BRATISLAVA. Predstava o tom, že rómske ženy na Slovensku rodia čoraz viac detí, nie je pravdivá. Analýza Výskumného demografického centra naopak predpokladá, že priemerný počet detí narodených Rómke bude aj v budúcnosti klesať.
Model rodiny, v ktorom bolo päť až šesť detí samozrejmosťou, medzi Rómami ustupuje. Po treťom dieťati sú to najmä ženy, ktoré majú snahu prispôsobiť počet detí ekonomickým možnostiam rodiny.
Rozdiely v pôrodnosti medzi Rómami na Slovensku sú podľa demografa Branislava Šprocha dané najmä mierou izolovanosti konkrétnej komunity od väčšinovej spoločnosti. Väčšia pôrodnosť je v segregovaných osadách v strede a na východe Slovenska, nižšia je u integrovanejších Rómov.
Počet detí Počet detí u žien narodených od dvadsiatych rokov klesá (porovnanie rómskych žien a väčšinového obyvateľstva)
1920 - 1924: 6,1 - 2,8 1940 - 1944: 5,3 - 2,4 1955 - 1959: 3,8 - 2,2 Zdroj: Výskumné demografické centrum
Tri deti stačia Z rómskej populácie sa vytrácajú viacpočetné rodiny, hovorí autor štúdie Branislav Šprocha. Prispievajú k tomu skôr ženy, muži sa „skôr prikláňajú k modelu väčšej rodiny".
V izolovaných osadách majú rodiny priemerne štyri až päť detí. Segregované komunity sú podľa demografa Borisa Vaňa viac na juhu stredného Slovenska, Gemeri a Spiši. Na západe sú Rómovia viac integrovaní.
„Takí si osvojujú mentalitu väčšinovej spoločnosti a prispôsobujú počet detí ekonomickým možnostiam," potvrdzuje Irena Bihariová, predsedníčka organizácie Ľudia proti rasizmu.
Na rómsku ženu v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia pripadalo viac ako šesť detí. Rómky, ktoré sa narodili v druhej polovici päťdesiatych rokov, už nemali v priemere ani štyri deti. Demografi vychádzajú z údajov zo sčítania ľudu v roku 2001. Dnešné čísla nemajú.
Šprocha odhaduje, že pôrodnosť integrovaných rómskych žien sa pohybuje na úrovni dvoch až 2,5 dieťaťa. Vaňo si myslí, že je to menej ako dve deti. Stále je to však viac ako miera pôrodnosti vo väčšinovom obyvateľstve, ktoré je na úrovni 1,3 až 1,4 dieťaťa.
Najviac klesajú v Česku Na tieto hodnoty podľa oboch odborníkov pôrodnosť ani u integrovaných Rómok zrejme neklesne. Rozdiel je v „kultúrnej odlišnosti" a podľa Šprocha väčšia náklonnosť mať deti. Väčšinová populácia je navyše náchylnejšia odkladať prvý pôrod do neskoršieho veku.
Pravdepodobne najviac pokročila zmena rómskej plodnosti v Česku na 2,2 až 2,5 dieťaťa. Je to spôsobené najmä tým, že Rómovia sú tam viac mestskí. Slovenským Rómom je pôrodnosťou bližšia severná časť Maďarska, kde je priemerná pôrodnosť necelé štyri deti.
