Novinári podľa nových pravidiel musia odhaľovať a zverejňovať neetické konanie svojich kolegov.
BRATISLAVA. Po dvadsiatich rokoch schválil Slovenský syndikát novinárov nový etický kódex. Na rozdiel od doterajších pravidiel definuje, čo je cenzúra a zakazuje ju.
Stanovuje pravidlá, ktoré musí novinár dodržiavať, aby sa nedostal do konfliktu záujmov či podozrení z ovplyvňovania jeho nestrannosti. Končí sa zároveň povinná autorizácia rozhovorov.
Nový kódex schválil v piatok snem Slovenského syndikátu novinárov a začne platiť od januára. Na príprave dokumentu sa podieľali aj ľudia z médií, ktorí nie sú členmi organizácie.
Jednou z nich je šéfka Rádia Expres a viceprezidentka Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Eva Babitzová. „Časti starého kódexu pochádzali ešte z čias socializmu. Bolo treba prijať modernejšiu formu, ktorá zodpovedá dnešnému stavu žurnalistiky,“ hovorí.
Len overené informácie Hlavné zmeny
koniec povinnej autorizácie rozhovorov, podrobná úprava konfliktu záujmov novinára, zavedenie definície cenzúry, zadefinovanie dôležitého verejného záujmu, ktorý odôvodňuje použitie skrytej kamery, utajených zdrojov či zverejnenie informácií zo súkromia osôb, pravidlá sa vzťahujú aj na webovú žurnalistiku, ku kódexu môžu pristúpiť aj iné organizácie a médiá.
Peter Kerlik zo syndikátu predpokladá, že kódex bude základným dokumentom na vznik novej Mediálnej rady. Tá by mala byť jednotným orgánom na posudzovanie etických prešľapov všetkých typov médií, už aj vrátane internetových. To si však vyžaduje zmenu zákona.
Kódex okrem iného stanovuje, že novinár si musí informácie overovať aspoň z dvoch zdrojov. Titulky článkov alebo programov nesmú byť zavádzajúce ani nepravdivé.
Novinár nesmie pri výkone práce prijímať dary, ktoré ohrozujú jeho nestrannosť, alebo ich možno chápať ako pokus o ovplyvňovanie jeho práce. Ak sa ocitne v konflikte záujmov, musí to oznámiť redakcii.
To platí napríklad, keď pracuje na úlohe, ktorá sa týka jeho rodiny, blízkych či iných záujmov.
Prezumpcia neviny Médiá musia rešpektovať prezumpciu neviny. Celé mená ľudí podozrivých z trestnej činnosti zverejňujú len vtedy, ak je to v dôležitom verejnom záujme.
„Prezumpcia neviny neznamená, že ten človek príde o meno – napríklad bývalý šéf SIS I. L. Musí však vždy byť uvedené, či je osoba podozrivá, obvinená, obžalovaná a podobne,“ hovorí členka SSN a šéfeditorka Centra spravodajstva Slovenského rozhlasu Tamara Valková.
Kódex ďalej stanovuje, že novinár nemusí súhlasiť s dodatočnou požiadavkou respondenta na korekciu či nezverejnenie informácie, ktorú predtým poskytol. Autorizácia je možná len podľa stanovených pravidiel.
Novinár je naopak povinný odhaľovať a zverejňovať neetické a protiprávne konanie svojich kolegov.
Čo je cenzúra Za cenzúru dokument považuje obmedzenie alebo nezverejnenie informácie z politických, obchodných či z osobných dôvodov. Vedenie redakcie však má právo rozhodovať o témach, ktorým sa redaktori budú venovať.
Na príprave kódexu sa podieľal aj zástupca šéfredaktora denníka SME Lukáš Fila. Ďalší zo spoluautorov, šéfredaktor spravodajstva televízie Markíza Lukáš Diko, si myslí, že kódex môže zvýšiť tlak na sebareflexiu a vyššiu profesionalitu novinárov.
„Tým sa posilní dôveryhodnosť slovenskej žurnalistiky,“ dodal Diko. Mediálny analytik Gabriel Šípoš považuje dokument za dobrý. „Pokrýva oblasti, kde opakovane dochádzalo k etickým prešľapom. Napríklad konflikty záujmov, ale aj rozhodovanie v hraničných situáciách, ako je používanie skrytej kamery. Podrobnejšie rozoberá aj plagiátorstvo.“
Etický kódex
Syndikát novinárov nie je pred zánikom
Novým šéfom SSN je Reportér Peter Kubínyi (49). Pracoval v denníku Práca, potom v týždenníkoch Plus 7 dní a Žurnál. V súčasnosti je na voľnej nohe.
Je SSN odsúdený byť klubom pre dôchodcov a študentov, ktorým ide najmä o využívanie zliav vyplývajúcich z členstva?
Nie. Moja predstava je úplne iná. Syndikát by sa mal zmeniť na elitnú stavovskú organizáciu. Aby na jednej strane zastával práva novinárov a na druhej strane získal váhu v spoločnosti. Keď syndikát k niečomu zaujme stanovisko, musí ho byť počuť a musia si ho ľudia vážiť.
Ako to chcete dosiahnuť?
Nie je to cieľ, ktorý sa dá dosiahnuť za týždeň alebo za dva. Nekladiem si žiadne termíny. Ale chcem začať pracovať na viacerých projektoch, ktoré by syndikát novinárov zviditeľňovali. Napríklad by sme mali sami vydávať niečo zo svojej tvorby. Tak ako v Prahe na základe grantu mesta už roky funguje Czech Press Photo a vieme, akú má prestíž. U nás by to mohol byť nejaký dlhodobý projekt o Slovensku, ktorým by sme sa prezentovali navonok.
Syndikát má vážne finančné problémy, ubúdajú mu členovia, prežije vôbec nasledujúce tri roky?
Keby som si myslel, že syndikát je tesne pred zánikom a niet mu pomoci, určite by som do tejto funkcie nešiel. Verím tomu, že nájdeme isté riešenia. A niektoré riešenia, ktoré sa ponúkali doteraz, zmetieme zo stola.
Akú dôležitosť prikladáte novému etickému kódexu, ktorý schválil snem?
Bol by som rád, keby nezostal len na papieri, ale aby sa k nemu pridávali vydavatelia na Slovensku. Môže sa stať platformou pre vydavateľov, vysielateľov, aj pre internetové spravodajstvo.
Môže byť kódex podkladom na vznik orgánu, ktorý by bol zo zákona regulačnou radou pre všetky druhy médií?
Myslím, že áno.
Súhlasíte so zlučovaním verejnoprávnych médií?
V mnohých európskych krajinách to takto funguje. Napríklad v Taliansku, Srbsku, Luxembursku. V tejto chvíli v tom zásadný problém nevidím. Ale nerád by som sa vyjadroval, pokiaľ nebudem mať úplne jasno a dostatok informácií. K niektorým veciam budem musieť zaujať stanovisko až trošku neskôr.
Aké zmeny by sa mali prijať v tlačovom zákone, najmä pokiaľ ide o právo na odpoveď?
Právo na odpoveď by určite nemalo zo zákona celkom zmiznúť, ako si to predstavujú mnohí novinári. Je to niečo, čo tu bolo odnepamäti, ešte aj za bývalého režimu. Musíme dať právo tej druhej strane, aby sa mohla ozvať v prípade, že sme urobili niečo, čo nebolo v poriadku. Na druhej strane to právo nemôže byť bezbrehé. Musí byť presne špecifikované, kto má právo na odpoveď a v akých prípadoch.
Matúš Burčík
