BRATISLAVA.
"Opatrenia protipovodňovej ochrany uskutočňované v posledných desaťročiach boli prioritne zamerané na čo najrýchlejší odtok dažďovej vody z povodia v čo najväčšom množstve," píše sa v návrhu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí z dielne Úradu vlády SR.
Ako sa však upozorňuje v materiáli, ochranu pred povodňami nie je možné na Slovensku zabezpečiť iba hydrotechnickými opatreniami.
Podľa návrhu programu napriek tomu, že sa realizované opatrenia nazývali ako preventívne, svojou podstatou riešili už vzniknuté povodňové situácie. "Navyše, z hľadiska celoplošnej ochrany krajiny pred povodňami sú doteraz uplatňované riešenia v budúcnosti nerealizovateľné, a to nielen pre ich vysokú finančnú náročnosť. V podmienkach vysokej intenzity zrážok a veľkých prívalových dažďov povodňovú situáciu ešte zhoršujú." Riešenie preto Úrad vlády SR vidí namiesto v rozširovaní existujúcich a budovaní nových, kapacitne väčších sústav rýchlych odtokov dažďovej vody v manažmente povodí.
Zlepšenie stavu krajiny možno podľa návrhu programu dosiahnuť len tým, že sa pri realizácii hospodárskych aktivít v krajine budú uplatňovať ekosystémové postupy posilňujúce biodiverzitu a zlepšujúce hydrologický režim. "Ak je to len možné, nevhodné zasahovanie človeka do prírodných procesov treba v budúcnosti zastaviť, kompenzovať a zabrániť mu. Je nevyhnutné presadzovať vodohospodársku politiku, ktorá je v súlade s využívaním krajiny, ako aj ochranou životného prostredia a ochranou krajiny."
Vhodná stratégia tak má pozostávať z trojstupňového prístupu, a to v zachytení dažďovej vody, v jej retencii a v jej odvádzaní. "To znamená urobiť všetko pre zachytenie dažďovej vody tam, kde padá, a na jej zadržanie v lokalite. Prepustenie vody do vodného toku je až posledným krokom," ozrejmuje sa v návrhu programu. Ten preto okrem iného počíta s tým, že v intravilánoch obcí a miest vzniknú vodozádržné systémy, zariadenia a technické riešenia, ktoré by mali dokázať zadržať v krajine 250 miliónov metrov kubických dažďovej vody.
Úrad vlády SR upozorňuje, že riziká extrémnych záplav, vysušovania krajiny a ostatné riziká živelných pohrôm sa budú v nasledujúcich rokoch zvyšovať, pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene v prístupe k využívaniu krajiny, postupoch jej urbanizácie a k principiálnej zmene v hospodárení s vodou. Problémy sa budú exponenciálne prehlbovať, ak sa nezastaví predovšetkým nadmerné celoročné plošné odvodňovanie krajiny, ktoré vedie k jej prehrievaniu a vysušovaniu. "Je potrebné komplexne revitalizovať krajinu tak, aby dochádzalo k prirodzenej obnove vôd v krajinnej štruktúre. To spätne vytvorí priaznivé predpoklady prevencie pred povodňami, suchom a ostatnými rizikami náhlych živelných pohrôm," píše sa v materiáli.
Predložený materiál je výsledkom nového prístupu k problematike predchádzania povodní, ktorú chce kabinet Ivety Radičovej riešiť komplexnejšie. Vláda v tejto súvislosti už koncom augusta schválila návrh podmienok pre zabezpečenie prevencie pred povodňami. Materiál hovoril o tom, že udržateľné zabezpečenie prevencie je možné dosiahnuť iba pri súčasnom znižovaní povodňových rizík a rizík sucha.
