Čo hovoríte na to, že ste nakoniec získali podporu celého klubu SDKÚ?
„Je to povzbudzujúce a nádejné."
Ako prebiehalo rokovanie klubu?
„Väčšina poslancov ma nepoznala, takže išlo o prvý kontakt. Mal som priestor na prezentáciu, trvalo to asi 10 alebo 15 minút."
Kládli vám aj nejaké otázky?
„Áno. Boli veľmi konštruktívne a so znalosťou veci. Pýtali sa ma na možnú transformáciu prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, monokratický systém rozhodovania či výberové konania na prokuratúre, ktoré považujem za veľký problém."
Premiérka Radičová pripustila, že ak by bol zvolený pán Trnka, podala by demisiu. Čo si o tom myslíte?
„To vážne? Politické konzekvencie však nechcem komentovať."
Boli ste pred rokom 1989 členom komunistickej strany?
„Nie, nebol. Neviem, prečo sú diskutujúci na internete presvedčení, že ak bol niekto za socializmu na vojenskej prokuratúre, automaticky bol aj členom strany."
Ani vám to neponúkali?
„Nestihli. Bol som mladý prokurátor, v čase revolúcie som mal 29 rokov. Keď ste nevstúpili do strany ešte počas štúdia ako člen SZM, potom už o vás nemali až taký záujem."
Prečo ste si vybrali vojenskú prokuratúru?
„Prišlo mi to akčnejšie ako na bežnej prokuratúre. Motiváciou bol aj vyšší plat, byt a podobne."
Nemali ste problém s disciplínou, vojenským myslením?
„Vzhľadom na to, že nikto zo širokej rodiny nebol vojakom, som vzbudzoval pochybnosti, do čoho to idem. Na začiatku, keď som išiel po ulici v uniforme, som pozoroval, či ma niekto nevidí. Človek si však zvykne aj na železnú košeľu, nielen na uniformu. Ženy mi navyše hovorili, že mi sekne. Mimochodom, mnohí prokurátori v USA začínali v armáde."
Aké prípady ste riešili na vojenskej prokuratúre?
„Dopravné nehody, krádeže, dezerciu, úmrtia vojakov pri výcviku."
Po revolúcii ste vyšetrovali aj zásah proti študentom zo 17. novembra 1989 na Národnej triede. Bol to váš prvý veľký prípad?
„V podstate áno. Prvýkrát som sa stretol s ľuďmi z disentu, ktorí mi otvárali oči. Na vojenskej prokuratúre nám síce nemasírovali mozgy tak, ako niekde na útvare, ale bol to predsa len rozdiel."
Vo vyšetrovacom tíme bol aj Dobroslav Trnka. Ako si ho pamätáte?
„Ako veľmi obozretného prokurátora, ktorý vedel, čo chce výsluchmi dosiahnuť. A nebol lenivý robiť hocijakú ťažkú robotu."
Zmenil sa?
„Už nie som v jeho bezprostrednej blízkosti, takže to neviem posúdiť."
Akými ďalšími prípadmi ste sa zaoberali po zmene režimu?
„Napríklad kauzou dôstojníčky ministerstva obrany, ktorá brala úplatky od záujemcov o pôsobenie v zahraničných misiách. Bola to jedna z prvých korupčných káuz, ktoré boli úspešne ukončené ešte pred vznikom Špeciálnej prokuratúry."
Do povedomia verejnosti ste sa dostali hlavne vďaka korupčnej kauze bývalého starostu za KDH Pavla Bielika. Bol to ťažký prípad?
„Tú kauzu najskôr riešil iný prokurátor. Ja som ju prevzal až v štádiu, keď podal vyšetrovateľ návrh na podanie obžaloby. Ako to skončilo, nebudem komentovať, hoci mám na to svoj názor (Bielika súd oslobodil - pozn. red.). Nemyslím si však, že výsledok zodpovedá objektívnej realite."
Prečo?
„V priebehu vyšetrovania prišlo k javu, ktorý nie je pri preverovaní korupcie bežný."
Narážate na to, že Bielikovi to niekto vyzradil?
„Povedzme. Hoci to negatívne ovplyvnilo ďalší vývoj kauzy, stojím si za tým, že podanie obžaloby bolo správne. Netvrdím, že sme mali veľa dôkazov, ale mali sme dôkazy na to, aby boli páchatelia odsúdení. Napokon, Špeciálny súd nám dal dvakrát za pravdu."
Prečo mu Najvyšší súd nariadil, aby Bielika oslobodil?
„Vysvetlenie je v odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu, s ktorým sa nestotožňujem."
Môže byť za tým korupcia?
„Neviem vysvetliť, ako k tomu prišlo."
Zaoberáte sa aj korupčnými prípadmi, v ktorých figurujú nominanti SMK či SDKÚ. Neobávate sa v prípade zvolenia politických tlakov, aby ste boli zhovievavý voči ľuďom z prostredia vládnej koalície?
„Pred zákonom sme si všetci rovní. Nikdy sa nepýtam, či je obvinený alebo obžalovaný priradený k nejakému táboru. Ak by sme mali ľudí posudzovať podľa toho, v akej sú strane, tak by sme nemuseli robiť nič, pretože naša práca by stratila význam. Keby som bol predsedom nejakej strany, pričom by som videl, že tam sú aj ľudia, ktorí nie sú podľa mojich predstáv, ani by som ich tam nechcel. Takíto ľudia jej totiž nerobia dobrú reklamu."
Bol pán Trnka dostatočne razantný v kauzách, v ktorých sú namočení nominanti politických strán?
„To je nie otázka pre mňa. Ja mám svojich spisov dosť."
V čom je vaša výhoda oproti iným kandidátom na generálneho prokurátora?
„Že som nepoznaný."
Ako sa za posledných sedem rokov zmenila Generálna prokuratúra?
„Dobre riadi a kontroluje trestnú politiku štátu. Zriadením Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý pod ňu spadá, sa začalo účinne bojovať aj s korupciou a organizovaným zločinom. Od minulého roka sa darí objasňovať aj špecifickú trestnú činnosť, akou sú úkladné vraždy."
V čom naopak prokuratúra zlyhala?
„Nepáči sa mi, že na Generálnej prokuratúre sa zvyšuje počet zamestnancov. Namiesto toho treba odstrániť preťaženosť niektorých okresov, respektíve zvýšiť produktivitu menej výkonných zložiek prokuratúry."
Dokázala sa vysporiadať s politicky citlivými kauzami?
„Najskôr je potrebné zadefinovať, čo sú to politicky citlivé kauzy."
Majský, Malinová, Rozin, financovanie Smeru.
„Vzhľadom na to, že som k týmto kauzám nemal zo svojej pozície prístup - nepoznám dôkazy, ktoré sú v jednotlivých spisoch - nemôžem to posúdiť. Živé veci navyše nemôžem komentovať, pretože ma k tomu viaže služobná mlčanlivosť."
Prečo nie je stále ukončené ani vyšetrovanie financovania SDKÚ, ktoré dozorujete?
„Hoci to bolo viackrát medializované, túto vec nedozorujem. Ide o ekonomickú vec, ktorú robí kolega. Ja som riaditeľom odboru všeobecnej kriminality."
Kritizujete monokratický systém rozhodovania, chcete zrušiť tzv. negatívne pokyny. Znamená to, že prokuratúra pod Trnkovým vedením blokovala vyšetrovanie citlivých káuz?
„V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora som zachytil názory, že vzhľadom na to, aké má právomoci, môže hroziť riziko zneužitia funkcie v niekoho prospech. Keďže chcem vylúčiť akékoľvek úvahy na túto tému, navrhujem oklieštiť jeho široké kompetencie. Berte to ako prejav určitej prevencie a transparentnosti."
Mala by prokuratúra zverejňovať svoje rozhodnutia?
„Ja s tým nemám problém. Na rozdiel od rozhodnutí súdov, ktoré sú konečné, však môžete ich zverejnením poškodiť aj povesť slušných ľudí, ktorí boli obvinení, no nič sa nepreukázalo. Verejnosť ich už bude vnímať ako problematických, pretože ich naháňala polícia a podobne. Je to na diskusiu, treba hľadať cestu, ako to urobiť. Možno by stačil súhlas dotknutých osôb."
Povedali ste, že ste za nulovú toleranciu korupcie v prostredí prokuratúry. Znamená to, že vedenie prokuratúry toleruje úplatkárstvo?
„Poznám situáciu na okresoch a krajoch, kde stále pretrvávajú miestne väzby medzi prokurátormi, policajtmi a obyvateľstvom. Tieto väzby bránia spravodlivému rozhodovaniu v jednotlivých kauzách."
Je za tým korupcia?
„Prokuratúra nie je uzavretý inkubátor, momentálne stíhame troch prokurátorov. Máme podozrenie aj v ďalších prípadoch, zbierame dôkazy. Aj preto treba sprísniť štandardy správania sa prokurátorov."
Čo to znamená?
„Predovšetkým by mali odolať rôznym lákavým ponukám. Nemali by sa zúčastňovať ani aktivít, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o ich nestrannosti pri rozhodovaní. Prokurátorov by si mali ľudia vážiť, a nie nimi opovrhovať."
Minister vnútra Lipšic tvrdí, že policajti by nemali chodiť ani na večierky a ukazovať sa v spoločnosti celebrít. Čo si o tom myslíte?
„Hovorí sa, že dobrý policajt by nemal mať ani kamarátov. Ja som introvert, ktorý sa venuje turistike a fotografovaniu, takže sa nikde veľmi neukazujem. Som však proti akémukoľvek extrému - každý prokurátor by mal vycítiť, či sa nepohybuje v prostredí, ktoré by mu mohlo zväzovať ruky. Určite by sa nemal stretávať s ľuďmi, o ktorých má podozrenie, že majú kriminálnu minulosť."
Stáva sa to?
„Existuje dôvodné podozrenie."
Je to masový jav, alebo skôr ojedinelé prípady?
„Masové to určite nie je. Ale ak dokáže liter oleja kontaminovať milióny litrov čistej vody, aj jeden prokurátor môže deformovať pohľad na prokuratúru ako celok. Prokurátori by mali mať vyššiu citlivosť na odhad rizikových situácií, aby neboli vydierateľní."
Ak by ste sa stali generálnym prokurátorom, zavediete nejaký etický kódex?
„Vychádzam z princípu, ktorý funguje v USA. Tam nesmú prokurátori prijímať dary ani komunikovať s nikým podozrivým. Ich kódex je veľmi prísny, bolo by dobré, keby niečo také fungovalo aj na Slovensku."
Hovoríte, že chcete presadiť aj transparentnejšie výberové konania. Ako si to predstavujete?
„Mojim zámerom je zvýšiť verejnú kontrolu, o detailoch zatiaľ nebudem hovoriť. Nechcem, aby bola aj prokuratúra vykresľovaná tak, ako súdy, kde boli prijatí aj ľudia, ktorí majú niekoho za sebou. Kritériom by nemalo byť meno uchádzača - treba dať šancu všetkým a vybrať najlepších."
Na dotiahnutie ktorej kauzy ste ako prokurátor najviac hrdý?
„Za každou kauzou je človek, ktorý nie je anonymný. Nechcem v nich vzbudzovať nenávisť, takže nebudem hovoriť konkrétne mená. Z prípadov, ktorými sa zaoberáme, ma však najviac znepokojuje korupcia policajtov, prokurátorov a sudcov. Ak už títo ľudia bránia spravodlivosti, je to pre spoločnosť veľmi zlé. Hnevajú ma aj prípady lekárov, ktorí robia napríklad posudky pre Sociálnu poisťovňu. Hoci týmto ľuďom nič nechýba, napriek tomu dokážu od invalidného dôchodcu zobrať 200 či 300 eur za obyčajný podpis a pečiatku."
Ktoré rozhodnutie by ste naopak vzali späť?
„Nespomínam si na nič konkrétne. Vždy sa starostlivo pripravujem, aby nedošlo k fatálnej chybe."
Existuje niečo, za čo by vás mohol niekto vydierať?
„Stopercentne nie."
Aké sú vaše majetkové pomery?
„Spolu s manželkou vlastníme rodinný dom a auto."
Kde sa nachádza ten dom?
„To nebudem hovoriť, sme v režime chránených osôb."
O aký dom ide?
„Postavil som ho svojpomocne v roku 2003. Investoval som doňho asi 3,5 milióna korún."
Platili ste v hotovosti?
„Nie. Bola to kombinácia stavebného sporenia a hypotekárneho úveru."
Aké máte auto?
„Nissan Primera, stál asi 690-tisíc korún. Auto som platil v hotovosti."
Mali by prokurátori zverejňovať svoje majetkové priznania?
„Ak bude požiadavka verejnosti, aby sa to upravilo zákonom, tak s tým plne súhlasím."
Prečo to podmieňujete? Ste za to, alebo nie?
„Osobne mi to nerobí problém. Otázne je, do akej miery to má byť konkrétne. Dnes odovzdávame majetkové priznania generálnemu prokurátorovi v zalepených obálkach. Sú veľmi podrobné, ak má pochybnosti, môže ich kedykoľvek skontrolovať. Zverejňovať aj názvy lokalít, čísla parciel a podobne však nepovažujem za vhodné. Prokurátori by boli ľahko identifikovateľní, čo by mohlo ohroziť ich bezpečnosť a nahrávať kriminálnym skupinám, ktoré hľadajú cesty, ako sa dostať k zaujímavým informáciám."
Beata
Balogová
