BRATISLAVA. Na zvolenie mi stačí môj vlastný hlas, hovorí Pavol Mareták z Osádky. V dolnooravskej obci so 140 obyvateľmi je totiž jediným kandidátom na starostu.
Pre Osádku je jeho kandidatúra vydýchnutím. Dedina je bez starostu rok a pol, jeho nástupcu hľadali obyvatelia v doplňujúcich voľbách odvtedy dvakrát márne. Nikto sa neprihlásil.
Nie vo všetkých obciach však záujemcu o starostovské kreslo našli. „Mať vyše 2900 starostov a 21-tisíc poslancov v takej malej krajine, nefunguje,“ povedal analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda. Riešením by bolo spájanie obcí.
V niektorých obciach nekandiduje nikto
Už mesiac pred miestnymi voľbami je jasné, že v niektorých obciach sa zopakujú. V Soľníku v Stropkovskom okrese, Harakovciach v okrese Levoča, či v Budiši pri Turčianskych Tepliciach sa nenašiel žiaden kandidát na starostu.
V Soľníku už dokonca nechce byť nikto ani obecným poslancom. Podľa zákona má takúto obec viesť až do úspešných volieb staré vedenie. To však v Soľníku mieni rezignovať. Dôvodom sú chýbajúce peniaze i zhoršené vzťahy.
„Ľudia sa už nechcú púšťať do takej zodpovednej roboty za minimálne financie. Obec funguje v krízovom režime, podielové dane stačia sotva na najnevyhnutnejšie veci, ako sú vývoz komunálneho odpadu, elektrina a telefón,“ vraví súčasný starosta Ľubomír Karaman. Do dedinky sa prisťahoval len pred piatimi rokmi, na starostovanie ho vraj prehovorili.
„Pri riadení obce sa s nikým neradil. Nikto nechce po ňom úrad, obávame sa, čo nájdeme,“ vraví bývalá starostka Mária Slivková. „Jediný dlh, ktorý obec má, je voči mne ako starostovi, keď sme nemali ani na platenie mojich odvodov,“ oponuje Karaman. Obec s 39 obyvateľmi dostane na chod od štátu ročne len necelých šesťtisíc eur.
Podobná situácia je aj v Harakovciach. „Nemám problém robiť tú prácu, ale som dva roky bez platu a zadarmo sa donekonečna robiť nedá,“ vraví dosluhujúca starostka Božena Melíšková. „Mesačne nám chodí pár sto eur, z toho nejde spolufinancovať žiadne projekty, takže nemôžeme žiadať ani o peniaze z fondov,“ vysvetľuje.
Príde reforma?
Počet dedín, ktorým hrozí bezvládie, sa presne zistiť nedá. „Obce nám to neohlasujú, budeme to vedieť až po voľbách, lebo budeme musieť vyhlásiť nové voľby,“ hovorí Lívia Škultétyová z ministerstva vnútra.
Obce, ktoré nechce nikto spravovať, nie sú ničím novým. Pred štyrmi rokmi nebol zvolený starosta v dvoch desiatkach samospráv, v štyroch z nich nekandidoval nik ani za poslanca.
Analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda si myslí, že ide o dôsledok chýbajúcej reformy. „Malá obec s desiatkami obyvateľov má ročný rozpočet okolo 10-tisíc eur. Za to nezaplatí ani jedného človeka a už vôbec nie rozvoj obce.“
Pomohlo by spájanie
Komunálnu reformu spomína v programovom vyhlásení aj súčasná vláda. „Budeme motivovať obce k dobrovoľnej spolupráci, spájaniu administratívnych kapacít a k spájaniu obcí v rámci platných zákonov.“
Sloboda upozorňuje, že práve tie sú najväčšou prekážkou zlučovania obcí. Spájanie musí odobriť nadpolovičná väčšina obyvateľov oboch zlučovaných obcí v referende. Vlastnej dediny sa však ľudia vzdať nechcú.
„Je to spôsobené skúsenosťou so strediskovými obcami, keď menšie dediny komunisti násilne pričleňovali k väčším a zakazovali v nich rozvoj,“ hovorí Sloboda. „To by teraz nenastalo, obce by nestratili názov, erb ani identitu, akurát by nemali starostu.“
