy vo verejnej správe, informoval ďalej Tomčík a doplnil, že v SNM "už v 1. polroku 2010 došlo k zníženiu mzdových nákladov o 8,4 % v porovnaní s rokom 2009".
