Desatoro, respektíve desať Božích prikázaní veriaci označujú za návod na zmysluplný život, za excelentne sformulované predpisy morálky. „Keby sme sa ich všetci držali, neboli by potrebné žiadne iné zákony. Je v nich obsiahnuté všetko," presviedča nás staršia pani pred kostolom, kde sme sa farníkov pýtali, či dokážu vymenovať jednotlivé prikázania.
Ona sama to nedokázala, z množstva oslovených kompletný dekalóg bez problémov zvládol len jeden. Prakticky všetci však poznali prikázanie „nezosmilníš". Aj to, že je v poradí šieste.
Ochrana, nie zákaz
Podľa evanjelického farára Jána Rumana z Veľkého Krtíša Božie prikázania pri povrchnom pohľade niečo zakazujú. „V skutočnosti slúžia na ochranu. Ak ich totiž budeme rešpektovať, ako ľudia si nikdy neublížime."
Ruman dodáva, že „nemilosrdne nastavujú zrkadlo našej hriešnosti, teda tomu, ako ich nedokážeme dodržiavať. Keby sme to vedeli, ostatnú legislatívu môžeme naozaj zrušiť." Tmeliacim prvkom prikázaní je podľa neho láska: „Prvé tri sa týkajú našej lásky k Bohu, zvyšných sedem je o láske k blížnemu."
Katolícky kaplán Marek Vadrna z Marianky vysvetľuje, ako ľudstvo k Desatoru prišlo. „Boh osobne odovzdal svoj zákon Mojžišovi na hore Sinaj. Bol na dvoch kamenných tabuliach. Biblia to pekne opisuje až na dvoch miestach - v knihách Exodus a Deuteronomium. Boh chcel týmito jednoduchými pravidlami vložiť do sŕdc ľudí pravidlá života, poskytnúť im morálny zákon, etickú normu."
Vadrna dopĺňa, že ľudstvo o Desatoro najskôr takmer prišlo, keďže Mojžiš obe tabule od zlosti rozbil o kameň. „Po zostúpení z hory Sinaj ho totiž nahnevali Židia, ktorí sa klaňali soche zlatého býka, teda nepravej modle. Z tejto udalosti aj pochádza termín svätý hnev." Boh však podľa kaplána Mojžišovi prikázal vykresať z kameňa nové tabule a dekalóg na ne napísal opäť.
Egyptský vzorec
Česká Wikipédia uvádza, že biblická kritika pripúšťa aj postupný vznik Desatora. Podľa F. Hossfelda a W. Johnstonea napríklad „vzniklo až v babylonskom zajatí, prípadne po ňom (asi 6. storočie pred naším letopočtom)". Wikipédia tiež uvádza možný vplyv Egyptskej knihy mŕtvych - v 127. kapitole možno nájsť text, podobný Desatoru, pričom samotná kniha je „nepochybne staršia, než Biblia". Nemohlo však Desatoro vznikať postupne ako dôsledok prirodzeného vývoja morálky človeka?
Evanjelické a katolícke formulácie Božích prikázaní sa dnes líšia v drobnostiach, nie však obsahovo. „Je to dané tým, že každý preferuje takú formuláciu, ktorá je podľa neho bližšia Písmu, či zrozumiteľnejšia ľuďom," vysvetľuje Vadrna.
Hrozivo pôsobí plné znenie prvého prikázania: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania."
Žeby bol Boh naozaj taký necitlivý a trestal nevinných až do štvrtého pokolenia? Žeby vyznával kolektívnu vinu? So spravodlivosťou by to malo pramálo spoločné.
Ján Ruman vraví, že to treba vnímať komplexne. „Na inom mieste Biblie sa píše, že syn neponesie vinu za svojho otca, ani otec neponesie zodpovednosť za vinu syna. V porovnaní s prvým vyjadrením to znie protirečivo, ale nie je to tak. Boh naozaj dokáže trestať až po štvrté pokolenie, ale týka sa to tých, čo ho nenávidia a odmietajú. Určite sa nedotkne úprimne veriaceho, ktorý mal rodičov komunistov, nenávidiacich Boha. On za to ako ich potomok predsa nemôže. Za nedodržiavanie Desatora si každý nesie zodpovednosť aj dôsledky sám."
Desať Božích prikázaní
Evanjelici Desatoro začínajú spoločným východiskom, ktoré sa vzťahuje na všetky prikázania: „Ja som Hospodin, tvoj Boh."
Prvé
Evanjelici:. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!
Katolíci: Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa , ktorým by si sa klaňal.
Podľa evanjelika Jána Rumana „Boh musí byť vždy na prvom mieste. Pred peniazmi, slávou, majetkami, závislosťami na drogách, či inými vecami, ktoré si ľudia neprávom zbožšťujú."
Druhé
Evanjelici: Nebudeš brať meno Božie nadarmo!
Katolíci: Nevezmeš meno Božie nadarmo.
Ľudia používajú slovo Boh aj ako povzdych - „Ach, Bože," „Božemôj" a tak ďalej, pripadne ako nadávku - „do Boha," „Boha tvojho" a podobne. Podľa kňazov je prípustné brať meno Božie do úst len vtedy, ak ho úprimne voláme. „Urážky a ľahkovážne oslovovanie môžu Boha uraziť, a keď ho budeme potrebovať, už nás nemusí počuť," vysvetľuje Ruman.
Tretie
Evanjelici: Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť!
Katolíci: Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
Jeden deň Boh vydelil pre seba, aby sme na neho nezabudli, a zároveň na náš odpočinok. „Ak zabudneme na vzťah s ním, žije sa ťažko. Rovnako ťažko sa žije, ak zabudneme vypnúť, lebo si nenájdeme čas na oddych," vraví evanjelický farár.
Štvrté
Evanjelici: Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi!
Katolíci: Cti si otca i matku svoju!
Podľa Rumana to vypovedá o úcte k starším generáciám. „Ak deti neuvidia, že sa slušne správame k rodičom, starým rodičom a podobne, ťažko sa budú slušne správať oni k nám." Čo však v prípade, ak je rodič tyran? Podľa farára priamo z Biblie vyplýva, že Boh vie aj o zlom prístupe rodičov. „Tí tiež nesmú citovo či fyzicky týrať svoje dieťa."
Piate
Evanjelici aj katolíci: Nezabiješ!
Ide o ochranu ľudského života. Niektoré náboženstvá týmto prikázaním zdôvodňujú svoje vegetariánstvo, argumentujúc, že sa týka aj zvierat. Podľa Rumana aj Vadrnu je to nezmysel. „Iný preklad tohto prikázania je nezavraždíš. Je jasné, že ide o človeka. Koniec koncov, Biblia mäso povoľuje."
Šieste
Evanjelici: Nescudzoložíš!
Katolíci: Nezosmilníš!
Ruman vysvetľuje, že táto časť Desatora chráni manželstvo a vzťahy medzi mužom a ženou. „Slovo cudzoložiť obnáša pojem cudzie lôžko, čo znamená, že si neľahneš na lôžko cudzej ženy. Teda nielen zadanej, ale žiadnej, ktorá ti nepatrí." Farár dopĺňa, že prikázanie sa porušuje už pri žiadostivosti po iných ženách. „Pri hriešnej myšlienke človek smilní v srdci."
Siedme
Evanjelici aj katolíci: Nepokradneš!
Toto Božie prikázanie chráni majetok. Rozlišuje medzi veľkou a malou krádežou? „V Božích očiach je každý hriech vážny a veľký. Boh je však spravodlivý, a preto bude za skutky súdiť každého individuálne," vysvetľuje Ruman.
Ôsme
Evanjelici: Nevypovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!
Katolíci: Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
Ide o ochranu pravdovravnosti. Čo však v prípade, ak niekomu nemožno povedať pravdu, lebo by sme mu pohoršili, napríklad pri bezvýchodiskovom zdravotnom stave? Podľa Rumana sa v tomto prípade riadime láskou k blížnemu, ktorá má prednosť.
Deviate
Evanjelici: Nepožiadaš dom svojho blížneho!
Katolíci (u nich ide o 10. prikázanie): Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.
Ruman vraví, že predstavuje ochranu dedičstva. „Platí, že čo je tvoje, to ti má ostať. V dnešnej dobe je mnoho sporov o majetky a dedičstvo, ide teda o prikázanie proti chamtivosti, ktoré jasne ukazuje, že človek má byť spokojný s tým, čo má."
Desiate
Evanjelici: Nepožiadaš ani jeho manželku, ani nič, čo je jeho!
Katolíci (u nich ide o 9. prikázanie): Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.
Farár Ruman upozorňuje, že dôraz leží na slove nepožiadaš. „Z toho vyplýva, že nemáme túžiť po niečom, čo nám nepatrí."

Beata
Balogová
