Desatoro - zrkadlo našej hriešnosti?

Desatoro, respektíve desať Božích prikázaní veriaci označujú za návod na zmysluplný život, za excelentne sformulované predpisy morálky. „Keby sme sa ich všetci držali, neboli by potrebné žiadne iné zákony. Je v nich obsiahnuté všetko," presviedča nás staršia pani pred kostolom, kde sme sa farníkov pýtali, či dokážu vymenovať jednotlivé prikázania.

Ona sama to nedokázala, z množstva oslovených kompletný dekalóg bez problémov zvládol len jeden. Prakticky všetci však poznali prikázanie „nezosmilníš". Aj to, že je v poradí šieste.

Ochrana, nie zákaz

Podľa evanjelického farára Jána Rumana z Veľkého Krtíša Božie prikázania pri povrchnom pohľade niečo zakazujú. „V skutočnosti slúžia na ochranu. Ak ich totiž budeme rešpektovať, ako ľudia si nikdy neublížime."

Ruman dodáva, že „nemilosrdne nastavujú zrkadlo našej hriešnosti, teda tomu, ako ich nedokážeme dodržiavať. Keby sme to vedeli, ostatnú legislatívu môžeme naozaj zrušiť." Tmeliacim prvkom prikázaní je podľa neho láska: „Prvé tri sa týkajú našej lásky k Bohu, zvyšných sedem je o láske k blížnemu."

Katolícky kaplán Marek Vadrna z Marianky vysvetľuje, ako ľudstvo k Desatoru prišlo. „Boh osobne odovzdal svoj zákon Mojžišovi na hore Sinaj. Bol na dvoch kamenných tabuliach. Biblia to pekne opisuje až na dvoch miestach - v knihách Exodus a Deuteronomium. Boh chcel týmito jednoduchými pravidlami vložiť do sŕdc ľudí pravidlá života, poskytnúť im morálny zákon, etickú normu."

Vadrna dopĺňa, že ľudstvo o Desatoro najskôr takmer prišlo, keďže Mojžiš obe tabule od zlosti rozbil o kameň. „Po zostúpení z hory Sinaj ho totiž nahnevali Židia, ktorí sa klaňali soche zlatého býka, teda nepravej modle. Z tejto udalosti aj pochádza termín svätý hnev." Boh však podľa kaplána Mojžišovi prikázal vykresať z kameňa nové tabule a dekalóg na ne napísal opäť.

Egyptský vzorec

Česká Wikipédia uvádza, že biblická kritika pripúšťa aj postupný vznik Desatora. Podľa F. Hossfelda a W. Johnstonea napríklad „vzniklo až v babylonskom zajatí, prípadne po ňom (asi 6. storočie pred naším letopočtom)". Wikipédia tiež uvádza možný vplyv Egyptskej knihy mŕtvych - v 127. kapitole možno nájsť text, podobný Desatoru, pričom samotná kniha je „nepochybne staršia, než Biblia". Nemohlo však Desatoro vznikať postupne ako dôsledok prirodzeného vývoja morálky človeka?

Evanjelické a katolícke formulácie Božích prikázaní sa dnes líšia v drobnostiach, nie však obsahovo. „Je to dané tým, že každý preferuje takú formuláciu, ktorá je podľa neho bližšia Písmu, či zrozumiteľnejšia ľuďom," vysvetľuje Vadrna.

Hrozivo pôsobí plné znenie prvého prikázania: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania."

Žeby bol Boh naozaj taký necitlivý a trestal nevinných až do štvrtého pokolenia? Žeby vyznával kolektívnu vinu? So spravodlivosťou by to malo pramálo spoločné.

Ján Ruman vraví, že to treba vnímať komplexne. „Na inom mieste Biblie sa píše, že syn neponesie vinu za svojho otca, ani otec neponesie zodpovednosť za vinu syna. V porovnaní s prvým vyjadrením to znie protirečivo, ale nie je to tak. Boh naozaj dokáže trestať až po štvrté pokolenie, ale týka sa to tých, čo ho nenávidia a odmietajú. Určite sa nedotkne úprimne veriaceho, ktorý mal rodičov komunistov, nenávidiacich Boha. On za to ako ich potomok predsa nemôže. Za nedodržiavanie Desatora si každý nesie zodpovednosť aj dôsledky sám."