Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií z 31.5.-2.6.2002

Komisár RE pre ľudské práva kritizuje domáce násilie na slovenských ženách Štrasburg 31. mája (TASR) - Domáce násilie spáchané na slovenských ženách ...

Komisár RE pre ľudské práva kritizuje domáce násilie na slovenských ženách Štrasburg 31. mája (TASR) - Domáce násilie spáchané na slovenských ženách a deťoch a nezáujem polície o tento jav je podľa komisára Rady Európy pre ľudské práva Alvara Gila-Roblesa príkladom porušovania ľudských práv v členských krajinách RE za uplynulý rok. Obeťou násilia v domácnosti je jedna z piatich žien na Slovensku i mnoho detí, uvádza Gil-Robles vo výročnej správe o stave dodržiavania ľudských práv za rok 2001. Podľa neho slovenská polícia v prípadoch násilia v manželskom páre nezasahuje, pretože to považuje za súkromnú záležitosť. Okrem násilia v domácnosti je medzi najčastejšie uvádzanými prípadmi porušovania ľudských práv v 44 krajinách Rady Európy aj zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi a porušovanie práv Rómov. Niektoré inštitúcie určené pre starých ľudí často využívajú donucovacie metódy. Podľa Gila-Roblesa sa v domovoch dôchodcov často pristupuje k úsporným opatreniam, ktoré idú na úkor samotných starých ľudí. V Bulharsku sú životné podmienky mentálne chorých pacientov "hrozné. Chýba im všetko, aj potrava." Komisár v tejto súvislosti vyzval úrady, aby sa vyhli podobným krokom a odmietli etické chyby ako je nerovnosť pacientov v práve na lekárske ošetrenie, upustenie od ošetrenia alebo dokonca eutanázia. Mimoriadne krutá je situácia Rómov v každej krajine, ktorú komisár v minulom roku navštívil. V Bulharsku chýba štvrtine z 12.700 Rómov pitná voda, elektrická energia, kanalizácia, hygienické zariadenia a väčšina domov je postavená z kartónov alebo plastov. Gil-Robles pripomenul aj zlé zaobchádzanie s utečencami. "Imigranti nie sú papierové vreckovky, ktoré možno po použití zahodiť," vyhlásil komisár pri prezentácii svojej správy vo štvrtok večer vo francúzskom Štrasburgu. Podľa neho by 44 krajín RE malo vypracovať spoločnú politiku zameranú na kontrolu vstupov, legalizovanie štatútu imigrantov a zabránenie, aby sa nedostali do rúk prevádzačskej mafie a tzv. obchodníkov s otrokmi. V súčasnosti si každá krajina robí svoje, dodal Gil-Robles, ktorému v tomto roku vyprší prvá polovica jeho šesťročného mandátu na čele komisariátu RE pre ľudské práva.

4 np žab

Bulharský prezident v júni uskutoční dvojdňovú návštevu SR Sofia 31. mája (TASR) - Bulharský prezident Georgi Parvanov v júni po prvýkrát od svojho zvolenia do funkcie navštívi Slovensko a Poľsko. Kancelária prezidenta v Sofii oznámila, že hlavnými témami rokovaní najvyššieho bulharského predstaviteľa v oboch krajinách budú otázky súvisiace s úsilím Bulharska o vstup do Európskej únie a NATO. Nemecká tlačová agentúra DPA uviedla, že Parvanov začne dvojdňovú návštevu v Bratislave 17. júna. Potom odcestuje do Varšavy.

3 mic žab

Viac ako 400 zhabaných briliantov údajne pochádza zo Slovenska Moskva 31. mája (TASR) Pätdesiatročného Moskovčana, ktorý sa pokúšal predať veľké množstvo briliantov, zatkol vo štvrtok v ruskej metropole odbor ruskej polície pre boj s ekonomickou kriminalitou. U zatknutého sa našlo 418 briliantov. Zadržaný vyšetrovateľom uviedol, že brúsené diamanty pochádzajú zo Slovenska a on ich mal iba predať. Ako dnes informovala ruská tlačová agentúra ITAR-TASS, ruské ministerstvo vnútra obchodníka už obvinilo. Ruské úrady zároveň vyšetrujú, ako sa drahokamy v takom veľkom množstve dostali na ruské územie. Vedúci Konzulárneho oddelenia Veľvyslanectva SR v Moskve Vladislav Čemes dnes pre TASR potvrdil, že ruská strana slovenský konzulárny odbor o udalosti zatiaľ neinformovala a o pomoc nepožiadala. V súvislosti s medzivládnou dohodou o spolupráci vo veciach občianskych, rodinných a trestných však ruská strana nemusí o spoluprácu žiadať SR diplomatickou cestou, ale môže kontaktovať svojich slovenských kolegov priamo.

(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab Lenárt a Jakeš pôjdu za vlastizradu pred súd Praha 31. mája (TASR) - Súdny proces s bývalými vysokými funkcionármi prednovembrového režimu Jozefom Lenártom a Milošom Jakešom sa začne. Podľa sudkyne Hany Hrnčířovej zatiaľ nebol termín hlavného pojednávania stanovený, pravdepodobne sa uskutoční v júli. Lenárt spolu s Jakešom sú obžalovaní z vlastizrady v súvislosti s udalosťami v auguste 1968. Podľa obžaloby sa snažili legalizovať vstup armád Varšavskej zmluvy do Československa prostredníctvom tzv. robotnícko-roľníckej vlády, ktorá by nahradila zákonnú vládu. Obaja sa zúčastnili na rokovaní o jej vzniku a súhlasili s tým, že sa stanú jej členmi. Vtedajší prezident Ludvík Svoboda ich návrh však odmietol. Sudkyňa pražského mestského súdu Hana Hrnčířová, ktorá sa zaoberá kauzou Lenárt - Jakeš, sa vo februári obrátila na Najvyšší súd. U Lenárta totiž vznikol problém, že inštitúcia, ktorá by ho mohla zbaviť imunity, teda Národné zhromaždenie alebo jeho zástupca Federálne zhromaždenie, už neexistuje. Medzi odborníkmi totiž nebola zhoda, či možno bývalého poslanca stíhať len so súhlasom zákonodarného zboru, ktorého bol členom. Najvyšší súd ČR v marci rozhodol, že Lenárt môže byť stíhaný a nebráni tomu ani poslanecká imunita, ktorá sa naňho v roku 1968 vzťahovala ako na člena vtedajšieho parlamentu - Národného zhromaždenia.

(spravodajkyňa TASR Dana Meissnerová) vk žab V slovinskom Brde sa začal summit prezidentov strednej a východnej Európy Brdo 31. mája (TASR) - Deviaty summit prezidentov krajín strednej a východnej Európy začal sa dnes v Slovinsku na hrade Brdo neďaleko mesta Kranj. Na stretnutí sa zúčastňujú prezidenti 16 krajín regiónu. Hlavnými témami tohtoročnej diskusie sú výsledky procesu transformácie strednej Európy a jej úlohy ako spojovacieho článku pri integrácii kontinentu. Prezidenti sa na summite vyjadria aj k otázkam vzťahu Európy k procesu globalizácie, prínosu európskej integrácie k minimalizácii nových delení, prínosu transformovanej strednej a východnej Európy k zjednocovaniu európskeho priestoru. Témou diskusie je aj problematika pomoci strednej a východnej Európy pri transformácii a stabilizácii Balkánu. Tradíciu stretnutí stredoeurópskych lídrov iniciovali v roku 1993 prezidenti Rakúska, Maďarska, Česka a Nemecka, ktorí sa neformálne zišli na hudobných slávnostiach v rakúskom Salzburgu. Thomas Klestil, Árpád Göncz, Václav Havel a Richard von Weizsäcker sa vtedy dohodli, že zavedú pravidelné stretnutia, a to aj s účasťou zástupcov iných krajín. Na prvom summite v českej Litomyšli sa v roku 1994 zúčastnili aj Slovensko - zastúpené Michalom Kováčom, Poľsko a Slovinsko. V roku 1998 sa stretnutie konalo v Levoči. Na schôdzke v ukrajinskom Ľvove v roku 1999 sa zástupca SR nezúčastnil, pretože Slovensko bolo v tom čase bez prezidenta. Počet účastníkov stretnutia sa každý rok rozširoval z pôvodných siedmich prezidentov na súčasných 16, čo znamená, že tohtoročná schôdzka je počtom účastníkov najväčšia v histórii stretnutí. V Slovinsku sú po prvý raz zastúpené Macedónsko a Bosna. Stredoeurópske summity sa tradične konajú mimo metropoly hostiteľskej krajiny. Účastníci stretnutí obyčajne diskutujú na danú tému na plenárnom zasadaní, summit je využívaný aj na bilaterálne kontakty. Politické závery alebo vyhlásenia nie sú cieľom summitov. "Veteránmi" stretnutí sú prezidenti Rakúska, Česka a Slovinska - Klestil, Havel a Kučan, ktorí sa zúčastnili na všetkých summitoch. Pre Havla a Kučana je však tohtoročné zasadanie posledné. Kučanov mandát totiž vyprší v decembri a Havlov vo februári 2003. Okrem geopolitického postavenia mnohých účastníckych krajín sa v priebehu desaťročia zmenili aj témy summitov. Kým pred desiatimi rokmi išlo o vytváranie väzieb medzi EÚ, NATO a novými demokraciami, teraz ide o vízie do budúcnosti. Kučan pred stretnutím vyslovil názor, že rozširovanie účasti prinieslo výhody aj nevýhody. Menšia skupina politikov sa môže lepšie identifikovať s hodnotovým systémom strednej Európy, väčšia skupina je menej jednotná, príspevky z iných kultúrnych prostredí však diskusiu obohacujú. Čas vzájomného poznávania medzi Východom a Západom však už pominul. Poľsko, Maďarsko a Česko sú od roku 1999 členmi NATO, v krátkom čase sa očakáva prizvanie ďalších kandidátskych krajín. Tiež finišuje proces rozširovania EÚ. Na stretnutí sa okrem hostiteľa Milana Kučana zúčastňujú Rudolf Schuster, Thomas Klestil (Rakúsko), Václav Havel (Česká republika), Leonid Kučma (Ukrajina), Aleksander Kwasniewski (Poľsko), Carlo Azeglio Ciampi (Taliansko), Johannes Rau (Nemecko), Boris Trajkovski (Macedónsko), Stipe Mesič (Chorvátsko), Ferenc Mádl (Maďarsko), Vojislav Koštunica (Juhoslávia), Ion Iliescu (Rumunsko), Vladimir Voronin (Moldavsko), Georgi Parvanov (Bulharsko) a Beriz Belkič (Bosna a Hercegovina). V súvislosti so summitom - po piranskom stretnutí z roku 1997 druhým na území Slovinska - prijali prísne bezpečnostné opatrenia porovnateľné s minuloročným stretnutím prezidentov Ruska a USA, Vladimira Putina a Georgea W. Busha, ktorý sa tiež konal na hrade Brdo. Stretnutie je najväčšou udalosťou tohto druhu, ktorú v Slovinsku doteraz zorganizovali. O bezpečnosť účastníkov sa stará asi 2000 policajtov a pracovníkov bezpečnostných služieb. Ľubľanské letisko Brnik a všetky cesty medzi Brdom a Bledom sú dočasne uzatvorené. Náklady na zorganizovanie stretnutia sa podľa neoficiálnych odhadov pohybujú okolo dvoch miliónov eúr.

(osobitný spravodajca TASR Robert Kolesík) ed Vedenie SDSS je na zasadnutí Rady Socialistickej internacionály v Casablance Casablanca/Bratislava 31. mája (TASR) - Predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) Peter Baráth a podpredseda SDSS pre zahraničné vzťahy Jaroslav Riha sa dnes a v sobotu zúčastňujú na zasadnutí Rady Socialistickej internacionály (SI) v marockej Casablance. Po účasti na zasadnutí predsedníctva Strany európskych socialistov, ktoré sa konalo tento mesiac v Prahe, SDSS potvrdzuje trend aktívnejšieho zapojenia sa do svetového a európskeho sociálnodemokratického hnutia po hluchom období predchádzajúceho vedenia. SDSS na zasadnutí Rady SI bude informovať o politickej situácii v Slovenskej republike a o spoločnom postupe ľavice (SDĽ-SDSS-SOP) do parlamentných volieb 2002. TASR o tom dnes informoval podpredseda SDSS Rastislav Blaško.

ed

V Budapešti sa uskutočnilo zasadanie Valného zhromaždenia CSS Budapešť 31. mája (TASR) - Vedenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v Budapešti iniciovalo spolu s predstaviteľmi ďalších menšín žijúcich v Maďarsku rokovania s víťazmi nedávnych parlamentných volieb, respektíve predstaviteľmi nového vládneho kabinetu. Vyplýva to zo správy predsedu CSS Jána Fuzika, ktorá odznela na stredajšom zasadaní Valného zhromaždenia CSS v Budapešti. Predmetom rokovaní by mali byť štrukturálne zmeny v menšinovej politike, posilňovanie kultúrnej autonómie a národnostných inštitúcií, možné formy priameho zastúpenia menšín v parlamente a problematika príprav na jesenné komunálne voľby, vrátane menšinových. Prítomní schválili pracovný plán Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), ktorý predložila jeho riaditeľka Alžbeta Hornoková-Uhrinová, rozhodli o modifikácii tohoročného rozpočtu samosprávy, ako aj o príspevkoch pre päť regionálnych slovenských domov v celkovej hodnote 2,2 milióna forintov. Z rezervy CSS vyčlenili ďalších 500 tisíc forintov na zariadenie podobného nového objektu v Répášskej Hute. Súčasne sa rozhodovalo o návrhoch na ocenenie Za našu národnosť, ktoré štyrom jednotlivcom a jednému kolektívu slávnostne odovzdajú 6. júla v obci Mlynky (Pilisszentkereszt) v rámci tradičného Dňa Slovákov v Maďarsku.

if le žab V Novohradskej župe pripravujú 7. ročník folklórneho festivalu Budapešť 31. mája (TASR) - Prezentácia kultúrnych tradícií Novohradskej župy a tamojšieho folklóru, či folklórneho bohatstva iných európskych krajín a regiónov bude cieľom tradičného Novohradského folklórneho festivalu, ktorý sa uskutoční v dňoch 24.-29. júla. Novohradský folklórny festival sa po tretí raz uskutoční na území Maďarskej i Slovenskej republiky, na teritóriu niekdajšej Novohradskej stolice. Jeho dejiskami budú v Maďarsku Balašské Ďarmoty, Banka, Hollók‹, Mihálygerge, Salgótarján, Šomoška, Szécsény a Sudice, kým na Slovensku Lučenec, Radzovce a Fiľakovo. Popri súboroch z Novohradskej župy, maďarských i slovenských národnostných telesách zo Slovenska, či menšinových súboroch z Maďarska očakávajú organizátori podujatia aj umelecké zoskupenia z ČR, Holandska, Írska, Juhoafrickej republiky, Poľska a Talianska. Rámec festivalu rozšíria sprievodné akcie ako početné výstavy, Europiknik, Novohradské národnostné stretnutie, Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku, škola ľudového tanca, jarmok ľudovoumeleckých výrobkov i gastronomické dni.

if le žab Schuster: Integrácia je odpoveďou na výzvy globalizácie Bled 31. mája (TASR) - Cieľom európskej integrácie nie je iba integrácia trhu a financií, ale najmä zabezpečenie mieru a spolupráce v Európe. Európa v prvom rade potrebuje prehĺbenie spoločných hodnôt a preklenutie jestvujúcej nerovnováhy medzi národmi. V rámci diskusie na tému Vplyv a zodpovednosť Európy vo svete globalizácie to na slovinskom stredoeurópskom summite vyhlásil prezident SR Rudolf Schuster. Podľa jeho slov sú procesy globalizácie a integrácie vzájomne prepojené. Ako dodal, integráciu môžeme vnímať ako odpoveď štátov na výzvy globalizácie. "Najmä pokiaľ sme malými štátmi, čo je aj prípad Slovenska, integrácia sa nám javí ako jediné možné východisko, ako si zachovať reálny vplyv na medzinárodné dianie. Z toho hľadiska je integrácia pre nás i riešením, je nájdením jednoznačnej odpovede na znovudefinovateľný národnoštátny záujem a na priority zahraničnej politiky krajiny. To čo v našich predstavách chceme, je Európa nielen ako globálny prispievateľ (global payer), ale aj ako globálny hráč," povedal prezident. Schuster vyjadril presvedčenie, že zjednotená Európa bude schopná nezanedbateľne vplývať na globalizačný proces, vytvárať spoločnú politickú identitu popri existujúcich národných identitách a že proces rozširovania európskych integračných zoskupení prispeje k budovaniu tejto identity.

(osobitný spravodajca TASR Robert Kolesík) vk ed Posolstvo prezidentov: Európska integrácia je naším spoločným osudom (súhrnná) Brdo/Bled/Bratislava 2. júna (TASR) - Úloha štátov strednej a východnej Európy pri zjednocovaní kontinentu, prebiehajúca transformácia v postkomunistických krajinách a postavenie Európy v globalizujúcom sa svete boli hlavnými témami stretnutia prezidentov 16 krajín regiónu, ktorý sa v piatok a sobotu konal v slovinskom meste Bled a na hrade Brdo. Prezident hostiteľskej krajiny Milan Kučan, ktorý v záverečnom vystúpení pred novinármi na Brde pri meste Kranj v mene partnerov zhrnul výsledky dvojdňovej diskusie, vyhlásil, že zjednotená Európa je naším spoločným osudom. "Zjednotená Európa by mala siahať potiaľ, pokiaľ siahajú jej hodnoty," povedal. História krajín regiónu - ktorá obsahuje viacero vojen - by mala byť základom pre "dialóg a nie ďalšiu konfrontáciu". Kučan ďalej uviedol, že Európa by mala byť silná a mala by zohrávať dôležitejšiu rolu - politicky aj ekonomicky. Integrácia kontinentu je spôsobom, ako čeliť negatívnym dopadom globalizácie, napríklad organizovanému zločinu, uviedol. Podľa slovinského prezidenta stredná Európa už nie je len "mostom" medzi západnou a východnou časťou kontinentu, ale stáva sa čoraz dôležitejším "faktorom integrácie" krajín východnej a juhovýchodnej Európy. Kučan zdôraznil, že "stabilita na juhovýchode Európy je podmienkou pre stabilitu kontinentu". Podľa Kučana sa stretnutie konalo v "kritickom čase". V tejto súvislosti spomenul novembrový summit NATO v Prahe, na ktorom sa má rozhodnúť o prizvaní ďalšej skupiny kandidátskych krajín z bývalého sovietskeho bloku. Pripomenul aj otepľovanie vzťahov medzi Ruskom a NATO, respektíve USA. EÚ sa má do konca roka vysloviť k rozšíreniu únie o postkomunistické krajiny, ktoré sa očakáva 1. januára 2004. V súvislosti s EÚ Kučan varoval pred "negatívnymi dôsledkami", ktoré by malo nerozšírenie, alebo odkladanie jej rozšírenia. Vyzdvihol význam vysvetľovania zámeru európskej integrácie verejnosti, čím možno zabrániť, aby odporcovia rozširovania EÚ pre svoje ciele zneužili obavy zo straty národnej identity, alebo podporovali xenofóbne nálady. Prezident Rudolf Schuster na adresu vzťahov medzi Balkánom a zvyškom Európy pred slovenskými novinármi vyhlásil, že po tom, čo sa situácia vo výbušnom regióne začala upokojovať, "je našou povinnosťou naplniť sľuby" dané v čase konfliktov. Schuster tiež podporil myšlienku rozšírenia únie o Ukrajinu a Rusko, ktoré, ako povedal, v ostatnom čase urobili pokrok. Parafrázujúc výrok bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla o Európe "od Atlantiku po Ural", Schuster dodal, že Európu treba rozšíriť po Vladivostok.

SCHUSTER: V SEPTEMBROVÝCH VOĽBÁCH PÔJDE O VŠETKO V súvislosti s integračnými ambíciami Slovenska Schuster vyhlásil, že naša krajina má veľmi dobré pozície pre prijatie do EÚ a NATO. Varoval však pred možným negatívnym výsledkom septembrových parlamentných volieb, pod ktorý sa môže podpísať apatia sklamaných občanov. "Tentokrát naozaj pôjde o všetko," povedal a zdôraznil, že od revolúcie z roku 1989 ide o najdôležitejšie rozhodnutie Slovenska. Prezident vyjadril potešenie z podpory pre členstvo v EÚ a NATO, ktorá medzi občanmi panuje. "Ak by však výsledky volieb tieto nálady nepotvrdili, znamenalo by to, že dvere do NATO nám zostanú na dlhú dobu zatvorené," povedal. Vzhľadom na podobné politické kritéria NATO a EÚ pre prijímanie nových členov by mohol negatívny výsledok hlasovania ovplyvniť aj náš vstup do únie.

BENEŠOVE DEKRÉTY "NEDALI POKOJ" Deviate prezidentské stretnutie bolo posledné pre hostiteľa Milana Kučana a jeho českého kolegu Václava Havla, ktorých funkčné obdobie uplynie túto jeseň, respektíve na začiatku roku 2003. Kučan a Havel, označovaný za duchovného otca stretnutí tohto druhu, pri tejto príležitosti vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom stručne zhodnotili vývoj v strednej Európe od obdobia po páde Berlínskeho múra a komunizmu. Zároveň upozornili, že problémy regiónu nie sú zažehnané. "Určité stredoeurópske štáty sa tiež rozhodli pre užšiu formu spolupráce zameranej na prekonanie ešte nie celkom zahojených tektonických zlomov minulosti. Nanešťastie, príležitostné historické reminiscencie zostávajú v politickom živote príťažlivým nástrojom - je to siahanie do Pandorinej skrinky histórie namiesto zvyšovania sebauvedomenia a sebareflexie," uvádza sa v dokumente. Prezidenti v spoločnom vyhlásení dodali, že vo vzťahoch medzi európskymi štátmi "by história mala byť predmetom dialógu, a nie konfrontácie, nehovoriac o podmieňovaní prijatia krajiny do euroatlantických integračných štruktúr". Práve táto zrejmá narážka na tzv. Benešove dekréty a podobné opatrenie Juhoslávie, ktorej súčasťou bolo po druhej svetovej vojne aj Slovinsko, sa na stretnutí postarala o rozruch. Ešte pred stretnutím sa objavili informácie, že pod deklaráciu sa podpíše aj rakúsky prezident Thomas Klestil, ktorý sa spolu s Havlom a Kučanom zúčastnil na všetkých doterajších prezidentských stretnutiach. Pred rakúskymi novinármi Klestil svoj postup zdôvodnil tým, že jeho podpis pod uvedeným vyhlásením by v Rakúsku "mohol byť nesprávne pochopený". Kučan však pri záverečnom bilancovaní stretnutia zdôraznil, že všetci prezidenti "rozlúčkové" vyhlásenie podporili, čo dokumentoval tým, že v rezumé spomenul aj jeho časť o histórii ako predmete dialógu a nie konfrontácie. Jubilejný desiaty summit sa na budúci rok uskutoční v rakúskom Salzburgu, kde myšlienka prezidentských stretnutí v roku 1993 vznikla.

MESIČ A KOŠTUNICA PODNIKLI ĎALŠÍ KROK K NORMALIZÁCII VZŤAHOV S rastúcim počtom účastníckych krajín - tento rok boli po prvý raz zastúpení lídri Bosny a Macedónska - sa rozširujú možnosti pre bilaterálne stretnutia prezidentov. Práve v Slovinsku - ktoré sa po rozpade bývalej Juhoslávie úspešne dištancovalo od Balkánu a potvrdzuje imidž alpskej republiky - najväčšiu pozornosť zaujalo stretnutie prezidentov Chorvátska a Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), Stjepana Mesiča a Vojislava Koštunicu, ktorí v spoločnom vyhlásení vyjadrili odhodlanie plne normalizovať vzťahy svojich krajín, poznamenané vojnou z rokov 1991-95. Obaja politici sa zhodli, že "v normalizácii vzájomných vzťahov treba pokračovať a treba ju rozšíriť na všetky oblasti spoločného záujmu". Osobitne zdôraznili zámer liberalizovať a nakoniec zrušiť vízový režim, ktorý je prekážkou pre rozvoj osobných, ako aj obchodných kontaktov. "Napriek tomu, že celý región sa pohybuje k európskej integrácii, naše hranice nie sú európske," komentoval Koštunica súčasný stav. Mesič na brífingu novinárom povedal, že proces liberalizácie vízovej povinnosti chorvátska strana začne ešte tento rok. Na otázku o úplnom zrušení vízovej povinnosti pre občanov Juhoslávie - čo JZR voči Chorvátsku už podnikla - Mesič vyhlásil, že Záhreb bude Belehrad nasledovať, presný termín tohto kroku však nevedel uviesť. Vo vyhlásení prezidenti zdôraznili potrebu individuálneho posudzovania viny za zločiny spáchané počas vzájomného konfliktu. "Za vojnové zločiny nemožno žalovať národy, zločiny spáchali konkrétni ľudia a za to sa musia konkrétne zodpovedať," vyhlásil chorvátsky prezident pred novinármi. Koštunica a Mesič tiež uviedli, že treba odstrániť prekážky pre návrat vojnových utečencov a vysídlencov a vyriešiť otázky navracania predvojnového majetku. Úplná normalizácia vzťahov je "prvým krokom na našej ceste smerom k európskej integrácii - strategickým cieľom oboch krajín," uvádza sa vo vyhlásení. Chorvátsko a JZR diplomatické vzťahy obnovili pred šiestimi rokmi, kontakty sa však začali výrazne zlepšovať až po tom, čo v roku 2000 lídrov z čias vojny - Franja Tudjmana a Slobodana Miloševiča - vystriedali prodemokratické sily. Vo vzťahu k Bosne a Hercegovine - ktorá bola v prvej polovici 90. rokov terčom územných ambícií Belehradu aj Záhrebu - Koštunica a Mesič zdôraznili, že mierové dohody z Daytonu (1995) zostávajú základom pre medzinárodne uznávanú, stabilnú a demokratickú Bosnu. Ako dodali, plnenie dohôd je v záujme Chorvátska a JZR, i širšieho regiónu. Prezidenti zároveň oznámili zámer spoločne navštíviť Sarajevo. Návšteva sa má uskutočniť v blízkej budúcnosti, jej termín ešte nie je stanovený.

BOŽENA BUDE POMÁHAŤ PRI ODMÍNOVANÍ CHORVÁTSKA Prezident Schuster v úvodný deň summitu v Blede odovzdal medzinárodnému Fondu pre odmínovanie a pomoc obetiam nášľapných mín (ITF) dar Slovenska - zariadenie Božena-4, určené na vyhľadávanie a zneškodňovanie mín. Systém Božena, ktorý má hodnotu 189.000 dolárov, je výrobkom krupinskej akciovej spoločnosti Way Industry. V projektoch OSN v rôznych častiach sveta pracuje vyše 40 týchto zariadení, z toho polovica na Balkáne. Boženy sa využívajú v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Eritrei, Albánsku, Libanone, severnom Iraku a ďalších regiónoch. Dar sa bude využívať pri odmínovaní v Chorvátsku. "Ako občan Slovenska, nie som ľahostajný k problémom, ktoré predstavuje dedičstvo balkánskej vojny. Rád by som vyslovil nádej, že užívateľ tohto daru dokáže odmínovacie zariadenie Božena-4 úspešne využiť a aj s jeho pomocou dosiahnuť stanovený cieľ - dokončiť odmínovanie v Chorvátsku do roku 2010," povedal Schuster pri odovzdávaní kľúčov od Boženy prezidentovi ITF Jernejovi Cimperšekovi. Na obrade boli prítomní aj všetci ostatní prezidenti. ITF bol založený 12. marca 1998 vládou Slovinskej republiky s cieľom organizovať a financovať odmínovacie aktivity v Bosne a Hercegovine a pomáhať obetiam nášľapných mín. Medzičasom rozšíril svoje aktivity aj o ďalšie balkánske krajiny a regióny, ktoré sú tiež postihnuté problémom nášľapných mín a zanechanej nevybuchnutej munície - Chorvátsko, Albánsko a Kosovo. V súčasnosti prebieha proces rozširovania činnosti fondu aj do Macedónska a Juhoslávie. Podľa odhadov expertov v súčasnosti existuje približne 110 miliónov nevybuchnutých pozemných mín v 62 krajinách sveta. Náklady na odmínovanie sa odhadujú na 33 miliárd dolárov a podľa údajov Medzinárodného červeného kríža sa až 70 ľudí denne stáva obeťou míny. Problém mín je stále veľmi aktuálny v Chorvátsku a Bosne, kde bolo veľké množstvo týchto zbraní rozmiestnených počas konfliktov v prvej polovici 90. rokov. Odhaduje sa, že počas balkánskych vojen v oblastiach bojov zostali viac ako dve milióny mín a inej nevybuchnutej munície. Podľa odhadov v Chorvátsku po vojne zostalo jeden až 1,2 milióna kusov nevybuchnutej munície a v Bosne a Hercegovine 700.000 až jeden milión. V Bosne a Chorvátsku zaznamenali aj najviac obetí spomedzi balkánskych krajín. V každej z týchto krajín do augusta 2000 registrovali asi 400 mŕtvych a tisícku zranených. Podľa štatistík od začiatku krízy na Balkáne mesačne míny zabili alebo zranili v priemere 28 ľudí. Odmínovací systém Božena je diaľkovo ovládané zariadenie. Systém je určený na zneškodňovanie všetkých druhov nášľapných a protitankových mín. Operátor ho teoreticky môže ovládať na vzdialenosť päť kilometrov, v praxi sa však využíva bezpečná vzdialenosť, do ktorej operátor vidí. Na požiadanie možno Boženu vybaviť kamerovým systémom. Generálny riaditeľ spoločnosti Way Industry Július Mokoš, ktorý bol na odovzdávaní daru prítomný, pre TASR uviedol, že Božena-4 dokáže denne - v závislosti od charakteristiky podložia - skontrolovať denne od 1500 metrov štvorcových v najnáročnejšom kamenistom teréne do 9000 metrov štvorcových územia. Priemer sa pohybuje okolo 5500-6000 metrov štvorcových denne. Účinnosť stroja, ktorý pracuje na princípe aktivácie mín, je 90-percentná, pričom v prípade iných odmínovacích systémov sa táto úroveň pohybuje v rozmedzí 70-80 percent. Územie skontrolované Boženou sa na základe noriem OSN môže vyhlásiť za bezpečné až potom, čo ho dočistia ručnými mínohľadačkami, alebo s pomocou špeciálne cvičených psov. Účelom Boženy je zefektívnenie odmínovacieho procesu, keďže pri ručnom odmínovaní a odmínovaní so psami sú výkony oveľa nižšie. V súvislosti s tragickým incidentom z roku 1997, keď pri výbuchu míny v rámci predvádzania Boženy vo vojenskom priestore Lešť utrpeli dvaja civilní zamestnanci smrteľné zranenia, Mokoš zdôraznil, že Božena-4 je "úplne iný typ zariadenia, má inú konštrukciu, hydrauliku, motor, iné bezpečnostné parametre".

SUMMITOM ZA ROZVOJ TURIZMU Organizátori stretnutia využili prítomnosť asi dvoch stoviek zahraničných novinárov na propagáciu svojich turistických klenotov. V rámci kultúrneho programu prezidenti navštívili hrad Brdo, ktorý sa vypína na skale nad rovnomenným jazerom. V rámci spoločenských vložiek na Brde ako spomienku na stretnutie obnovili činnosť fontány na terase pri kongresovom centre. Na "radosť" prítomných fotografov a kameramanov však fontána začala vodu chrliť až po tom, čo sa prezidenti po chvíli "suchého" pózovania začali rozchádzať. Rudolf Schuster pobyt v Blede využil aj na športové aktivity. V sobotu si privstal a spoločne s poľským partnerom Alexandrom Kwasniewským zohral hodinový tenisový zápas proti juhoslovansko-macedónskej dvojici Vojislav Koštunica, Boris Trajkovski. Podľa prezidentovho hovorcu zápas skončil víťazstvom dua Schuster/Kwasniewski.

ari dem

Martin: Benešove dekréty môžu pomôcť Mečiarovi Brusel 2. júna (TASR) - Oživovanie témy Benešových dekrétov vo vzťahu k Slovensku politikmi zo zahraničia môže v konečnom dôsledku viesť k vytvoreniu takej vlády po septembrových voľbách v SR, ktorá nebude prijateľná pre Európu. Myslí si to spolupredseda Spoločného parlamentného výboru (SPV) EÚ a SR Hans Peter Martin. Podľa jeho slov nátlak zo zahraničia na riešenie tejto otázky len posilní politické sily, ktoré si politici EÚ neželajú vidieť v novej slovenskej vláde. "Je jasné, že ak niekto, kto nie je Slovák, urobí teraz veľkú tému z Benešových dekrétov, najpravdepodobnejšie to pomôže Mečiarovi a podobným," povedal Martin v rozhovore pre TASR pred zasadnutím SPV, ktoré bude v pondelok a utorok v Bratislave. Výsledkom takejto situácie by podľa Martina bol vznik vlády, pri ktorej bude pre EÚ veľmi jednoduché povedať, že Slovensko nevstúpi do únie v prvej vlne rozšírenia. "Preto musíme byť veľmi opatrní a precízni," zdôraznil Martin, ktorý sám nemieni na zasadnutí otázku Benešových dekrétov otvárať. Ak tak však urobia niektorí ďalší členovia SPV, treba o tomto probléme otvorene diskutovať, dodal rakúsky socialista. Čo sa týka samotných dekrétov, ak sú naďalej platné a sú v rozpore so základnými princípmi ľudských práv, "niečo sa musí zmeniť" pred vstupom Slovenska a ČR do EÚ. S konečnými stanoviskami a posudkami však treba podľa Martina počkať do zverejnenia právnej analýzy EP, ku ktorému ale nedôjde pred voľbami v SR. Na druhej strane si však europoslanec myslí, že musí dôjsť k politickému riešeniu tejto otázky. "Viem si predstaviť, že by diskusia smerovala stále viac k vytvoreniu istého fondu, hoci len symbolického, do ktorého by prispeli obe strany, Nemecko s Rakúskom i Česko so Slovenskom," uviedol Martin. Hlavnými témami dvojdňového zasadnutia SPV v Bratislave budú boj proti korupcii, posilnenie súdnictva, potláčanie zločinnosti a budúcnosť Európy vo svetle nástupu krajne pravicových a populistických síl. Výbor tiež prediskutuje politickú situáciu v SR pred voľbami a mal by v tejto súvislosti prijať "veľmi jasné" stanovisko, informoval Martin, ktorý však nechcel prezradiť jeho možný obsah. Zdôraznil, že tomu musí predchádzať diskusia vo výbore.

(spravodajca TASR Robert Sermek) ed

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  4. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  5. Moskva alebo Petrohrad?
  6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  7. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  3. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  5. Modern luxury next to the Blue Church
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  7. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  8. Moskva alebo Petrohrad?
  9. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 146
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 182
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 3 615
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 137
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 442
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 370
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 337
  8. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 175
  9. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 125
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 123

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bratislavu zradila doprava aj kultúrna uzavretosť, hovoria experti

Niekto mohol akceptovať, že pre Bratislavu je hlavné letisko Viedeň, niekto to akceptovať nemusel, vraví šéf portálu euractiv Radovan Geist.

SVET

Pomáha aj NASA. Nájdu stratenú ponorku v rozbúrenom mori?

Ak sa ponorka potopila, námorníkom zostal vzduch len na pár dní.

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

EKONOMIKA

PSA bude v Trnave vyrábať elektromobily. Model je tajomný

Koncern PSA Groupe na Slovensku vyrába Citroën C3 a Peugeot 208.

Neprehliadnite tiež

Domov

My sme les na internete podporilo vyše päťdesiattisíc ľudí

Šéf envirorezortu Sólymos vníma situáciu v lesoch podobne ako organizátori z My sme les.

Domov

Migračná kríza sa skončila, policajné kontroly za hranicami nie

Rakúska polícia stále náhodne kontroluje autá, ktoré prichádzajú zo Slovenska.

Domov

V utorok sa od západu oteplí, sneh vystrieda dážď

V Oravskej Lesnej pribudlo 20 cm nového snehu.

Domov

Prezident Kiska odletel na prvú štátnu návštevu Mexika

Andrej Kiska podpíše s mexickým kolegom spoločnú deklaráciu o prehĺbení spolupráce.