BRATISLAVA. Takmer 1,2 milióna eur z nórskych fondov môže ísť na Topoľčiansky hrad, ktorý opravuje rodina expremiéra Roberta Fica (Smer). Nóri pôvodne stopli financovanie pre podozrenie z rodinkárstva a klientelizmu. Krátko pred návštevou nórskeho kráľovského páru na Slovensku peniaze na projekt uvoľnili.
Hrad rekonštruuje združenie na čele s Ficovým bratrancom Rastislavom Rybanským cez rodinnú firmu StyleMont. Podporu mu schválil Úrad vlády, ktorý je na Slovensku styčným bodom pre nórske fondy, v čase, keď bol Fico ešte premiérom.
„Rozhodli sme sa grant uvoľniť,“ povedal pre SME Sigve Soldal Bjorstad z bruselskej centrály nórskych fondov.
O prípade vedel aj minister
- prispievajú do nich Nórsko, Lichtenštajnsko a Island;
- financujú projekty v členských krajinách Európskej únie;
- na odplatu môžu voľne obchodovať v únii;
- na roky 2004 až 2009 vyčlenili Slovensku vyše 67 miliónov eur na asi stovku projektov;
- jedným z nich bol aj Topoľčiansky hrad;
- na Slovensku peniaze rozdeľuje Úrad vlády.
Topoľčiansky hrad preverovali nórske fondy od júna, keď vyšlo najavo, že dotáciu získal Rybanský.
„Zatiaľ nemám žiadne oficiálne stanovisko o ukončení monitoringu, takže sa nemám k čomu vyjadriť,“ reagoval včera Rybanský.
Bjorstad oznámil rozhodnutie o Topoľčianskom hrade v piatok. K prípadu sa ešte minulý týždeň vyjadril aj nórsky minister zahraničných vecí Jonas Gahr Store.
„Je to veľmi vážna vec. Nemôžem sám rozsúdiť toto podozrenie, ale môžem povedať, že tieto fondy musia byť sprevádzané veľmi prísnymi kontrolnými opatreniami,“ povedal o Topoľčianskom hrade.
Kontrola však podľa Bjorstada nezistila také závažné nedostatky, že by Slovensko muselo dotáciu vrátiť. Ďalšie kroky očakáva od Úradu vlády.
Štedrý štát
Zrúcanina Topoľčianskeho hradu sa nachádza na brale pri obci Podhradie. Združenie Topoľčiansky hrad, za ktorým je Rybanský, vzniklo v minulom volebnom období. Rybanský bol odhodlaný rekonštrukciu hradu dokončiť aj bez nórskych fondov.
Okrem nich združenie dotovala aj stopercentná štátna akciová spoločnosť Jadrová vyraďovacia spoločnosť (JAVYS). Združeniu vyplatila vlani 70-tisíc eur, v roku 2010 to bolo 140-tisíc eur. „Posudzovanie žiadateľov o príspevky podlieha prísnym interným predpisom,“ povedal Dobroslav Dobák z JAVYSu.
Expremiér Fico aj Rybanský už v minulosti odmietli zvýhodňovanie združenia vďaka rodinným väzbám.
Skôr súkromníci
Štátne firmy na obnovu hradov zvyčajne neprispievajú, väčšina sponzorov je súkromných. Tvrdí to František Kostroš z Iniciatívy Zachráňme hrady.
„Neviem o tom, že by štátne spoločnosti niekoho podporili. Skôr opačne.“ Napríklad štátne Lesy SR v minulosti podľa Kostroša vyrubili poplatok vyše 300 eur Združeniu na záchranu architektonického dedičstva Nitrianskeho kraja. Pamiatky, ktoré dobrovoľníci opravujú, totiž stoja na majetku Lesov SR.
V získavaní sponzorov je úspešné Združenie na záchranu Lietavského hradu, tiež však ide o súkromné firmy, najmä banky. Sponzorské dary sú však niekoľkonásobne nižšie, ako dal štátny JAVYS. Vlani získalo združenie od 1300 do 3300 eur.
