BRATISLAVA. Zmena rozpočtových pravidiel EÚ, príprava na summit G20 o globálnej ekonomike a konferenciu o zmene klímy v Cancúne, ako aj vzťahy so Spojenými štátmi americkými sú témy jesenného zasadnutia Európskej rady (ER) v Bruseli, na ktorom sa 28. a 29. októbra zúčastní aj slovenská premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Jej zahraničnú cestu dnes schválil vládny kabinet.
Lídri EÚ by mali vo štvrtok a piatok schváliť komplexný balík odporúčaní na základe záverečnej správy osobitnej skupiny (Task Force) zameranej na posilnenie hospodárskeho riadenia v únii. Správa obsahuje päť hlavných pilierov - fiškálnu disciplínu posilnením Paktu stability a rastu, širší hospodársky dohľad na skoré odhalenie makroekonomickej nerovnováhy, hlbšiu a širšiu koordináciu, rámec pre krízový manažment, ako aj silnejšie inštitúcie a zefektívnenie ich rozhodovacieho procesu.
"SR podporuje rozhodnutia, ktoré sú zakotvené v záverečnej správe, pretože podľa nášho názoru povedú k lepšej koordinácii hospodárskych politík členských štátov a hlavne k posilneniu Paktu stability a rastu," informovala Radičová minulý týždeň členov parlamentného výboru pre európske záležitosti. Z pohľadu Slovenska je podľa nej dôležitá aj dosiahnutá dohoda, že pri implementácii pravidiel sa bude zohľadňovať vplyv zavedenia druhého dôchodkového piliera na deficit verejných financií.
Slovenská vláda podľa svojej predsedníčky pri doterajších rokovaniach zdieľala názor Európskej komisie (EK), aby sankcie za nedodržiavanie rozpočtových pravidiel boli plne automatické. K takejto dohode však na rokovaní ministrov financií EÚ minulý týždeň v Luxemburgu nakoniec nedošlo. Vytvoril sa však mechanizmus stupňovitého prijímania sankcií vrátane časových limitov na nápravné opatrenia a SR túto kompromisnú dohodu podporuje.
"Za dôležitú považujeme aj diskusiu a záver o vytvorení krízového mechanizmu. SR s mnohými ďalšími členskými štátmi trvá na tom, že ak by sa prijalo takéto trvalé riešenie, potom bude musieť obsahovať mechanizmy reštrukturalizácie dlhu," zdôraznila Radičová. Tento rok dohodnutý európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF), tzv. euroval bol vytvorený len na obmedzené trojročné obdobie, pričom neobsahuje pravidlá pre riadený bankrot štátov. Diskutovať sa má aj o tom, v akej miere sa na nákladoch riešenia prípadných budúcich kríz bude podieľať súkromný bankový sektor. Prijatie trvalého krízového mechanizmu, pripustila Radičová, si pravdepodobne bude vyžadovať otvorenie Lisabonskej zmluvy.
Lídri EÚ majú tento týždeň pripraviť aj pozíciu zoskupenia na dva nadchádzajúce globálne summity. Prvým z nich je summit skupiny G20, ktorý sa uskutoční 11. a 12. novembra v Soule a bude zameraný na zotavenie globálnej ekonomiky z finančnej a hospodárskej krízy. Zmenou klímy sa zase od 29. novembra do 10. decembra tohto roka bude zaoberať medzinárodná konferencia v Cancúne.
Únia podľa Radičovej zastáva názor, že samostatný právne záväzný dokument by bol najlepším riešením situácie po roku 2012, kedy vyprší platnosť Kjótskeho protokolu. Po nedohode vlani v Kodani je však EÚ pripravená pristúpiť aj na pokračovanie druhého záväzného obdobia doterajšieho dokumentu. "Avšak len pod podmienkou, že predĺženie podpíšu aj najväčšie ekonomiky sveta, dosiahne sa dostatočne ambiciózna dohoda a zavedú sa nové alebo reformujú terajšie trhové mechanizmy," priblížila šéfka vládneho kabinetu.
Rada by mala na svojom nadchádzajúcom zasadnutí stanoviť aj hlavné politické posolstvá EÚ na summit so Spojenými štátmi, ktorý sa uskutoční 20. novembra tohto roka v Lisabone.
