Názor má každý. S argumentom je to ťažšie

Čo majú spoločné bývalý americký prezident Bill Clinton, herecká hviezda Brad Pitt a slovenský poslanec Martin Poliačik? Zabudnite na slobodomurárov. Všetkých menovaných ešte v školách na budúcnosť „cepovali“ debatné kluby. Debata podľa pravidiel je súťaž

Debata pri pive je jedna vec, akademická debata zasa druhá. Do diskusie vnáša formu a kultúru

ou, kde nejde o výhru a, vlastne, nejde ani o pravdu. O čo teda?

Rok 2008, rokovanie poslaneckej snemovne. V pléne vyšetrujú údajný židovský pôvod poslanca opozície, minister nadáva do hajzlov a vyhráža sa väzením. Strih, sme v roku 2010. Rovnaké kulisy, tá istá sieň. Len do lavíc namiesto poslancov zasadli študenti-stredoškoláci v oblekoch a kostýmoch. V požičanej sále Národnej rady sa začína finále debatnej ligy a je len pôvabným paradoxom, že ho vlani otvorila poslankyňa, ktorá kolegu zo snemovne za urážku vytrestala fackou.

Študenti sa neurážajú ani nefackujú, pritom pitvú témy nemenej závažné ako tie poslanecké. Mala by vláda brániť krachu štátnych podnikov? Zaručia kamery bezpečnosť v školách? Vylúčiť z politiky funkcionárov bývalej komunistickej strany? Bol alebo nebol oprávnený vojenský zásah Izraela v pásme Gazy? Všetko má svoje za aj proti, rozhodujú však argumenty, ktoré majú silu a dokážu rozhodcov presvedčiť.

Kde sa liahnu elity

Špeciálnu disciplínu s názvom akademická debata vymysleli a pestujú najmä v anglosaských krajinách, kde má stáročnú tradíciu. V školách je veľmi rozšírená a je záležitosťou prestíže. Debatné kluby sú miestom, kde sa liahnu budúce, nielen politické elity. Hlavy štátov, senátori, poslanci – ale i spevák rockových REM Michael Stipe, herečka Mia Farrowová alebo moderátorka Oprah Winfreyová, tí všetci si v debatách cibrili prejav a logické schopnosti, ktoré neskôr zúročili vo svojej kariére.

Názor má každý vrátane hlupákov. Omnoho ťažšie je podoprieť názor dobrým argumentom a hádať sa šikovne, čo vyžaduje tréning aj pravidlá. Rečník si má byť vedomý, čo chce dosiahnuť tým, čo chce povedať, dokázať to urobiť a ukázať to iným. Debata v školách na Západe nie je len elitným doplnkom vzdelávania, je nástrojom výučby ako takej. Deti sa nebifľujú izolovaný fakt, napríklad historický dátum. Debatujú, čo udalosť v dejinách znamená, alebo majú za úlohu písať o nej esej.

obr_4.jpg

Toto nie je maturita, ale debatná súťaž. Na úvod predstavia tézu, o ktorú sa bojuje.
Rečník pred tabuľou
argumentuje za svoje družstvo, ktoré má troch členov. Verdikt
je v rukách poroty, zoči-voči ktorej debatujú.
Rečníkovi musí stačiť šesť minút

Anketa na gymnáziu

Ako sú na tom s rečovým prejavom naši študenti? „Sú žiaci, čo horko-ťažko z knihy prečítajú ukážku,“ hovorí učiteľka strednej odbornej školy v Bratislave. Lepšie sú na tom gymnáziá, kde „študenti majú vlastný názor, aj debatovať vedia, ibaže niektorým ešte zostal pubertálny odpor k autoritám,“ hodnotí Hana Tichá z bratislavského gymnázia Grösslingová, kam sme sa vybrali na návštevu.

Maco je študentom posledného ročníka a je radosť s ním debatovať. Exhibícia Slovenskej debatnej asociácie, ktorú videli v škole, bola zábavná a inšpirovala skupinku, aby založili vlastný klub a dotiahli to do finále debatnej ligy. „Naučíte sa rozprávať pred publikom, zdôvodňovať tému a pozerať sa na ňu z dvoch strán,“ vymenúva výhody. Plánuje študovať ekonómiu a manažment, no sadnú mu aj témy z politiky.

Macov kolega Samo sa po škole chystá na techniku. Baví ho skladať argumenty a odrážať protiotázky. „Naučil som sa presvedčiť o svojom názore ľudí okolo - napríklad kamarátov, že pôjdeme na výlet, kam ani pôvodne nechceli,“ smeje sa. Najmladšia diskutérka školy je pätnásťročná Mária. Na debatách oceňuje prvok súťaže: „Je zábava, keď niekoho prehádate.“ A čo politika? Samo hovorí, že tá ho príliš neberie: „No keď som debatoval, sledoval som dianie a k politike ma to vlastne trochu aj ťahá, komunálna by ma možno bavila.“ Maco ho vzápätí schladí: „To by ťa teda nebavila. To nie je politika, kde záleží na debatách.“

Pravek bez Googlu

Klub, kde debatujú, je jedným z tridsiatich v sieti Slovenskej debatnej asociácie. Neziskové občianske združenie je apolitické a pracujú preň spravidla nadšení vysokoškoláci bez odmeny. Veronika Chaloupková si pamätá, ako kluby u nás pred pätnástimi rokmi začínali: „Že som debatný dinosaurus, som zistila na podujatí, kde mi decká vykali,“ spomína.

Patrila k prvým členom debatného programu, ktorý na Slovensko priniesla Nadácia otvorenej spoločnosti. „Zdá sa mi to ako v praveku. Bol rok 1995 a ešte nebol internet, Google ani mobily. Keď ste chceli zistiť, kto sa kedy narodil alebo vyhral majstrovstvá sveta vo futbale, museli ste ísť do knižnice.“ Na rozdiel od iných sebaprezentáciu zvládala bez problémov.

„Debaty som preto brala ako priestor, kde sa dá rozprávať a ostatní budú počúvať. Bola to aj úžasná možnosť stretnúť ľudí a vidieť, ako to chodí na iných školách.“ Predstava, ako sa po škole študent rozbehne do knižníc, je zvláštna, ale dá sa vysvetliť. „V škole do vás šesť hodín hustia. No zrazu tu bolo niečo, čo informácie pomohlo triediť a ďalej s nimi pracovať,“ vysvetľuje Chaloupková. „Debaty sú aj prekonávaním predsudkov v našom vzdelávaní. U nás vlastne nikdy nemali tradíciu.“

obr_3.jpg

O krok bližšie ku kreslu poslanca. Priestory desiatemu ročníku Slovenskej
debatnej ligy veľkoryso požičala
Národná rada a študenti na chvíľu zasadli
na miesta volených zástupcov. V zahraničí je bežné, že sa mladí
debatéri
poslancami naozaj neskôr stanú

Odvrávať je neslušné

Socializmus nepripúšťal diskusiu, prácu s informáciou a už vôbec nie neobmedzené informačné zdroje. Dedičstvom socializmu je aj vzdelávací systém, ktorý deti dopuje faktami a šíri názor, že odvrávať učiteľom sa nesluší.

„Poznačilo to generáciu našich rodičov, ktorí sú päťdesiatnici, a nás tiež, lebo nás učili aj päťdesiatnici. Dúfam, že s každou generáciou, ktorá odrastie, to bude lepšie,“ hovorí Chaloupková a dodáva, akú rolu v tom zohrávajú debatné kluby: „Dávajú vám zručnosti, ktorými sa viete v dobrom zmysle predať. Deti s takou výchovou hocičím nedostanete.“

Keď prešla na vysokú školu, sama s úžasom pozorovala, že písať eseje a argumentovať nie je pre každého samozrejmé. „Zvláštne tiež je, že z prvej generácie debatérov väčšina odišla za prácou do verejnej sféry, a nie do biznisu. Zrejme to bolo aj debatérskym spôsobom myslenia, ktoré učí vymýšľať opatrenia pre spoločnosť, realizovať ich a starať sa o čosi viac než len o osobný prospech.“

Veronika študovala sociológiu a pracovala na ministerstve obrany. Iných z prvej generácie debatérov nájdete aj vo Svetovej banke alebo šli do USA na Harvard. Až teraz teda prichádzajú roky, keď program pre spoločnosť začína niesť ovocie.

Diablov advokát

Je to trochu paradox. Dôraz na písomný prejav študenta neraz privedie pred maturitnú komisiu, kde si zúfa, ako odrečniť to, čo sa naučil. Na druhej strane - čo iné ako rečový prejav majú prebúdzať časy esemesiek, televízie a nárekov, že nám rastie nesčítaná, negramotná mládež? Azda aj to je dôvod, že sa množia rýchlokurzy rétoriky. Stačí si osvojiť gestá s overeným podvedomým účinkom a nízko posadeným hlasom začínať vety obľúbenou formulkou: „Som hlboko presvedčený,...“ Je azda forma tým, čo učia debatné kluby? Ide o to, presvedčiť poslucháča emóciou?

„Mať sex-appeal je fajn, ale omnoho ťažšie je dať v debate slovám váhu a obsah. Na populistické reči a triky dávame len malý zreteľ,“ vraví šéf kancelárie Slovenskej debatnej asociácie Adam Grohe. Má dvadsaťtri, no podľa reči by mohol byť rozhľadeným tridsiatnikom. Ako vysvetľuje, debata podľa schémy filozofa Karla Poppera kladie dôraz na obsah. Proti sebe stoja trojčlenné družstvá. Niektoré témy sú známe týždne pred turnajom, iné, ľahšie, až pred debatou.

Obhajujú a vyvracajú ich rečníci v kolách, ktoré za sebou nasledujú v presnom poradí (pozri dodatok). Stranu, teda či ste za, alebo proti, dostanete určenú spolu s tézou, o akej sa debatuje. To má jeden zvláštny, kľúčový dôsledok: názor, ktorý obhajujete, nemusí byť totožný s vaším osobným názorom. Hneď máme aj námietku - nie je produktom tejto výchovy diablov advokát, ktorý obháji rovnako čierne ako biele? Kde zostala úcta k pravde?

„Našli sa rodičia, ktorým sa nepáčila idea, že učíme deti vykľučkovať z čohokoľvek,“ priznáva Grohe. „Šlo však o typy ľudí, ktorí sami neboli otvorení konfrontácii. Učíme deti, aby sa nad kontroverznou témou zamysleli z rôznych pohľadov, dokázali počúvať a pochopiť, že aj druhá strana má argumenty. Starší debatéri dokonca obľubujú obhajovať čosi, s čím vnútorne nesúhlasia. Dôvod je, že ak rozprávate, o čom ste vo vnútri presvedčený, veľa vecí sa vám zdá samozrejmých a neviete ich tak dobre vysvetliť.“

obr_2.jpg

Prezidentom bez víťaznej debaty? V USA, kde majú tradíciu, nemožné. Výnimkou
bol Gerald Ford (vpravo), dočasná náhrada za odstúpeného Richarda
Nixona, no je fakt, že v roku 1976 v debate proti Jimmymu Carterovi (vľavo)
úrad neobhájil

Šport alebo umenie?

Liga, turnaj, štvrťfinále, finále. Slovná zásoba okolo debát pripomína športovú a disciplína má dokonca vlastné majstrovstvá sveta. Otázka však je, či sa výkony debatérov vôbec dajú objektívne hodnotiť. „Cieľom nie je vyhrať, ale, samozrejme, je to súťaž a má aj rozhodcov,“ hovorí Grohe. „Rozhodca sa snaží potlačiť svoj postoj, vedomosti a preferencie. Na začiatku debaty je nepopísaným listom a priemernými vedomosťami. Rozhoduje na základe toho, čo si deti naštudovali a ako dokážu pracovať v debate.“

V debatách politikov v televízii to vyzerá inak, ale argument má štruktúru – tvrdenie, vysvetlenie, dôkaz, zhrnutie. Chyby a omyly v debatách zrejme každý pozná z vlastnej skúsenosti. Podaktorí sa boja postaviť za stôl, panikária a dopletú, čo chcú povedať. Iné sú technické chyby. Začiatočník si pletie argument s tvrdením, ktoré nevie rozpitvať a dokázať, prípadne sa zamotá a dôkaz nevie vysvetliť, nieto ešte zhrnúť.

Nenapadá argument v jeho podstate, atakuje len konkrétny príklad. Alebo nie je zreteľná línia, nevidno, čo chce argumentom dosiahnuť. Sporné tiež je, odvolať sa v debate na stereotyp („tak to je a všetci to vedia“). Stereotypy a mýty sú práve tým, od čoho sa debata snaží odpútať a riešenie, naopak, hľadá.

Víkendy bez platu

So štyrmi stovkami členov je Slovenská debatná asociácia jednou z najsilnejších v okolitých krajinách. Program sa začínal pod záštitou Nadácie otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa, od roku 1999 beží pod samostatným občianskym združením, ktoré sa uchádza o granty a príspevky sponzorov.

„Len málo našich členov má nad tridsať rokov. A vo chvíli, keď vysokoškoláci idú na pracovné pozície, prácu posúvajú ďalej, čo znamená, že základňu treba neustále obnovovať,“ hovorí Grohe. Dnes, oproti začiatkom, je ťažšie pre debaty nadchnúť učiteľov, myslí si Veronika Chaloupková: „Sú málo platení a frustrovaní, aby robili po škole ešte niečo navyše. Liga sa koná cez víkendy a ktorý učiteľ pôjde víkend stráviť debatami, za ktoré nedostane ani odmenu?“

obr_1.jpg

Britský ministerský predseda Gordon Brown, konzervatívny vyzývateľ David
Cameron a liberálny demokrat Nick Clegg v džentlmenskej debate. Televízne
debaty majú aj odporcov, tvrdia, že obrazovka uberá body politikom bez sexy
zovňajšku

Príprava na kariéru

Debata, ako ju poznáme, znesie kadečo a spravidla prebieha pri pive. Keď sa povie akademická debata, napadne vám čosi strnulé, nepraktické a zbytočne zdĺhavé. V skutočnosti je to naopak. Debaty podľa pravidiel sú praktickou prípravou na uplatnenie sa na trhu práce. V zahraničí univerzity za účasť na vrcholných debatných podujatiach priznávajú body a debatná prax je výhodou aj neskôr, na pracovných pohovoroch. Kluby vychovávajú ľudí, na ktorých okolie dá a v budúcnosti dokážu ovplyvniť verejnú mienku.

Zostáva len otázka, či si debaty podľa pravidiel nezaslúžia miesto v oficiálnych vyučovacích osnovách. Adam Grohe tvrdí, že sa pomaly presadzujú, ale proces je to zložitý: „Bude to beh na dlhú trať.“

Debaty až na kosť

Do parlamentu ho priviedli aj debatné kluby. Bývalý výkonný riaditeľ Slovenskej debatnej asociácie a súčasný poslanec Národnej rady za SaS MARTIN POLIAČIK.

Čo vám dali debatné kluby?

Debatný program asi najviac pomohol tomu, aby som sa stal poslancom. Naučil ma štruktúrovane rozmýšľať, postaviť zrozumiteľný argument, obr_5.jpga zároveň počúvať oponenta, hľadať v jeho argumentácii štrbinu. To vás žiadna škola na Slovensku nenaučí.

Líšia sa úrovňou akademická debata a rozprava v parlamente?


Odlišnosti sú veľké, čo je dané pravidlami a technickým prevedením. Akademická debata je prípravou na prácu v poslaneckej snemovni a väčšina jej formátov vychádza z formátov debát v americkom či britskom parlamente.

Je v zahraničí bežné, ak z debatérov vyrastajú poslanci?


V Anglicku má akademická debata niekoľko storočnú tradíciu a jej odchovanci sú brilantní rečníci ako Tony Blair alebo David Cameron. Aj rozpravy v britskom parlamente sú živšie, oveľa emotívnejšie a obsahujú typický britský iskrivý humor. Zároveň je v nich oveľa viac faktov a ide sa na kosť samotnej veci.

Čo chýba, aby sa akademické debaty dostali do vyučovacích osnov?


Slovenská debatná asociácia mala niekoľko pilotných projektov a stále platí výnos ministerstva, ktorý zaradil predmet akademická debata medzi nepovinne voliteľné predmety. Takže možnosť v školách je.

Problém je, či sa na to nájdu kvalifikovaní učitelia.


Vždy je otázka, či bude dlhodobý záujem pedagógov venovať takýmto aktivitám čas. V súčasnosti existuje kompletná metodologická príručka ako viesť tento predmet a naši lektori sú mimo anglosaského prostredia jednými z najlepších na svete.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 630
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 191
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 8 451
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 374
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 858
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 560
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 479
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 103
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 3 071
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 464

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

KOŠICE KORZÁR

Vincent Lukáč nesúhlasí s vyvesením jeho dresu v Steel Aréne

Vedenie rozhodnutie prekvapilo.

Neprehliadnite tiež

Štátna poisťovňa odmieta reči o opatreniach na úkor pacienta

VšZP sa chce k tejto téme podrobnejšie vyjadriť na budúci týždeň.

Základný vojenský výcvik má za sebou ďalších 192 vojakov

Vojaci sú pripravení na výkon základných funkcií.

Cirkvi chcú predstaviť vlastný návrh financovania

Predstavitelia kresťanských cirkví a židovskej náboženskej obce sa pravidelne stretávajú, aby diskutovali na rozličné témy.

PÍŠE MÁRIUS KOPCSAY

Drop sa vracia. Domov, na Slovensko

Je to jeden z najzvláštnejších vtákov. A chýbalo len málo, aby na Slovensku celkom vyhynul. Opäť sa mu však u nás začína páčiť. Kúsok od Bratislavy prečkalo zimu asi päťsto impozantných dropov veľkých


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop