BRATISLAVA. Vychádzal pri tom z periodickej správy SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, vypracovaných za roky 2004 až 2008. Bratislava ju predložila ešte v júli 2008, avšak vzhľadom na vyťaženosť výboru bola na prerokovanie zaradená až tento rok.
Väčšia časť hodnotenia vypracovaná výborom sa pre Slovensko nesie v kritickom duchu. Mnohé z nich sa týkajú rómskej menšiny. Znepokojili ho napríklad rozdiely v štatistikách týkajúcich sa počtu príslušníkov tohto etnika v rámci obyvateľstva. Výbor síce ocenil prijatie osobitných opatrení na ich zvýhodnenie v mnohých oblastiach, za negatívne však považuje ich neistú socioekonomickú situáciu a diskrimináciou pri vzdelávaní, bývaní, zdravotnej starostlivosti a zamestnaní.
Rovnako poukázal na pretrvávanie predsudkov a negatívnych postojov voči Rómom. Nepozdávajú sa mu ani rasistické vyhlásenia verejných činiteľov a politických strán na adresu tejto menšiny.
Znepokojujú ho i správy o policajnej brutalite voči tejto menšine počas zatýkania alebo počas väzby, ako aj nízke zastúpenie Rómov v policajných zboroch. Výbor tiež negatívne hodnotí neprimerane vysoké zastúpenie rómskych detí medzi žiakmi špeciálnych škôl a v triedach pre deti s mentálnym postihnutím. Podčiarkol hlavne proces rozhodovania o ich umiestnení do takýchto zariadení.
Výbor je ďalej znepokojený zvýšeným počtom rasovo motivovaných útokov vrátane antisemitského násilia a násilia na migrantoch pochádzajúcich zo štátov mimo Európskej únie, ktoré v niektorých prípadoch páchajú skinhedi.
Na druhej strane chváli Slovensko za boj proti xenofóbii a extrémizmu. Vyzýva však k rozšíreniu zamerania boja s rasovou diskrimináciou tak, aby sa zabránilo akejkoľvek jej forme.
Taktiež víta napríklad prijatie trestných kódexov, v ktorých sa rieši rasová diskriminácia a väčšia ochrana jej obetí. Výbor s uspokojením zaznamenal prijatie novely školského zákona či Národný akčný plán týkajúci sa Dekády inklúzie Rómov. Za pozitívne považuje aj založenie Krízového tranzitného centra na poskytnutie humanitárnej ochrany utečencom čakajúcim na presídlenie.
Odporúča však zintenzívniť dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti, pracujúcimi v oblasti ochrany ľudských práv, najmä v boji proti rasovej diskriminácii.
Výbor OSN spolu so Slovenskom posudzoval správy ďalších desiatich štátov. Holandsko dostalo 12 odporúčaní, Island deväť a Japonsko 20. Do akej miery sa zmluvné strany s nimi stotožnia, závisí od rozhodnutia daného štátu. Výbor je však kredibilným orgánom ľudskoprávneho systému OSN a jeho stanoviská požívajú príslušnú vážnosť.
Dohovor prijatý 21. decembra 1965 nadobudol platnosť 4. januára 1969. Slovensko sa stalo jeho zmluvnou stranou k 1. januáru 1993.
