PETER z 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline sa chystá do Afganistanu. Vláda schválila zvýšenie počtu vojakov. Plné meno vojaka musí zostať v anonymite.
Ako sa vojak 5. pluku špeciálneho určenia dozvie, že ide do boja, že ide na misiu?
„Veliteľ vojakovi oznámi, že jednotka sa ide pripravovať na operáciu a ak spĺňa zdravotné predpoklady, po príprave odchádza."
Viete teda, že pôjdete do Afganistanu?
„Zatiaľ, neoficiálne, je určená jednotka, ktorá má ísť ako prvá v rotácii, bližšie nič nevieme."
Pripravujete sa už na konkrétnu misiu v Afganistane?
„Jednotka je v príprave stále, je cvičená na špeciálne operácie. Z pohľadu vojaka je jedno či pôjde o Irak, Afganistan, alebo Cyprus. Lokalite sa prispôsobia detaily výcviku."
Čo takýto výcvik znamená?
„Streľby, špeciálna taktika boja. Pohybujeme sa na autách, súčasťou je špeciálna taktika spojená s nimi. Je to príprava zdravotníkov a zosúladenie tímu vrátane spravodajskej prípravy."
Môžete okamžite vyraziť?
„Do istej miery áno, ale určité prípravy treba urobiť."
Koľko trvajú?
„Myslím, že rozkaz príde niekoľko mesiacov vopred. Na misiu sa treba podrobne pripraviť výcvikom i logisticky. Vojaci nemôžu prísť do úplne neznámeho priestoru, musia terén aspoň teoreticky poznať. Ak nepoznáte mentalitu miestnych, náboženstvo, zvyky či jazyk, nemôžete vyraziť."
Ako sa to učíte?
„Prídu ľudia, ktorí majú prehľad o mieste a boli tam už. Od tých sa dozvieme všetko potrebné. Špeciálne Afganistan je veľmi rôznorodá krajina."
Pôsobia tam aj českí vojaci, budete sa učiť aj od nich?
„To závisí od miesta, kam pôjdeme. Naša jednotka v roku 1993 vzišla z jednotky v Prostějove, spolupráca a výmena informácií prebehla. Ale je to len jedna z možností spolupráce."
Peter už v Afganistane bol. Vrátil sa pred necelým polrokom. V konvojoch s vojakmi iných armád navštívil aj Kandahár. FOTO – ARCHÍV 5. PLUKU ŠPECIÁLNEHO URČENIA
Aká je jazyková príprava?
„Niektorí boli na kurze jazyka paštu a základy ovládajú. Ak príde k nasadeniu, tak sa s miestnymi budeme stretávať. Počítali sme s tým dlhodobo, takže niekoľko ľudí kurz tamojšieho jazyka už absolvovalo. Angličtinu na určitej úrovni ovláda každý, sú ale rôzne úrovne. V základných veciach sa vedia dohovoriť všetci."
Čo bude jednotka v Afganistane robiť?
„Ťažko povedať presne, ale sme, okrem iného, vycvičení pomáhať pri ochrane koaličných síl pri presunoch transportov či počas odmínovacích prác. Niečo podobné sme robili v Iraku. To je skôr činnosť vojenskej polície. Tu je predpoklad, že budeme čisto vykonávať úlohy špeciálnych síl, no tie sa bežne nepublikujú. Ide predovšetkým o to, aby sme prispeli k odovzdaniu moci do rúk afgánskych bezpečnostných síl."
Budú však za plotom základní?
„Predpokladáme, že áno."
Čo na informáciu, že odchádzate, hovorí rodina?
„Som slobodný, ale v rodine každý vie kde pracujem. Keď poviem, že idem na misiu do Afganistanu, tak to aj napriek citom musia brať. Ja to vnímam profesionálne, idem tam na pol roka, potom sa vrátim."
Čo im pred odchodom poviete? V extrémnom prípade sa môže stať, že sa nevrátite.
„Pri nasadení v Iraku sa to niektorí snažili pred rodinou zatajiť, niektorým sa to podarilo. Nebolo to vtedy tak medializované. Dnes, že „vraj" pôjdeme, všetci vedia z médií. Každému rodina bude chýbať, budeme však v kontakte cez internet či po telefóne."
Slovenská elita v Afganistane - pozrite si fotogalériu.
Ako je to na základniach s internetom? V minulosti sa naň vojaci sťažovali.
„Každý si ho musí predplatiť z vlastného, na základniach ho poskytuje americká firma. Prídu, nainštalujú wifi, rovnako ako Američanom. Závratnú rýchlosť nedosahuje. Skype, maily, fotky, to však funguje. Stojí od 30 do 60 dolárov mesačne, zo svojho si ho platia aj vojaci americkej či iných armád. Naša armáda poskytuje každému mesačne pol hodinu na telefonovanie domov. Nie je to veľa. Za prijateľné peniaze môžeme volať aj viac."
Ročné náklady na 20 člennú jednotku sú 3,2 milióna eur. To by mala byť aj špičková výstroj.
„Na miestne podmienky máme nadštandard, do svetových parametrov máme vo výstroji a výzbroji ešte rezervy."
Ráta sa s dovybavením?
„Zrejme nie, ak tak drobnosti. Keď idete do operácie, musíte ísť s materiálom, ktorý poznáte. Nemôžete prísť a skúšať, čo a ako funguje."
Ochranné vesty počas návštevy nášho kolegu v Afganistane vážili 20 kilogramov. Koľko váži kompletná výstroj?
„Náš pluk dlhodobo skúša materiál, o ktorom sa uvažuje, že by ho armáda mohla kúpiť. Momentálne pracujeme aj s novými vestami, uvidíme čo z toho bude. Zatiaľ používame vesty, o ktorých hovoríte. Váha celkovej výstroje a výzbroje na ľahko sa pohybuje nad 50 kilogramov vrátane batohu a dvoch strelných zbraní. Každý má samopal a pištoľ, zdravotný balíček, strelivo, základný objem potravín a tekutín pre nevyhnutné prežitie v nepredvídanej situácii. Niečo naviac má zdravotník, ostreľovač, či operátor komunikačných prostriedkov."
Dá sa mimo základne chodiť bez ochrannej vesty?
„Nie. Mimo základne je prísny zákaz chodiť bez nej. Rovnako vestu a helmu dostane aj každá civilná návšteva."
Dá sa na Slovensku pripraviť na prírodné podmienky v Afganistane počas zimy?
„Na severe je zima, stále sú to však prijateľné podmienky so snehom. Na juhu je počas tohto ročného obdobia teplota od mínus štyri do plus 20 a je to takmer bez snehu. Podmienky sú porovnateľné s tými u nás."
Ste pripravený aj na nasadenie v snehu?
„V zime sú oproti letu militanti pasívnejšie, stiahnu sa a bojujú menej. V zime nemajú peniaze z obchodu s drogami a nemajú za čo bojovať."
Čo ste v Afganistane robili počas poslednej misie?
„Zúčastňoval som sa konvojov, ktoré chodili aj do Kandaháru. Ako zdravotnícky mentor som miestnych cvičil náplň práce vojenského zdravotníka."
„Kedy?
„Vrátil som sa v júni."
Čo vás tam zasa ťahá?
„Je to výzva, rovnako ako prvá operácia. S odstupom času je to na nezaplatenie. A nemyslím vyššiu výplatu, ale skúsenosti a širší rozhľad. Peniaze určite neboli na prvom mieste."
Čo to bolo?
„Skúsenosti. Druhá angličtina. Peniaze boli až po tom."
Cítiť v Afganistane rivalitu medzi rôznymi armádami koaličných vojsk?
„Vždy boli všetci ústretoví. Znie to ako klišé, ale je to v duchu bratstva. Sme tam spolu, tak to spolu aj musíme vydržať."
Ako vyzerá základňa v Kandaháre?
„Je najväčšia v krajine, je to štvorec neďaleko mesta, ktorého strana je dlhá niekoľko kilometrov. Je tu rovnomerné zastúpenie všetkých armád. Okrem vojenských jedální je tam aj možnosť dať si jedlo či kávu v reštauráciách. Je tam fantastická posilňovňa. Alkohol žiaden."
Akí sú domáci?
„Krajina je rozdelená na dva tábory. Jeden je s nami, druhý proti nám a tak sa aj správajú. Naša úloha je získať na našu stranu čo najviac ľudí. Stretol som sa s množstvom ľudí, ktorí boli odhodlaní bojovať s nami a zmeniť Afganistan k lepšiemu. Nikdy som nepočul, že pred tým tam bolo lepšie."
Dostali ste sa do situácie, keď išlo o život?
„Vždy pred konvojom prechádza špeciálna jednotka, ktorá cesty čistí. Stalo sa, že museli odstraňovať improvizované výbušné systémy. Najhoršie bolo počas posledného konvoja asi 20 dní pred mojim odchodom domov. Spravodajské jednotky neustále hlásili, že hrozí útok. O niekoľko hodín sa musel odchod konvoja posunúť, našli výbušniny. Na kopcoch okolo cesty bolo vidieť ľudí, ktorí nás pozorovali. Priamy útok neprišiel."
Stáva sa to?
„Nedovolia si ho často, nemali by šancu. Okamžite by sa dostali pod paľbu, počas presunu nad konvojom krúžia dva vrtuľníky. Autá sú plne ozbrojené."
Ako konvoj vyzerá? Napríklad ten posledný.
„Bolo to asi 80 vozidiel. Viezli sme pohonné hmoty, nové autá afgánskej armáde, lieky, armádny materiál. Viedla ho austrálska armáda, polovica vojakov bola miestnych."
Ako často jazdia konvoje? Na čo sa treba pripraviť?
„Každých niekoľko dní. Nebezpečenstvo hrozí od výbušných systémov alebo z priamej streľby."
Neotupuje množstvo akcii ostražitosť?
„Mal som možnosť pracovať s vojakmi z Austrálie. Vydržali veľa. Konvoj prekonal 160 kilometrov za 17 hodín a všetci boli maximálni profesionáli. Nikto sa nesťažoval, že by ho boleli nohy, alebo že nemá čo jesť. Podobne by sa k úlohám postavili i moji kolegovia z 5. pluku."
Ako častá je ostrá streľba?
„Sám som sa v konvoji pod ostrou streľbou neocitol. Raketové či minometné útoky na základne však nerátam. Tie sú bežné. Počas môjho pôsobenia ich bolo asi 30. Ich intenzita závisí od ročného obdobia, v zime ich je menej. Rovnako častá jej aj streľba na chlapov, ktorí operujú bežne v teréne."
Kde sa strieľa, ľudia aj zomierajú. Vníma to tam človek ako bežnú vec?
„Zomieranie nie je bežné. Je to však krajina, kde ľudia žijú vo vojne už desiatky rokov. Už ani nevedia, čo je pokojné obdobie. Stále medzi sebou bojujú klany, pred tým tam bola ruská armáda. Stále sú pripravení na to najhoršie. Žijú s tým. Sú tam mnohopočetné rodiny a mŕtveho syna nahradí ďalší."
Zomrel niekto vo vašom okolí v čase, keď ste boli na misii?
„Nám na základni zomrelo myslím 11 afganských a osem koaličných vojakov."
Dá sa pripraviť na to, že niekoho zastrelíte?
„Na to sa pripraviť nedá, ale je to vojna a platí, že ak to neurobíte vy, urobí to ten druhý, zastrelí vás. Musíte byť vyrovnaný, že sa s tým stretnete. Sme ľudia, máme city. Ak ste v takejto situácii, musíte s tým počítať. Tu psychológ veľmi nepomáha. Veľmi dôležité je vedieť, kto vám kryje chrbát. V 5. pluku sa poznáme roky, poznajú sa i naše rodiny.Vojaci, ktorí sa dostanú do najostrejších akcii o tom nerozprávajú."
Beata
Balogová
