Historický kalendár - 3. júna

3. júna

1826 -- v Senici sa narodil slovenský spisovateľ a politik Viliam Pauliny-Tóth, spoluzakladateľ Matice slovenskej, predstaviteľ tzv. memorandovo-matičného obdobia. Pôsobil ako župný úradník v Trenčíne a Bytči a ako stoličný komisár v Kecskeméte v Maďarsku. Od r. 1860 sa venoval literárnej a kultúrnoosvetovej práci. V Budíne a v Skalici vydával humoristický časopis Černokňažník a beletristické časopisy Sokol, Letopis Matice slovenskej. Autor desaťdielnej alegorickej veršovanej drámy: Ľudská komédia, historickej novely: Trenčiansky Matúš, básní s vlasteneckým obsahom, prekladov z ruskej, francúzskej, nemeckej a maďarskej literatúry. Zomrel 6. mája 1877 v Martine.

1875 -- na srdcovú chorobu zomrel v Bougival francúzsky skladateľ Georges Bizet. Komponoval najmä opery: Carmen, Lovci perál, Džamilé, ďalej suity: Arlézanka, vokálne a klavírne skladby. Narodil sa 25. októbra 1838 v Paríži.

1888 -- narodil sa slovenský politik, právnik Ivan Markovič. Počas 1. sv. vojny jeden z organizátorov československých légií v Rusku, na jar 1918 pôsobil v Paríži ako tajomník Národnej rady československej. V r. 1920 minister obrany, 1924-25 minister školstva, 1935-39 podpredseda Národného zhromaždenia. V r. 1918-39 činiteľ sociálnodemokratickej strany na Slovensku a podpredseda Československej obce legionárskej. V r. 1939 bol zatknutý gestapom. Zomrel 16. februára 1944 v koncentračnom tábore Buchenwald.

1899 -- vo Viedni zomrel rakúsky skladateľ Johann Strauss ml., syn skladateľa J. Straussa st. Huslista, dirigent, vrcholný predstaviteľ klasickej viedenskej operety. Diela: Rozprávky z Viedenského lesa, Na krásnom modrom Dunaji, Netopier, Cigánsky barón, Noc v Benátkach. Narodil sa 25. októbra 1825 vo Viedni.

1906 -- v Saint Louis, Mississippi, USA, sa narodila americká černošská tanečnica a speváčka Josephine Bakerová. Od r. 1925 žila a pôsobila v Paríži. Revuálna hviezda parížskych Folies Bergeres, v Európe presadila charleston. Od r. 1937 bola francúzskou občiankou. Jej kariéru prerušila 2. sv. vojna. Po definitívnom odchode z javiska v r. 1956 príležitostne vystupovala a hrala vo filmoch až do konca života. Bojovníčka za ľudské práva, od 50. rokov adoptovala deti rôznych národností, v 60. rokoch sa zúčastnila v USA na demonštráciách za rasovú rovnoprávnosť. Zomrela 12. apríla 1975 v Paríži.

1914 -- Slovák Štefan Banič úspešne vyskúšal padák vlastnej konštrukcie zoskokom zo 41-poschodového mrakodrapu vo Washingtone v USA. Dňa 25. augusta dostal od amerického patentového úradu patentovú listinu.

1924 -- v rakúskom Klosterneuburgu zomrel na tuberkulózu pražský židovský nemecky píšuci spisovateľ Franz Kafka, jeden z najvýznamnejších svetových spisovateľov, ktorý ovplyvnil literatúru 20. st. Hlavnou témou jeho tvorby je bezmocnosť a beznádej človeka zápasiaceho s absurditou odcudzeného sveta. Počas života uverejnil len niekoľko kratších próz, z ktorých najvýznamnejšie je Premena. Po smrti vyšli próza: List otcovi, romány: Amerika, Proces, Zámok, poviedky: Opis boja, Dedinský učiteľ a i., korešpondencia Listy Milene, Listy rodičom a autobiografické Denníky. Narodil sa 3. júla 1883 v Prahe.

1926 -- v Patersone sa narodil americký básnik Allen Ginsberg, jedna z hlavných osobností generácie beatnikov. Manifestom beat generation sa stala jeho poéma: Zavýjanie (Howl). Ďalej napísal zbierku: Kadiš a známa je tiež báseň: Kráľ majáles, ktorá vznikla v lietadle, keď bol v roku 1965 vyhostený z Československa. Báseň je výrazom odporu k totalitnému komunistickému režimu a sympatií k študentom. V ďalších rokoch viedol Ginsberg kampane proti zneužívaniu moci v medzinárodnej politike, proti materializmu a pretechnizovanej masovej spoločnosti. Zomrel 5. apríla 1997 v New Yorku.

1946 -- v Trnave sa narodila slovenská herečka Soňa Valentová. Od r. 1967 členka SND v Bratislave. Z divadelných rolí: Cathleen (E. O’Neill Cesta dlhého dňa do noci), Salome (P. Országh Hviezdoslav Herodes a Herodias), Desdemona (W. Shakespeare Othello), Isména (Sofoklés Antigona), Margaret (E. O’Neill Veľký boh Brown), Alice (F. Dürrenmatt Play Strindberg). Úlohy vo filmoch: Kladivo na čarodejnice, Noční jazdci, Perinbaba, Requiem pro panenku, Výchova dívek v Čechách a i.

1977 -- Ríme zomrel taliansky režisér a scenárista Roberto Rossellini, predstaviteľ talianskeho
filmového neorealizmu. Tvorca vojnových a sociálnych filmov: Rím, otvorené mesto, Paisa, Láska,
Európa ´51, Generál della Rovere - Zlatý lev v MFF v Benátkach (1959), Bola noc v Ríme. Pre televíziu
nakrútil: Železný vek, Doba Cosima de Medici, Sokrates. Manžel herečky I. Bergmanovej, otec herečky I.
Rosselliniovej. Narodil sa 8. mája 1906 v Ríme.

1989 -- na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien an men) na príkaz komunistického vedenia zasiahli tanky proti účastníkom pokojnej demonštrácie za demokraciu a ľudské práva. Údaje o počte obetí krvavej masakry sa pohybujú od oficiálnych 300 po neoficiálnych 3600.

2001 -- v Bostone zomrel americký filmový herec Anthony Quinn. vl. m. A. Rudolph Oaxaca Quinn. Presadil sa úlohami tvrdých mužov, často z nižších sociálnych vrstiev: Viva Zapata! – Oscar 1952, Smäd po živote – Oscar 1956, Posledný vlak z Gun Hillu, Grék Zorba, Sen kráľov, Posledný bojovník. Neskôr stvárňoval historické osobnosti, napr. vo filmoch: Attila, bič boží, Lawrence z Arábie, Lev púšte. Výrazné postavy vytvoril v dielach významných talianskych režisérov: Cesta, Dedičstvo Ferramontov, a i. Bol tiež výtvarným umelcom, maľoval, tvoril plastiku i šperky. Narodil sa 21. apríla 1915 v Chihuahua, Mexiko.

Historický kalendár - 3. júna

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

Ultra Last Minute

Historický kalendár - 3. júna

Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

Sportnet

Už ste čítali?