BRATISLAVA. Na poste veľvyslanca je prvý raz vo svojej diplomatickej kariére a jeho debut sa odohráva na Slovensku. Svojho predchodcu Ku C'pching vystriedal v polovici augusta. Niekoľko rokov pracoval v susednom Rakúsku, preto Bratislavu dobre pozná.
V rozhovore pre TASR nový veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Ku C'pching hovorí o svojich prioritách, investičnej atraktivite Slovenska, ale aj o prípade väzneného čínskeho disidenta Liou Siao-poa, ktorý nedávno dostal Nobelovu cenu za mier.
-Na post čínskeho veľvyslanca na Slovensku ste nastúpili len prednedávnom. Na akých diplomatických misiách ste boli predtým?
Dlho som pracoval na Ministerstve zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) a venujem sa multilaterálnej zahraničnej politike. Pred nástupom na veľvyslanectvo na Slovensku som sedem rokov pracoval v Rakúsku v štruktúrach Organizácie Spojených národov (OSN).
-Čo podľa vás rozhodlo o tom, že vaše kroky smerovali na Slovensko?
Náš rezort diplomacie má viac než sto zastupiteľských úradov po celom svete, preto je potrebná vyše stovka veľvyslancov. Ja som predtým veľvyslancom nikdy nebol. Myslím si, že jednoducho ide o personálnu výmenu na tomto poste.
-Aký ste mali vzťah k Slovensku ešte pred nástupom do funkcie veľvyslanca? Poznali ste Slovensko nejako bližšie?
Ako diplomat samozrejme musím poznať Slovensko... (smiech) Keďže som predtým pracoval v Rakúsku, mal som k Bratislave blízko a dobre ju poznám.
-Na čo sa chcete počas misie na Slovensku sústrediť? Vytýčili ste si nejaké priority?
Mojím hlavným cieľom sú dve veci. Na jednej strane treba upevniť veľmi dobré vzťahy medzi Čínou a Slovenskom, na druhej strane treba posilňovať čínsko-slovenskú hospodársku spoluprácu. Všetci vieme, že obe naše ekonomiky v poslednom období utrpeli v dôsledku negatívnych dopadov hospodárskej krízy.
Teraz s radosťou sledujeme, že aj Slovensko aj Čína krízu prekonali, dá sa povedať, veľmi dobre. Rast našej ekonomiky má vyššie tempo. Preto je pre mňa hlavnou úlohou využiť túto príležitosť k väčšej spolupráci v ekonomickej oblasti, čo by malo následne pozdvihnúť naše bilaterálne vzťahy na vyššiu úroveň.
-Čína v mnohých krajinách značne podporuje zakladanie svojich kultúrnych stánkov vo forme Konfuciových inštitútov, ktoré okrem iného propagujú a realizujú výučbu čínštiny. Jeden je aj na Slovensku. Aké sú vaše plány v kultúrnej oblasti?
Zlepšovať kultúrnu komunikáciu tiež patrí medzi dôležité stránky môjho pôsobenia na Slovensku. Existuje dohoda o spolupráci v oblasti kultúry a vzdelávania medzi Čínou a Slovenskom, na základe ktorej prebiehajú napríklad výmeny študentov.
Konfuciove inštitúty vznikajú na základe dopytu po čínskej kultúre v rôznych krajinách sveta. Čína pri ich zakladaní dúfa, že prispejú k lepšiemu porozumeniu medzi ňou a inými krajinami. Tu v Bratislave je Konfuciov inštitút zriadený v rámci Slovenskej technickej univerzity (STU).
Čína pomerne prudko negatívne zareagovala na udelenie tohtoročnej Nobelovej ceny za mier väznenému čínskemu disidentovi Liou Siao-poovi Nobelovým výborom v Nórsku. Uviedla, že udelenie ceny je dôkazom nedostatku úcty voči jej právnemu systému a že západ Číne závidí jej vyspelosť. Malo to aj dohru vo forme odignorovania nórskej pracovnej návštevy po prílete do Pekingu. Nebola to podľa vás prehnaná reakcia?
Z pohľadu našej vlády je udelenie Nobelovej ceny za mier zločincovi, ktorý je stále vo výkone trestu, skutočne prejavom nerešpektovania čínskeho právneho systému, čo je naozaj neprijateľné. A nie je to ani v súlade s duchom tejto Nobelovej ceny. Preto niektoré naše spoločnosti už nechcú spolupracovať s Nórskom.
Západ však má na tieto veci vlastný názor, ktorý sa nezhoduje s čínskym pohľadom. Rešpektuje Čína, že vo svete existuje pluralita názorov - teda, že každá krajina môže mať svoj názor na to, čo sa v Číne deje?
Každá krajina má svoju ideológiu a politický systém, takže každá krajina môže mať svoj názor. Konkrétne v otázke ľudských práv má Čína iný názor než majú západné krajiny. Aj v tejto otázke môžeme prijať rôzne názory a viesť dialóg s inými krajinami. Otázka Liou Siao-poa nie je z nášho pohľadu otázka ľudských práv, ale otázka reformy nášho politického systému a rozvoja našej krajiny. Trváme na tom, že to, že mu bola udelená cena, nie je v súlade s duchom toho ocenenia. A stále hovoríme - je to prejav neúcty voči nášmu právnemu systému.
Západ dokáže rešpektovať to, že vy si myslíte, že je to nerešpektovanie. Stále však visí vo vzduchu odpoveď na otázku, či Čína rešpektuje to, že iní môžu mať iné názory...
Všeobecne môžeme prijať iný názor inej krajiny. To nie je problém. Ale konkrétne v prípade ocenenia Liou Siao-poa sa to nedá, pretože tu už ide o zasahovanie do našich vnútorných záležitostí.
-Myslíte si, že Nobelov výbor dokáže zasahovať do vnútorných záležitostí takej globálnej veľmoci, akou je Čína?
Nepáči sa nám miešanie myšlienok ľudských práv a trestného činu. Pre nás sú to dve veci. Oni ich však spájajú, čo je pre nás neprijateľné.
-Je Čína do budúcnosti naklonená predstave istých kompromisov aj vo veciach, kde sa jej názory a názory západných krajín podstatnejšie líšia?
Kompromisy musia byť, ale zo základných vecí sa z našej strany nedá zásadne ustúpiť.
-V kontexte toho, čo ste uviedli, teda vylučujete, že by sa prepustenie Liou Siao-poa z väzenia - aj napriek výzvam svetových lídrov - stalo realitou?
O tom nerozhodujú politici, ale naša súdna moc.
-Mohlo by to však vôbec prichádzať do úvahy?
Už som odpovedal - tento prípad rieši naše súdnictvo. Netýka sa politiky.
-Aktuálne sa blíži koniec šesťmesačnej výstavy Expo Šanghaj 2010, na ktorej má svoj pavilón aj Slovenská republika. Ako by ste zhodnotili priebeh výstavy?
Svetová výstava Expo Šanghaj 2010 je ďalšia svetová udalosť, ktorú Čína ponúka svetu po letnej olympiáde v Pekingu z roku 2008. Odhadujeme, že počet návštevníkov tejto výstavy dosiahne asi 70 miliónov. Prostredníctvom Expo Šanghaj sa posilňuje komunikácia medzi jednotlivými krajinami vzájomne sa spoznávajú ich kultúry. Čínska spoločnosť využívala túto príležitosť a jej obyvatelia ukázali svetu svoju značku. Pre bežných Číňanov je to tiež príležitosť ako spoznávať iné krajiny.
Úprimne povedané, pred Expo Šanghaj si bežní čínski ľudia mysleli, že Česko a Slovensko sú ešte stále jedna krajina Československo. Avšak po Expe už mnoho Číňanov vie, že Slovensko je samostatná krajina, krásna a dynamická. Pokiaľ viem, počet návštevníkov slovenského pavilónu sa vyrovnal počtu obyvateľov celej SR. Teraz je vaša krajina v Číne veľmi známa aj vďaka Majstrovstvám sveta vo futbale 2010 (smiech).
-Navštívili ste aj vy slovenský pavilón?
Ešte pred svojím pôsobením na Slovensku som bol párkrát na Expo Šanghaj a navštevoval som iba slovenský a čínsky pavilón. Len tieto dva. Aj som si podal ruku s pracovníkmi slovenského pavilónu, ale nepovedal som im, že som budúci veľvyslanec v SR, takže nevedeli kto som.
-Čo Vás teda na slovenskom pavilóne zaujalo najviac?
Slovenský pavilón je veľmi dobre organizovaný. Pre mňa osobne bol najlákavejší propagačný film o Slovensku, je v ňom zachytená krása tejto krajiny. Páčili sa mi aj tradičné slovenské kroje a atmosféra v pavilóne. Počas Expa slovenský pavilón rozdával slovenské vína a vody. To je pre čínskych návštevníkov veľmi lákavé, preto je pred slovenským pavilónom vždy dlhý rad.
-V slovenských médiách sa objavila aj istá kritika v súvislosti s organizačnými záležitosťami v slovenskom pavilóne. Máte o tom nejaké podrobnejšie informácie?
Podľa mňa bola táto organizácia zvládnutá dobre, ale mám jednu poznámku. Tie krátke filmy trvali len niekoľko minút, no ľudia museli čakať v dlhých radoch a nešlo to tak plynulo ako v ostatných pavilónoch. Podľa mojich informácií sa však návštevníci na organizáciu nesťažovali.
-Dá sa už teraz zhodnotiť, aký prínos mala výstava pre čínsku ekonomiku?
Expo predstavuje pre mesto Šanghaj priamy zisk. Počas výstavy sa výrazne rozvíjal cestovný ruch, hotelierstvo a doprava. Pre celú Čínu je to príležitosť spoznať ekonomický stav v ostatných krajinách, pretože každá z nich priniesla na výstavu svoje najlepšie veci. Prostredníctvom Expa mnoho čínskych spoločností nadviazalo kontakty s inými firmami, čo je základ pre ďalšiu spoluprácu.
Napríklad naše spoločnosti, ktoré navštívili slovenský pavilón, už majú nejaké základné informácie o Slovensku. Ešte pred nástupom do funkcie veľvyslanca v SR som stretol generálneho riaditeľa železníc China Railway v Šanghaji. Majú veľký záujem zúčastniť sa na výstavbe infraštruktúry na Slovensku.
-Ako je to teda so záujmom čínskej strany o investície na Slovensku? Slovenský minister hospodárstva a výstavby Juraj Miškov (SaS) nedávno uviedol, že sem mieria investori z Číny. Vedeli by ste konkretizovať o aké firmy a oblasti by mohlo ísť?
S pánom ministrom som sa stretol nedávno a hovorili sme aj o možnosti spolupráce. Počas týchto rokovaní čínske spoločností vyjadrili záujem a ambíciu investovať v SR, ale zatiaľ sa nedostavili žiadne konkrétne výsledky. Napríklad, ako som už spomínal, tie šanghajské železnice. Oni majú záujem spolupracovať v oblasti infraštruktúry, no aj súkromné spoločnosti hľadajú možnosti na slovenskom trhu, ale nič konkrétne zatiaľ nie je.
Minister mi povedal, že Slovensko má výhody v oblastiach kúpeľníctva, lesníctva alebo obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad spolupráca v lesníctve už dosiahla nejaké kroky a v najbližšej dobe odborníci z oboch strán budú mať isté rokovania. Súkromné spoločnosti ešte len čakajú na tender na výstavbu slovenských diaľnic. Čakajú aj na to, aké podmienky vláda SR poskytne.
-Ako vnímajú čínski podnikatelia podmienky vstupu na slovenský trh? Sú spokojní s tunajšou investičnou klímou?
Čínski podnikatelia si myslia, že SR má pomerne dobré podmienky na investovanie. Naše spoločnosti priamo investovali už vo viac ako 110 krajinách. Niekde už dokonca ani nie je priestor pre ďalšie investície z našej strany, preto chceli nájsť nový trh a nové možnosti. Preto je pre nás Slovensko veľmi lákavé miesto. V súčasnosti sa v Číne zakladá veľký počet veľkých a schopných spoločností. Tu by chceli spustiť veľký projekt.
-Slovenskí podnikatelia, ktorí by aj chceli investovať v Číne sa naopak neraz sťažujú, že vstup je na váš trh je zložitý. Ako to hodnotíte? Má čínska strana v úmysle vstup na jej trh zjednodušiť?
Poviem to takto... Čína má veľmi veľký trh. V minulom roku sme sem prilákali viac ako 90 miliárd dolárov, ide o druhý najväčší trh na svete. Podľa môjho názoru naše investičné podmienky sú lákavé a dobré.
Predpokladáme, že tento rok by zahraničné investície do Číny mohli prelomiť hranicu 100 miliárd dolárov. Podľa mňa je hlavná prekážka v tom, že každá krajina má svoje zvyky a pre zahraničných investorov je niekedy ťažké vybaviť potrebné záležitosti.
-Slovenské spoločnosti sa sťažovali práve na zložitú administratívu hlavne na lokálnej úrovni, a na to, že vybavovanie náležitosti trvá príliš dlho.
Je to možné, sme veľká krajina. Ale sme na ceste, ako uľahčiť tieto procesy. A myslíme si, že postupne to bude ľahšie a ľahšie. To však rovnako platí aj pre naše spoločnosti. Zákon v iných krajinách je pre nich často nezrozumiteľný. Každý krok potrebujú prediskutovať s právnikom.
-Ako ste už spomenuli, Čína zažíva pomerne vysoký prílev zahraničných investícií. Aké sú podľa Vás výhody podnikania vo vašej krajine?
V súčasnej dobe po celosvetovej ekonomickej kríze sa trhy v krajinách väčšinou zmenšujú, no ten náš je obrovský a myslím si, že Čína potrebuje veľa vecí. Energie, technológie - to je to, čo my nemáme a iní majú. A potom, my máme tak obrovský počet obyvateľov, pre ktorých potrebujeme veľa potravín - to je ďalšia možnosť pre firmy, ktoré chcú v Číne investovať. A ak hovoríme o slovenských investoroch, nemám konkrétne štatistiky, ale podľa mňa investujú najmä do automobilového a chemického priemyslu.
-Už dlhšie sa hovorí o otvorení priamej leteckej linky medzi Bratislavou a Pekingom. Viete bližšie spresniť, v akej fáze je tento projekt?
Podľa mojich informácii sa v auguste 2010 stretli v Pekingu zástupcovia vlád obidvoch krajín. Dohodli sa na niektorých veciach, napríklad časovom rozvrhu liniek. Zároveň podpísali memorandum, no dohoda ešte podpísaná nie je. Predpokladám, že rokovania o priamej linke budú naďalej pokračovať.
