Sväté obrázky, sošky a kríže v rómskych obydliach sú symbolom ochrany domácnosti.
„Samozrejme, že sme veriaci. Celá rodina. Skoro všetci Cigáni sú takí. Kto už by nám pomohol, ak nie Boh a Panenka Mária?," presviedča nás Róm v stredných rokoch na terase krčmy v Modrom Kameni. „Vidíte ten krížik? Ten mám stále pri sebe. To je jeden z prejavov viery a nádej väčšiny Rómov," vysvetľuje nám kamarát - muzikant v Bratislave.
Veriaci či nie? Model typického veriaceho Róma neexistuje. Z rozprávania ľudí, ktorí medzi nich patria, respektíve s nimi pracujú, by mohlo vyplývať, že ide o človeka, ktorý verí v Boha najmä vďaka tradícii, pred nadprirodzenými vecami má rešpekt, túži mať absolvované predpísané sviatosti, pričom kostol si dokáže nahradiť domácim oltárom so svätými obrázkami, krížom a soškami. K tomu verí, že na rozdiel od nespravodlivosti tohto sveta ho nebo nesklame. Také jednoduché to však nie je.
Podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Miroslava Polláka je generalizovanie vo vzťahu k viere Rómov nezmyselné. „Čudujem sa, ak niekto niečo také hľadá. Existujú predsa veriaci aj neveriaci Rómovia."
Trochu odlišný názor zastávajú predstavitelia samotných Rómov. Priznávajú, že v Boha verí väčšina etnika, líšia sa len prejavmi zbožnosti. Podľa mladej huslistky Barbory Botošovej nie všetci chodia do kostola, „je to o tom, ako vieru vnútorne cítia a prežívajú." Splnomocenkyňa vlády pre rómske komunity z čias druhej Dzurindovej vlády Klára Orgovánová dodáva, že prejavy viery u najchudobnejších Rómov v osadách sú iné ako u rodín, ktoré tvoria vyššiu strednú vrstvu." Chudobní podľa nej viac podliehajú autoritám.
O tom, čo je pre Rómov dôležité, rozpráva rehoľná sestra Atanázia z Rádu svätého Bazila Veľkého, sama Rómka. S touto komunitou spolu so saleziánmi dlhodobo pracuje v bardejovskej lokalite Poštárka. „Takmer všetci požadujú krst svojich detí ako ochranu pred niečím zlým." Podľa sestry je to významná vec, na ktorej už pohoreli viacerí kňazi tým, že krsty odmietali.
Atanázia upozorňuje na jednu zvláštnosť - Rómovia u nich ešte pred cirkevným sobášom zvyknú mať rómske zásnuby, takzvaný mangavipen. Tie sa berú ako samozrejmosť, potom mladý pár začne spolu žiť, má prvé dieťa, a až následne žiada o cirkevný sobáš. „Ide o tradíciu, ktorú síce cirkev neuznáva, ale je realitou. Sestra tiež oceňuje mimoriadne nízku rozvodovosť.
Aspoň pred Bohom rovní Splnomocnenkyňa za vlády Roberta Fica Anina Botošová si vysvetľuje vieru u Rómov aj ich túžbou po Božej spravodlivosti - „Keď som sa v Lomničke, ale aj v Giraltovciach a inde Rómov pýtala, prečo chodia do kostola, odpovedali jednoznačne - aspoň pred Bohom sme si rovní." Podľa nej pre veriacich Rómov platí „te paťas le Devleske, paťas the manušeske," čo znamená „ak veríš v Boha, veríš v človeka".
Spevák Ján Rigo, korunovaný za kráľa cigánskych piesní na Slovensku, pritakáva. „Sme hlboko veriaci, ale nemáme v láske formalizované pravidlá. S Bohom sme spojení aj bez povinného modlenia sa v kostole. Nebo Rómov nesklame." Cirkev ako taká mu neprekáža, istí jednotlivci áno. „V dedine máme farára, ktorý sa zavrie do svojej komnaty a len oznámi, kedy je omša. Aby šiel medzi Rómov a zaujímal sa o nich, to nie. Zdá sa mi, že s nimi nechce mať nič spoločné." Spevák dodáva, že farár má vo zvyku zatajiť sa, keď ide o pohreb Róma a poslať tam iného.
Súčasná externá poradkyňa štátnej tajomníčky ministerstva práce Denisa Havrľová kedysi pracovala ako novinárka v rómskom periodiku. „Keď som chodila do osád, skoro v každej chatrčke bol kríž. Rómovia sú veriaci, ale inak ako ostatní. Možno by ani nevymenovali Desatoro."
Obrazy a sošky ako ochrana Kríže, sväté obrázky a sošky Panny Márie či Ježiša tvoria kolorit mnohých domácností. Podľa Havrľovej plnia funkciu ochrany domu. Rigo priznáva, že aj u neho. „Aj u mňa uvidíte Panenku Máriu, Ježiša, anjelikov. Ide o ochranu obydlia. Je jedno, či pôjdem do chrámu, alebo sa pomodlím doma."
Gréckokatolícky kňaz Martin Mekel už deväť rokov pracuje s Rómami v obciach na východnom Slovensku. Tvrdí, že daná výzdoba síce prezentuje istú vieru, je však pomiešaná s tradíciami, kde majú svoje miesto aj čary a povery. „Berú to ako ochranné symboly. Je to typický rómsky prejav zbožnosti, ale s kresťanskou vierou to nemá veľa spoločného. Do istej miery v tom vidieť súčasť ich poverčivého spôsobu myslenia."
Pre Tatianu Podolinskú a Tomáša Hrustiča z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied ide o naplnenie hesla „môj kostol je môj dom. Sväté miesto chcú mať Rómovia priamo v domácnostiach. Zdôvodňujú to aj tým, že kým kostol je otvorený napríklad len v nedeľu, oni ho potrebujú v hociktorý deň."
Orgovánová uznáva, že výzdoba tohto druhu môže na niekoho pôsobiť ako gýč, „rozsvietená Panna Mária je však pre mnohých Rómov garantom ochrany. Majú vzťah k nadprirodzeným veciam a toto je jeden z prejavov."
Nepokradneš Kritici nerozumejú paralelnej existencii viery popri kriminalite. Je možné, aby niekto veril v Boha a zároveň kradol drevo alebo zemiaky?
Podľa Riga je to zveličené. „Krádeže nepodporujem, ale čo má robiť Róm, keď nemá čo dať do úst svojim deťom? Nemá kde pracovať, všade je synonymom zla. Mnohí bieli kradnú milióny a neprekáža to. Už malé deti sa učia, že Cigáň je zlý človek." Nahnevane pokračuje - „Niekto tu má akože z poslaneckého platu vlastné lietadlo, jachty, drahé autá a všetko je v poriadku. Kto nakradol viac? Rómovia? Veď to je smiešne. Skutoční zlodeji sa nám smejú do ksichtu."
Spevák k tomu všetkému opisuje vlastnú skúsenosť, keď ho odmietli obslúžiť v cukrárni len preto, že je „čierny". „Ak to spravili mne, vysokopostavenému Rómovi, ako sa môžu brániť tí, čo pre nikoho nič neznamenajú?"
Podľa Aniny Botošovej je otázka Desatora v kontexte kriminality Rómov stereotypom. „Nikto súdny neuznáva krádeže, ale tí ľudia kradnú, lebo sú hladní a je im zima. Neviem, či je to ospravedlniteľné pred Bohom, ale pred hladnými a uzimenými deťmi áno."
Desatoro porušuje aj majorita Kradnutie sa nepáči ani Havrľovej, na druhej strane „v osadách panuje šialená chudoba. Ak má niekto choré deti, ktoré mrznú a plačú, človek zháňajúci drevo prestane vnímať prikázanie nepokradneš. Samozrejme, Rómovia by sa mali snažiť, aby sa v zúfalej situácii nikdy neocitli, ale to je iná téma."
Podľa Orgovánovej je poukazovanie na rozpor medzi vierou Rómov a ich kriminalitou neférové. „Poznám mnoho ľudí z majority, ktorí idú do kostola a potom nadávajú na Rómov, susedov, pijú, nadávajú a kradnú. Tí už Božie prikázania neporušujú?"
Súhlasí aj Barbora Botošová. Vraví, že keby sme podrobne prebrali všetkých ľudí vrátane majority, Rómov, Maďarov a kohokoľvek, nikto by nevyšiel bez hriechu. „Jeden klame, iný smilní, tretí kradne. Niežeby kritika voči Rómom nebola často oprávnená, ale Desatoro neporušujú len oni."
Rómom vstup zakázaný
Tvrdiť, že majoritnému obyvateľstvu Rómovia v kostoloch neprekážajú, respektíve sú v nich vítaní, by bolo odvážne. Skúsenosti dokazujú opak.
„No určite, vy ste ešte asi živého Cigáňa nevideli, že?," očervenela staršia pani v dedinke na Spiši, keď sme jej položili otázku, či má výhrady voči prítomnosti Rómov na svätej omši. „Špinaví hajtráci do kostola nepatria," sálala z nej láska k blížnemu. Jej manžel očervenel a promptne prevzal štafetu: „Čo už vy z tej Bratislavy môžete vedieť. Zastávať sa zlodejov, ale chrániť slušných ľudí ani Bohovi," precedil cez zuby a spokojný s tým, ako nás odhadol, začal odomykať starú favoritku.
Denisa Havrľová podobné nálady majoritného obyvateľstva potvrdzuje. „Sama som bola svedkom, ako v kostole po výzve na podanie rúk jedna pani odmietla podať tú svoju Rómke, ktorá stála vedľa nej. Otočila som sa a odišla, nerozumejúc, čo tá žena hľadá v chráme."
Výhrady majority voči práci s Rómami na vlastnej koži pocítil aj kňaz Martin Mekel. Pracoval vo viacerých obciach, aktuálne je v Čičave, kde päť rokov vedie Pastoračné centrum Rómov. V rámci malých spoločenstiev sa pravidelne stretávajú dospelí Rómovia, v súkromnom centre voľného času prevádzkujú 31 krúžkov pre 400 registrovaných detí. Má troch vlastných potomkov, napriek tomu do rodiny svojho času prijal dvoch mladých Rómov, ktorým pomáhal vyštudovať. Ďalší mladí dnes bývajú v centre.
„Priznávam, že isté problémy s majoritou existovali. Koniec koncov, aj preto sme vybudovali centrum. Mnohí mi totiž vytýkali, že sa chcem venovať len Rómom, hoci to nebola pravda," vysvetľuje Mekel a dodáva: „Žiaľ, pravdou je, že bieli Rómov v kostoloch skôr nechcú. Ľudia sú z nich pobúrení, snažíme sa to zmierňovať, ale búrať bariéry je náročné."
Nepríjemné skúsenosti má aj Barbora Botošová. „Poznám miesta, kde Rómovia vôbec nesmú chodiť do kostola, prípadne môžu stáť len vzadu. Inde zase robia samostatné omše pre Rómov v sobotu, pretože v nedeľu do kostola nemajú prístup. Videla som dokonca cintoríny, kde Rómov pochovávajú na inom mieste ako ostatných."
Splnomocnenec vlády Miroslav Pollák, naopak, uvádza aj pozitívne príklady. „Existujú obce, kde Rómov v kostole nechceli, ale už je to v poriadku. Prípadne sú obce, kde s tým problém nikdy nebol, z fleku mi napadá napríklad Spišský Štvrtok. Je to rôzne, súvisí to s mentalitou väčšiny. Nie vždy je totiž tolerantná a veľkorysá."
Aj vďaka tomuto sa stavajú kostoly výhradne pre Rómov. Nedávno jeden posvätili na Luníku IX., ďalší stojí napríklad v Jarovniciach. Mekel to ako problém nevníma. Na košickom sídlisku má „rómsky kostol" podľa neho svoj zmysel, a „celkovo takých chrámov nie je veľa, ide o štatisticky nevýznamný počet."
Rehoľná sestra Atanázia samostatný kostol pre Rómov v Jarovniciach vidí ako východisko z núdze, nie cielenú separáciu. „Bola som pri jeho budovaní. Bieli Rómov v kostole nechceli, odmietali ich. Treba však priznať, že im do istej miery rozumiem - nie všetci sa tam vedeli adekvátne správať. Keď sme potom chceli zorganizovať omšu na Vianoce, bolo nám sľúbené, že to pôjde, zrazu však bol kostol obsadený. Najskôr sme teda fungovali v kultúrnom dome a nakoniec postavili vlastný kostol."
V Bardejove taký problém nemajú. „Do nášho chrámu chodia Rómovia aj majorita." Ako dôkaz pozitívneho pôsobenia liturgií Atanázia uvádza zlepšenie sociálnych a komunikačných zručností Rómov. „Chodíme s rómskymi deťmi do zahraničia, boli sme v Portugalsku, v Španielsku aj inde, a nikde sme sa za ich správanie nemuseli hanbiť."
Havrľová osobitné kostoly pre Rómov považuje za problém. „V tomto cirkev nechápem. Kňazi by predsa mali ľudí spájať, nemôže to byť tak, že majorita Rómov vyháňa z kostola. Nechodia tam špinaví ani otrhaní, pre nich je kostol sväté miesto. Ako tomu mám rozumieť? Tak, že „miluj svojho blížneho, ale ak si čierny, do chrámu mi nechoď?"
ks
Výskum: Pastorácia medzi Rómami je úspešná Tatiana Podolinská a Tomáš Hrustič z Etnologického ústavu SAV sú autormi výskumu Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou. Pre SME hovorili o jeho záveroch.
Reflektujú Rómovia v osadách na cirkvi, ktoré medzi nimi pôsobia?
Jednoznačne áno. Výskum potvrdil, že ak sa Rómom poskytne možnosť, iniciatívne sa zapájajú aj do kolektívnych foriem viery.
FAKTY Z VÝSKUMU
I. Medzi Rómami na Slovensku aktívne pracuje 14 registrovaných cirkví a päť neregistrovaných náboženských denominácií / hnutí v približne 130 lokalitách.
II. Podľa odhadov cirkví sumárne rómske misie ovplyvnili život približne 10 tisíc Rómov. Z hľadiska počtu ľudí, ktorí sú nimi ovplyvnení, je pre nich najvýznamnejších päť cirkví: Rímskokatolícka cirkev, Náboženská spoločnosť svedkov Jehovových, Gréckokatolícka cirkev, charizmaticko-letničné hnutie Maranata, Apoštolská cirkev.
III. Pôsobením cirkví medzi Rómami dochádza k odstraňovaniu patologických javov. Viacerí obrátení Rómovia prestali byť závislí na úžere, respektíve prestali byť úžerníkmi. Mení sa ich model hospodárenia s financiami, zbavujú sa závislostí, vo viacerých lokalitách klesá miera drobnej kriminality, zlepšuje sa dochádzka detí do školy. Čítaním Biblie a výkladom Písma sa mnohým zlepšili komunikačné a sociálne zručnosti.
IV. Úspešnosť misií z hľadiska pozitívnej sociálnej zmeny Rómov potvrdzovali aj ich nerómski susedia, starostovia, učiteľky ZŠ, úradníčky z miestnych úradov práce, terénni sociálni pracovníci a podobne.
Zdroj: Tatiana Podolinská, Tomáš Hrustič, Etnologický ústav SAV
V predbežnej správe uvádzate, že pastorácia medzi Rómami je mimoriadne účinným nástrojom pozitívnej sociálnej zmeny. Z čoho vychádzate?
Rómovia samotní reflektujú, že ich život sa pôsobením cirkvi zmenil k lepšiemu. Vedia to dokumentovať na príkladoch, pričom nejde len o zmenu prístupu k alkoholu, fajčeniu, k nákupom, k dávkam, ale aj o zmenu kvality manželských či rodinných vzťahov, v ktorých sa naučili komunikovať na inej úrovni. Mnohí žili v modeli, že o všetko sa stará žena, kým muž je pasívny. Výsledkom konverzií je fakt, že muži sa ujímajú vlastnej zodpovednosti a živia rodinu. Ruka v ruke s tým ide aj zmena prístupu k deťom a ich výchove. Naučili sa tiež komunikovať vo vzťahu k majorite, viac si vážia sami seba, sú schopní sebareflexie.
Má to vplyv aj na pokles úžery?
Má, a obrovský, záleží však od konkrétnej denominácie. Niektoré totiž programovo bojujú práve proti nej. V rámci misijnej stratégie pracujú priamo s úžerníkmi, mnohí sa pod ich vplyvom úžery vzdali, dokonca odpustili dlžníkom veľké sumy.
Ide Rómom o úprimnú vieru, alebo ich motivuje skôr to, že cirkev im nastavuje istú sociálnu sieť?
Podľa mňa je to o úprimnej konverzii a viere v Boha. Dokazujú to lokality, kde misie prebiehajú dlhodobo. Ak by to nebolo úprimné, nevydržali by. Jeden z predsudkov znie, že Rómom ide najmä o výhody a práve ten ich duchovný hnací motor to vyvracia. Sociálna sieť je v tomto smere len vedľajší produkt náboženstva.
Na čom môžu pastorácie tohto druhu zlyhať?
Najmä na začiatku môžu vďaka predsudkom a stereotypom vznikať konflikty medzi cirkvou a samotnými Rómami. Treba byť na to pripravený.
Majú cirkevné misie zmysel?
Odpovedajú dve bývalé splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity a ich nástupca.
Klára Orgovánová
Môže ísť o účelnú formu pomoci, ale mám skúsenosti, že v rómskych osadách mnohí reprezentanti cirkvi dlho nevydržali. Akoby sami strácali vieru, že sa dá niečo zmeniť. Jeden rád rehoľných sestier dokonca s Rómami vôbec nedokázal vyjsť.
Anina Botošová
Rómovia sa prispôsobia tomu náboženstvu, ktoré pôsobí v danej lokalite, neuvedomujúc si, že strácajú vlastné hodnoty, identitu. Chcú sa na niekoho podobať a cirkev ich obracia na svoj obraz. Je to dobré? V uzavretých komunitách bez socializácie by to mohlo priniesť výsledky, ale cirkev nesmie potrieť identitu Róma, jeho jazyk a autentické tradície.
Miroslav Pollák
Svojou úprimnosťou a nezištnosťou predstavujú nenahraditeľnú pomoc.
Vnímam aj ich nepopierateľné pozitívne výsledky.
Beata
Balogová
