Prezident nepodpísal novelu zákona o Súdnej rade. Na prelomenie veta však koalícia má dosť hlasov.
BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu prvú zmenu zmenu v oblasti súdnictva z dielne súčasnej vlády.
Nepodpísal novelu zákona o Súdnej rade, ktorá počítala s tým, že v tomto najvýznamnejšom orgáne sudcov by nemohli zostať piati predsedovia okresných a krajských súdov, ak by sa nevzdali funkcií. Novelu tak bude musieť parlament opäť prerokovať. Na prelomenie veta však má koalícia dosť hlasov.
Prezident v odôvodnení podotkol, že členovia rady, ktorí by sa mali funkcií vzdať, boli riadne zvolení a ich funkčné obdobie neuplynulo. Preto by sa na nich nové pravidlá o konflikte záujmov vzťahovať nemali. "Platí všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení," napísal Gašparovič.
Za pravdu tak dal nielen Súdnej rade, ktorá novelu považuje za protiústavnú a retroaktívnu, ale aj viacerým predstaviteľom opozičného Smeru. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) naopak v minulosti argumentovala, že zákaz retroaktivity nemusí platiť, ak ide o záujem verejnosti.
Parlament by však nemal mať problémy s opätovným schválením novely, na ktoré je potrebných 76 hlasov. V polovici októbra za ňu hlasovalo 78 poslancov, koalícia má 79 mandátov. Zmeny však už zrejme nebudú môcť platiť od nového roka.
Novela sa má týkať piatich predsedov okresných a krajských súdov v Bratislave, Prešove a Trnave, ktorí sú údajne blízki kontroverznému predsedovi Najvyššieho súdu a predsedovi Súdnej rady Štefanovi Harabinovi. Do rady boli zvolení v priebehu roku 2007 na päť rokov.
Žitňanská im však chcela funkčné obdobie skrátiť. Posty v rade by im automaticky zanikli, ak sa sami nevzdajú predsedníckych funkcií na súdoch do konca decembra. Podľa nej sú totiž v konflikte zájmov. Predsedov súdov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti, ktorý by tak podľa ministerky mohol ovplyvňovať rozhodovanie rady.
Piati členovia rady, ktorí sú podľa nej v konflikte záujmov, problém môžu riešiť aj odchodom z predsedníckych postov na súdoch. Z nich ich môže odvolať aj Žitňanská. Všetci piati už v súčasnosti majú navyše lepšie posty, Súdna rada ich nedávno preložila na vyššie súdy.
Novela zavádza aj povinnosť pre Súdnu radu rokovať verejne a svoje rozhodnutia riadne odôvodňovať. Ministerka ju označila za prvý krok k nezávislej justícii. Zatiaľ ale nepovedala, kto by mal predsedov súdov v rade nahradiť. Chce však presadiť, aby bolo v Súdnej rade čo najmenej sudcov. V súčasnosti väčšinu 18-člennej rady tvoria sudcovia, ktorých nominuje vláda, parlament, prezident a samotní sudcovia. Rada rozhoduje o najdôležitejších otázkach ohľadne sudcov, okrem iného volí a odvoláva predsedu Najvyššieho súdu.
