BRATISLAVA. Ako dnes po stretnutí so zástupcami zamestnávateľov a samospráv avizovala premiérka Iveta Radičová, všetky zúčastnené strany majú vôľu sa dohodnúť a zákon o starých envirozáťažiach by mohol byť do medzirezortného pripomienkového konania predložený do 15. novembra. Ozrejmila, že cieľom tohto kroku je predísť takej katastrofe, aká postihla Maďarsko, kde sa pretrhlo odkalisko s nebezpečným červeným kalom.
"Aby sme nestáli tvárou tvár tak vážnej katastrofe ako naši susedia, k tomu, aby sme predišli problémom, potrebujeme prijať zákon, ktorý odkladáme dlhé roky, a týka sa záťaží, ktoré máme v životnom prostredí," konštatovala šéfka kabinetu. Poznamenala, že jej predchodca zákon nepredložil v obave dopadov na zamestnanosť. "Nemôžeme takto rozmýšľať o budúcnosti SR, pretože budeme dávať na váhy na jednej strane zamestnanosť a na druhej životy a ohrozenie životov."
Radičová priblížila, že dnešným dňom sa preto obnovila činnosť pracovnej skupiny pod vedením štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva a životného prostredia Józsefa Nagyho, v ktorej bude zastúpená vláda, zamestnávatelia, chemický priemysel, ako aj mimovládne organizácie. Skupina sa má pokúsiť uzavrieť všetky otvorené otázky. Tie sú podľa Radičovej dve, a to čo so záťažami, pri ktorých je problém s identifikáciou majiteľa, a časový harmonogram odstraňovania záťaží. Premiérka vysvetlila, že za záťaže bez majiteľa by prevzal zodpovednosť štát, ostatné by mali odstraňovať zodpovedné firmy tak, aby nedošlo k ohrozeniu zamestnanosti.
Prezident Zväzu chemického priemyslu Roman Karlubík deklaroval, že zamestnávatelia si uvedomujú dôležitosť a vážnosť tohto problému a majú záujem spolupodieľať sa na riešení. Upozornil však, že problémom je veľká finančná záťaž na zamestnávateľov a preto treba pochopenie štátu, že sa záťaže nedajú riešiť zo dňa na deň, ale postupne.
Environmentalisti výsledky dnešného rokovania privítali. "Dôrazne ale odmietame argumentáciu predstaviteľov priemyselných zväzov, ktorí opätovne vyhlásili, že situácia sa nemôže riešiť zo dňa na deň. Keby priemysel doposiaľ nerobil všetko pre to, aby sa táto legislatívna norma neprijala, už dávno sme mohli problém riešiť a nemuseli sme sa dostať do tejto situácie," reagovala pre TASR hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová. Poznamenala, že napriek negatívnym skúsenostiam, ktoré majú s prípravou zákona, sú pripravení podieľať sa na jeho príprave a dúfajú, že tentokrát bude aj konečne predložený.
O problematike starých environmentálnych záťaží sa diskutuje už asi 20 rokov. Od roku 1998 sa hovorí o príprave zákona, ktorý by túto oblasť upravil. V roku 2003 sa začali prípravné práce. Predloženie návrhu vlani blokovalo memorandum medzi vládou a zamestnávateľskými zväzmi. V ňom sa kabinet zaviazal nepredkladať v dôsledku hospodárskej krízy zákony, ktoré by mali finančný dopad na zamestnávateľov.
Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalisiek sa v niektorých lokalitách prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí. Odhaduje sa, že zaťažené územia predstavujú okolo desať percent rozlohy Slovenska.
