Poplatky sa budú týkať všetkých externistov. Doteraz polovica z nich študovala na verejných vysokých školách zdarma.
BRATISLAVA. Študovať vysokú školu po víkendoch už nebude možné zadarmo. Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) musí rozšíriť poplatky pri externom štúdiu. Školné na fakultách sa pohybuje od niekoľko sto eur do dvetisíc eur ročne.
Kým doteraz asi 30-tisíc študentov dotoval štát, po novom majú platiť všetci. Jurzyca sa tak chystá zosúladiť pravidlá s nálezom Ústavného súdu.
Súd pred pol rokom rozhodol, že vysokoškolský zákon je v rozpore s ústavou, lebo vytvára dve skupiny externistov. Tých, ktorí sa vzdelávajú zdarma a samoplatcov.
Školy sa doposiaľ mohli rozhodnúť, či budú od externistov pýtať peniaze, alebo na nich dostanú príspevok zo štátneho rozpočtu. Jurzyca má čas do 14. novembra, aby rozhodnutie Ústavného súdu premietol do praxe.
Budú platiť spätne? Externé štúdium
externistov je spolu 80 527; na verejných školách študuje bakalársky a magisterský stupeň 43 834 externistov, neplatí 20 981 z nich; tisícky neplatia ani na štátnych vysokých školách a doktorandskom štúdiu; na súkromných vysokých školách platia všetci; školné je od niekoľko sto po niekoľko tisíc ročne.
Nové podmienky sa budú určite vzťahovať na študentov, ktorí budú prijatí pre akademický rok 2011/2012.
Ministerstvo školstva teraz rieši, čo so študentmi, ktorí už bezplatne študujú. Do úvahy pripadá aj to, že školné budú musieť zaplatiť spätne za tento akademický rok.
V septembri totiž vysoké školy prijali viacerých externistov na bezplatné štúdium. Už v tom čase však bolo známe rozhodnutie Ústavného súdu.
„Je možné, že podmienky štúdia týchto externistov budeme musieť prehodnotiť,“ povedala ministrova hovorkyňa Miriam Žiaková.
Školné môže byť aj euro Na vysokých školách externe študuje viac než 80-tisíc študentov. Na verejných univerzitách podľa štatistík ministerstva školstva asi polovica neplatí. Ich štúdium je financované zo štátneho rozpočtu. O výške poplatkov pre ostatných rozhodujú jednotlivé fakulty.
Strop školného určujú ministerskí úradníci. Líši sa podľa jednotlivých programov, na práve je to okolo tisíc eur, na farmácii asi dvojnásobok.
Problém by mohol nastať pri doktorandoch. Väčšina z nich totiž študuje zadarmo. Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár hovorí, že školy majú nástroje na to, aby si ich udržali.
„Školné môže byť aj jedno euro,“ vysvetľuje. V takom prípade však škola od štátu nedostane na študenta žiadny príspevok.
Vysoké školy si na externé vzdelávania vytvárali v minulosti pobočky. Mnohé zo študijných programov v súčasnosti pod tlakom Akreditačnej komisie rušia.
Externé štúdium školy rušia „Oproti aprílu minulého roka je ich o desať menej,“ hovorí predseda komisie Ľubor Fišera.
Školy priznali 132 študijných programov, kde výučba prebieha mimo ich sídla. Komisia už preverila 66 z nich, pri desiatich zistila vážne nedostatky.
„Najmä na externom štúdiu je značná nekvalita,“ hovorí Fišera. Vzdelávania na pobočkách fakulty uskutočňujú najmä cez víkendy, často v nevyhovujúcich a zle vybavených priestoroch. Najviac je ich na spoločenských vedách.
O externom štúdiu bude dnes Jurzyca rokovať so Slovenskou rektorskou konferenciou. Minister možno školné pre externistov upraví iba v ministerskom pokyne.
Sporné paragrafy po náleze Ústavného súdu prestanú platiť. Novú úpravu zákona chystá Jurzyca vo veľkej novele na budúci rok.
